Keywords
Summary

Keywords

1. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia dôkazov Súdnym dvorom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia – Dôvod založený na skreslení dôkazov

[Článok 81 ods. 1 ES a článok 225 ES; Štatút Súdneho dvora, článok 51 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 112 ods. 1 prvý pododsek písm. c)]

2. Hospodárska súťaž – Kartely – Zosúladený postup – Dôkaz o porušení – Dôkazné bremeno

(Článok 81 ods. 1 ES)

3. Odvolanie – Dôvody – Dôvod uvedený prvýkrát v konaní o odvolaní – Neprípustnosť

4. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Právny základ

(Článok 81 ES a 82 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2)

5. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Pojem

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

6. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Kritériá – Závažnosť porušenia – Priťažujúce okolnosti – Opakované porušovanie – Pojem – Porušenie konštatované rozhodnutím, ktoré je predmetom súdneho preskúmania – Zahrnutie – Neskôr zrušené rozhodnutie – Dôsledky

(Články 233 ES a 242 ES; nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 2)

7. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha priznaná Komisii článkom 15 ods. 2 nariadenia č. 17 – Porušenie zásady zákonnosti trestov – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03)

8. Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Odstrašujúci charakter – Zohľadnenie veľkosti a celkových zdrojov sankcionovaného podniku – Relevantnosť

(Nariadenie Rady č. 17, článok 15 ods. 2; oznámenie Komisie 98/C 9/03, bod 1 A)

Summary

1. Ak odvolateľ tvrdí, že došlo k skresleniu dôkazov Súdom prvého stupňa, musí v zmysle článku 225 ES, článku 51 prvého odseku Štatútu Súdneho dvora a článku 112 ods. 1 prvého pododseku písm. c) Rokovacieho poriadku Súdneho dvora presne označiť dôkazy, ktoré tento súd skreslil, a preukázať nesprávne právne posúdenie, ktoré podľa jej názoru viedlo Súd prvého stupňa k takémuto skresleniu.

O takéto skreslenie ide vtedy, ak sa bez poukazovania na nové dôkazy hodnotenie existujúcich dôkazov javí ako zjavne nesprávne.

Vo veci týkajúcej sa uplatnenia článku 81 ods. 1 ES sa existencia skreslenia dôkazov musí preskúmať so zreteľom na skutočnosť, že zákaz zúčastňovať sa na protisúťažných postupoch a dohodách, ako aj sankcie, ktoré môžu byť porušiteľom uložené, sú všeobecne známe, a preto je bežné, že činnosti, ktoré sú obsahom týchto postupov a dohôd, sa realizujú ilegálne, že stretnutia sa uskutočňujú tajne, najčastejšie v treťom štáte, a že dokumentácia vzťahujúca sa na ne je obmedzená na minimum. Ak aj Komisia objaví dôkazy výslovne preukazujúce nezákonný kontakt medzi hospodárskymi subjektmi, akými sú napríklad zápisnice zo stretnutia, tie sú obyčajne len zlomkovité a zriedkavé do tej miery, že je často nutné rekonštruovať niektoré detaily prostredníctvom dedukcie. Vo väčšine prípadov sa existencia protisúťažného postupu alebo dohody musí odvodiť z množstva náhod a nepriamych dôkazov, ktoré v prípade neexistencie iného hodnoverného vysvetlenia môžu ako celok vytvárať dôkaz porušenia pravidiel hospodárskej súťaže.

(pozri body 16, 17, 22)

2. Strana alebo orgán, ktoré tvrdia, že došlo k porušeniu pravidiel hospodárskej súťaže, by mala dokázať existenciu takéhoto porušenia, a podnik alebo združenie podnikov, ktoré sa dovolávajú práva na obranu proti zisteniu porušenia, by mali preukázať splnenie podmienok na uplatnenie takejto obrany tak, aby uvedený orgán musel následne predložiť iný dôkaz.

Aj keď podľa týchto zásad nesie dôkazné bremeno Komisia alebo dotknutý podnik či združenie podnikov, skutkové tvrdenie, o ktoré sa účastník konania opiera, si môže svojou povahou vyžadovať vysvetlenie alebo odôvodnenie zo strany druhého účastníka konania, a ak tie nie sú poskytnuté, je možné dospieť k záveru, že podmienky niesť dôkazné bremeno boli splnené.

(pozri body 29, 30)

3. Ak by sa účastníkovi konania povolilo po prvýkrát v konaní pred Súdnym dvorom predložiť dôvod a tvrdenia, ktoré neboli predložené v konaní pred Všeobecným súdom, znamenalo by to možnosť predniesť pred Súdnym dvorom, ktorý má v odvolacom konaní obmedzené právomoci, spor v širšom rozsahu ako pred Všeobecným súdom. V rámci odvolacieho konania je preto právomoc Súdneho dvora obmedzená na posúdenie právneho riešenia žalobných dôvodov a tvrdení prejednávaných na prvom stupni.

(pozri bod 52)

4. Článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 Komisiu oprávňuje ukladať podnikom a združeniam podnikov za porušenie článkov 81 ES a 82 ES pokuty. Podľa tohto ustanovenia musia byť pri stanovení výšky pokuty zohľadnené trvanie a závažnosť dotknutého porušenia. V tejto súvislosti patrí medzi prvky, ktoré treba zohľadniť pri analýze závažnosti dotknutého porušenia, aj prípadné opakované porušovanie. Z toho vyplýva, že článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 predstavuje relevantný právny základ na zohľadnenie opakovaného porušovania pri výpočte pokuty.

Z toho vyplýva, že Súd prvého stupňa neporušil zásadu nulla poena sine lege , keď potvrdil konštatovanie Komisie o existencii opakovaného porušovania a kvalifikáciu tohto porušovania ako priťažujúcu okolnosť.

(pozri body 62 – 65)

5. Zásada právnej istoty nebola porušená z dôvodu neexistencie vopred určenej lehoty na zohľadnenie opakovaného porušovania. Ak je pravdou, že ani nariadenie č. 17, ani usmernenia Komisie k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO nestanovujú maximálnu lehotu, po ktorej uplynutí nebude možné opakované porušovanie zohľadniť, Komisia nemôže pristúpiť k zvýšeniu pokuty z dôvodu opakovaného porušovania bez časového obmedzenia.

Komisia môže v každom jednotlivom prípade vziať do úvahy nepriame dôkazy potvrdzujúce tendenciu podniku porušovať pravidlá hospodárskej súťaže vrátane času, ktorý uplynul medzi dotknutými porušeniami. Okrem toho zásada proporcionality vyžaduje, aby sa pri posudzovaní tendencie podniku porušovať pravidlá hospodárskej súťaže vzal do úvahy čas, ktorý uplynul medzi dotknutým porušením a predchádzajúcim porušením týchto pravidiel.

V rámci súdneho preskúmania aktov Komisie v oblasti práva hospodárskej súťaže môžu byť Všeobecný súd a podľa okolností aj Súdny dvor vyzvané, aby overili, či Komisia uvedenú zásadu dodržala, keď z dôvodu opakovaného porušenia zvýšila uloženú pokutu, a najmä či takéto zvýšenie bolo nevyhnutné z hľadiska času, ktorý uplynul medzi dotknutým porušením a predchádzajúcim porušením pravidiel hospodárskej súťaže.

(pozri body 66 – 70, 72, 73)

6. Rozhodnutia Komisie sa považujú za zákonné až dovtedy, kým nie sú zrušené alebo odvolané. Navyše článok 242 ES výslovne uvádza, že podanie žaloby na Súdny dvor nemá odkladný účinok. Z toho vyplýva, že ak aj je rozhodnutie Komisie stále predmetom súdneho preskúmania, vyplývajú z neho všetky jeho právne účinky okrem prípadu, že Všeobecný súd alebo Súdny dvor rozhodnú inak.

Predpoklad, podľa ktorého z podania žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiu Komisie v oblasti hospodárskej súťaže vyplýva prerušenie uplatňovania tohto rozhodnutia počas súdneho konania, aspoň pokiaľ ide o dôsledky, ktoré z tohto rozhodnutia vyplývajú pre konštatovanie prípadného opakovaného porušovania v následnom rozhodnutí, teda nemá nijaký právny základ, ale naopak, naráža predovšetkým na znenie článku 242 ES.

Okrem toho, ak by mal byť predpoklad prijatý, porušovatelia by boli motivovaní podávať žaloby, ktorými sa iba získava čas, a to výhradne s cieľom vyhnúť sa dôsledkom opakovaného porušovania počas priebehu konania pred Všeobecným súdom alebo Súdnym dvorom.

Záver, podľa ktorého na to, aby Komisia mohla vziať opakované porušovanie do úvahy, postačuje, aby bol podnik uznaný vinným z porušenia rovnakého druhu, a to aj v prípade, že príslušné rozhodnutie môže byť stále predmetom súdneho preskúmania, je teda z právneho hľadiska dôvodný.

Tento záver nie je spochybnený za predpokladu, že rozhodnutie, na základe ktorého bola pokuta týkajúca sa iného porušenia v neskoršom rozhodnutí zvýšená, je súdom Európskej únie zrušené po tom, ako bolo uvedené neskoršie rozhodnutie prijaté. V takomto prípade by totiž bola Komisia povinná podľa článku 233 ES prijať opatrenia zamerané na zabezpečenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora a prípadne zmeniť neskoršie rozhodnutie v rozsahu, v akom obsahuje zvýšenie pokuty z dôvodu opakovaného porušovania.

Tento systém je v súlade so všeobecnými zásadami riadneho výkonu spravodlivosti a hospodárnosti konania, keďže jednak núti inštitúciu, ktorá je autorom dotknutého aktu, prijať nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie súladu s rozsudkom Súdneho dvora, a to aj v prípade, že o to dotknutý podnik nepožiada, a jednak zabraňuje podávaniu žalôb, ktorými sa iba získava čas.

(pozri body 81 – 89)

7. Aj keď článok 15 ods. 2 nariadenia č. 17 ponecháva Komisii širokú mieru voľnej úvahy, obmedzuje jej výkon zavedením objektívnych kritérií, ktoré táto inštitúcia musí dodržiavať. Na jednej strane tak má pokuta, ktorá môže byť uložená, vyčísliteľný a absolútny strop, takže maximálna výška pokuty, ktorú možno danému podniku uložiť, je vopred určiteľná. Na druhej strane výkon uvedenej právomoci voľnej úvahy je obmedzený aj pravidlami, ktoré si Komisia sama vytýčila v oznámeniach o neukladaní alebo znižovaní pokút vo veciach kartelov a v usmerneniach k metóde stanovovania pokút uložených podľa článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17 a článku 65 ods. 5 Zmluvy o ESUO. Okrem toho je administratívna prax Komisie, ktorá je známa a prístupná, predmetom úplného preskúmania zo strany súdov Únie, ktorých ustálená a zverejnená judikatúra umožnila spresnenie neurčitých pojmov prípadne uvedených v článku 15 ods. 2 nariadenia č. 17. Obozretný hospodársky subjekt tak môže, za eventuálnej pomoci právneho poradcu, s dostatočnou presnosťou predvídať metódu a rádovú výšku pokút, ktoré mu hrozia za dané správanie, pričom skutočnosť, že tento subjekt nemôže vopred poznať presnú výšku pokút, ktoré Komisia v jednotlivých prípadoch uloží, nemôže predstavovať porušenie zásady zákonnosti trestov.

(pozri bod 95)

8. Pojem odstrašujúci účinok je jednou z okolností, ktoré sa majú zohľadniť pri výpočte výšky pokuty, ktorá sa má uložiť pre porušenia pravidiel o hospodárskej súťaži. Vzťah medzi veľkosťou a celkovými zdrojmi podnikov na jednej strane a potrebou zabezpečiť odstrašujúci účinok na druhej strane pritom nemožno spochybniť. Komisia môže pri výpočte výšky pokuty zohľadniť okrem iného veľkosť a hospodársku silu dotknutého podniku. Preto napríklad podnik vďaka svojmu „obrovskému“ celkovému obratu v porovnaní s obratom ostatných členov kartelu ľahšie zhromaždí prostriedky potrebné na zaplatenie pokuty, čo z pohľadu jej dostatočného odstrašujúceho účinku odôvodňovalo použitie násobiteľa.

Prvok odstrašenia, ktorý možno do výpočtu pokuty uloženej podniku zahrnúť, sa posudzuje pri zohľadnení množstva okolností, a nielen osobitnej situácie dotknutého podniku. Nie je preto vylúčené, že štádium výpočtu, v ktorom sa vezme do úvahy prvok odstrašenia, môže byť relevantné, pokiaľ ide o iné faktory než veľkosť a celkové zdroje dotknutého podniku, zohľadnené pri posudzovaní tohto prvku.

(pozri body 102 – 105, 109)