Vec C-462/06

Glaxosmithkline

a

Laboratoires Glaxosmithkline

proti

Jean-Pierre Rouard

[návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Cour de cassation (Francúzsko)]

„Nariadenie (ES) č. 44/2001 — Oddiel 5 kapitola II — Právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv — Oddiel 2 tejto kapitoly — Osobitné právomoci — Článok 6 bod 1 — Pluralita žalovaných“

Návrhy prednesené 17. januára 2008 — generálny advokát M. Poiares Maduro   I - 3967

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. mája 2008   I - 3978

Abstrakt rozsudku

Súdna spolupráca v občianskych veciach – Súdna právomoc a výkon rozhodnutí v občianskych a obchodných veciach – Nariadenie č. 44/2001 – Právomoc vo veciach individuálnych pracovných zmlúv – Pluralita žalovaných

(Nariadenie Rady č. 44/2001, článok 6 bod 1)

Pravidlo o osobitnej právomoci stanovené v článku 6 bode 1 nariadenia č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach sa nemôže uplatniť na spor, na ktorý sa vzťahuje oddiel 5 kapitoly II tohto nariadenia týkajúci sa pravidiel o právomoci uplatniteľných vo veciach individuálnych pracovných zmlúv.

Tak z článku 18 ods. 1 tohto nariadenia, ako aj z doslovného výkladu uvedeného oddielu 5, potvrdeného prípravnými prácami, ktoré sa ho týkajú, vyplýva, že súd príslušný na rozhodnutie o spore týkajúcom sa individuálnej pracovnej zmluvy sa určí podľa pravidiel o právomoci uvedených v tomto oddiele, ktoré z dôvodu ich osobitnej a vyčerpávajúcej povahy môžu byť zmenené alebo doplnené inými pravidlami o právomoci uvedenými v tomto nariadení len v prípade, že tento oddiel výslovne upravuje taký odkaz.

Čo sa týka možnosti, že len zamestnanec sa môže dovolávať článku 6 bod 1 nariadenia, narazila by na znenie tohto ustanovenia ako aj oddielu 5 kapitoly II tohto nariadenia. Ak by totiž súd Spoločenstva premenil pravidlá osobitnej právomoci, ktorých cieľom je uľahčiť riadny výkon spravodlivosti, na jednostranné pravidlá o právomoci, ktoré chránia účastníka považovaného za slabšieho, išlo by to nad rámec vyváženosti záujmov, ktoré pri súčasnom stave práva Spoločenstva normotvorca Spoločenstva zaviedol. Navyše takýto výklad by bol len ťažko zlučiteľný so zásadou právnej istoty, ktorá je jedným z cieľov tohto nariadenia a ktorá najmä vyžaduje, aby pravidlá o právomoci boli vysoko predvídateľné.

(pozri body 19 — 24, 32, 33, 35 a výrok)