Vec C-307/05

Yolanda Del Cerro Alonso

proti

Osakidetza-Servicio Vasco de Salud

(návrh na začatie prejudiciálneho konania podaný Juzgado de lo Social no 1 de San Sebastián)

„Smernica 1999/70/ES — Doložka 4 rámcovej dohody o práci na dobu určitú — Zásada nediskriminácie — Pojem ‚pracovnoprávne podmienky‘ — Odmeny za odpracované roky — Zahrnutie — Objektívne dôvody odôvodňujúce rozdielne zaobchádzanie — Neexistencia“

Návrhy prednesené 10. januára 2007 — generálny advokát M. Poiares Maduro   I - 7113

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 13. septembra 2007   I - 7122

Abstrakt rozsudku

1. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

   (Článok 249 tretí odsek ES; smernica Rady 1999/70, odôvodnenie č. 17 a článok 2 prvý odsek)

2. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

   (Článok 137 ods. 5 ES; smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 4 bod 1)

3. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

   (Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 4 bod 1)

1.  Zo znenia smernice 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, a z uvedenej rámcovej dohody pripojenej v prílohe k tejto smernici, ako aj z ich štruktúry a cieľov vyplýva, že požiadavky, ktoré sú v nich uvedené, sa použijú aj na pracovné zmluvy a pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú uzavreté so správnymi orgánmi a s inými subjektmi verejného sektora.

   Vzhľadom na význam zásad rovnosti zaobchádzania a nediskriminácie, ktoré patria medzi všeobecné zásady práva Spoločenstva, musí byť ustanoveniam, ktoré sú uvedené v tejto smernici a v tejto rámcovej dohode na účely toho, aby sa pracovníkom na dobu určitú zabezpečili rovnaké výhody, ako sú výhody, ktoré majú porovnateľní pracovníci na dobu neurčitú — ibaže by rozdielne zaobchádzanie odôvodňovali objektívne dôvody —, priznaný široký výklad, keďže predstavujú právne pravidlá sociálneho práva Spoločenstva osobitného významu, ktoré sa majú ako minimálne ochranné požiadavky vzťahovať na každého pracovníka.

   V dôsledku toho sa smernica 1999/70 a rámcová dohoda uplatnia na všetkých pracovníkov vykonávajúcich činnosti, ktoré sú odmeňované v rámci pracovnoprávneho vzťahu na dobu určitú, na základe ktorého vzniká ich vzťah so zamestnávateľom.

   Samotná okolnosť, že určité zamestnanie je podľa vnútroštátneho práva kvalifikované ako „služobné“ a že má určité charakteristické znaky, ktoré sú typické pre verejnú službu predmetného členského štátu, nie je v tejto súvislosti relevantná, keďže by vážne spochybnila potrebný účinok smernice 1999/70 a rámcovej dohody, ako aj ich jednotné uplatňovanie v členských štátoch, pretože by im poskytovala možnosť svojvoľne vylúčiť niektoré kategórie osôb z ochrany, ktorú poskytujú uvedené nástroje Spoločenstva. Ako totiž vyplýva nielen z článku 249 tretieho odseku ES, ale aj z článku 2 prvého odseku smernice 1999/70 v spojení s jej odôvodnením č. 17, členské štáty sú povinné zabezpečiť výsledok požadovaný právom Spoločenstva.

   (pozri body 25, 27 – 29)

2.  Pojem „pracovnoprávne podmienky“ uvedený v doložke 4 bode 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že môže slúžiť ako základ pre takú požiadavku, ako je požiadavka, o ktorú ide v konaní vo veci samej, a síce aby bola pracovníkovi na dobu určitú poskytnutá odmena za odpracované roky, ktorá je v zmysle vnútroštátneho práva vyhradená iba pre pracovníkov na dobu neurčitú.

   Po prvé účelom rámcovej dohody je totiž zabezpečenie uplatňovania zásady nediskriminácie vo vzťahu k pracovníkom na dobu určitú na účely zabránenia tomu, aby pracovnoprávny vzťah takejto povahy využíval zamestnávateľ na to, aby týchto pracovníkov zbavil práv, ktoré sa priznávajú pracovníkom zamestnaným na dobu neurčitú. Túto zásadu sociálneho práva Spoločenstva nie je teda možné vykladať reštriktívne.

   Po druhé výnimku týkajúcu sa „odmeny“ uvedenú v článku 137 ods. 5 ES treba vykladať striktne, nemôže sa rozšíriť na každú otázku akokoľvek súvisiacu s odmenou, keďže by tým bola v značnom rozsahu narušená podstata niektorých oblastí uvedených v článku 137 ods. 1 ES.

   (pozri body 37 – 41, 48, bod 1 výroku)

3.  Doložka 4 bod 1 rámcovej dohody o práci na dobu určitú, ktorá je uvedená v prílohe smernice 1999/70/ES o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje zavedenie rozdielneho zaobchádzania medzi pracovníkmi na dobu určitú a pracovníkmi na dobu neurčitú, ktoré by odôvodňovala iba taká okolnosť, že je stanovené zákonným ustanovením alebo iným právnym predpisom členského štátu, alebo kolektívnou zmluvou, ktorá bola uzavretá medzi zástupcami odborového združenia zamestnancov a príslušným zamestnávateľom.

   Pojem „objektívne dôvody“ uvedený v tejto doložke vyžaduje, aby predmetné nerovnaké zaobchádzanie odôvodňovala existencia presných a konkrétnych skutočností charakterizujúcich pracovnoprávne podmienky, o ktoré ide, v osobitnom kontexte, v akom sa nachádzajú, na základe objektívnych a transparentných kritérií, a to na účely overenia, či táto nerovnosť zodpovedá skutočnej potrebe, je spôsobilá dosiahnuť sledovaný cieľ a je na tento účel nevyhnutná.

   (pozri body 58, 59, bod 2 výroku)