Vec C-301/08

Irène Bogiatzi, vydatá Ventouras,

proti

Deutscher Luftpool a i.

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Luxembursko)]

„Dopravná politika — Nariadenie (ES) č. 2027/97 — Varšavský dohovor — Zodpovednosť leteckého dopravcu v prípade nehody — Lehota na podanie žaloby o náhradu škody“

Návrhy prednesené 25. júna 2009 — generálny advokát J. Mazák   I ‐ 10187

Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 22. októbra 2009   I ‐ 10203

Abstrakt rozsudku

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice – Medzinárodný dohovor nezaväzujúci Spoločenstvo – Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu (Varšavský dohovor)

   (Článok 234 ES)

2. Doprava – Letecká doprava – Nariadenie č. 2027/97 – Zodpovednosť leteckého dopravcu v prípade nehody – Spôsoby vykonania

   (Nariadenie Rady č. 2027/97)

1.  Dohovor o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu, podpísaný vo Varšave 12. októbra 1929, nepatrí medzi normy právneho poriadku Spoločenstva, ktoré má Súdny dvor právomoc vykladať podľa článku 234 ES.

   Spoločenstvo totiž neprebralo všetky právomoci, ktoré v oblasti pôsobnosti Varšavského dohovoru pôvodne vykonávali členské štáty. V prípade, že nedošlo k úplnému preneseniu právomocí pôvodne vykonávaných členskými štátmi na Spoločenstvo, Spoločenstvo nemôže byť iba z dôvodu, že v čase okolností vo veci samej boli všetky tieto štáty zmluvnými stranami Varšavského dohovoru, viazané predpismi, ktoré sú v ňom uvádzané, ale ktoré Spoločenstvo samo neschválilo.

   (pozri body 32 — 34, bod 1 výroku)

2.  Nariadenie č. 2027/97 o zodpovednosti leteckého dopravcu v prípade nehôd sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni uplatneniu článku 29 Dohovoru o zjednotení niektorých pravidiel pre medzinárodnú leteckú dopravu podpísaného vo Varšave 12. októbra 1929 na situáciu, v ktorej sa cestujúci domáha zodpovednosti leteckého dopravcu na základe škody, ktorá mu bola spôsobená počas letu medzi členskými štátmi Európskeho spoločenstva.

   Z odôvodnení č. 2 a 4, ako aj z článku 2 ods. 2 nariadenia č. 2027/97 totiž vyplýva, že keďže nariadenie nebráni uplatňovaniu Varšavského dohovoru, pokiaľ ide o účel zvýšenia ochrany cestujúcich, táto ochrana má za následok vzájomné dopĺňanie sa a ekvivalenciu nariadenia so systémom dohovoru. Článok 29 Varšavského dohovoru však vzhľadom na to, že upravuje len postup pri podávaní žaloby týkajúcej sa zodpovednosti leteckých dopravcov v prípade nehody, nepatrí do kategórie ustanovení, ktorých uplatňovaniu chcel normotvorca Spoločenstva zabrániť.

   (pozri body 43 — 45, bod 2 výroku)