Keywords
Summary

Keywords

1. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici

[Smernica Rady 77/388, článok 15 ods. 4 písm. a) a článok 15 ods. 5]

2. Daňové ustanovenia – Harmonizácia právnych predpisov – Dane z obratu – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Oslobodenia upravené v šiestej smernici

(Smernica Rady 77/388, článok 15 ods. 8)

3. Právo Spoločenstva – Zásady – Ochrana legitímnej dôvery

Summary

1. Článok 15 ods. 4 písm. a) šiestej smernice Rady 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu, zmenenej a doplnenej smernicou Rady 92/111, na ktorý odkazuje odsek 5 tohto istého článku, sa vzťahuje nielen na lode určené na plavbu na otvorenom mori zabezpečujúce odplatnú prepravu cestujúcich, ale taktiež na lode určené na plavbu na otvorenom mori vykonávajúce obchodné a priemyselné činnosti alebo rybolov.

Aj keď totiž určité jazykové verzie článku 15 ods. 4 písm. a) šiestej smernice umožňujú v tomto ohľade odlišné výklady, jej štruktúra a účel vedú skôr k uplatneniu požiadavky určenia na plavbu na otvorenom mori pre všetky typy lodí uvedené v tomto ustanovení. Ak by toto ustanovenie malo byť chápané tak, že sa nevzťahuje len na lode určené na plavbu na otvorenom mori, odsek 4 písm. b) tohto článku, ktorý stanovuje toto oslobodenie aj pre lode určené na pobrežný rybolov, by bol zbytočný.

(pozri body 14, 16, bod 1 výroku)

2. Článok 15 ods. 8 šiestej smernice 77/388 o zosúladení právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní z obratu sa má vykladať v tom zmysle, že oslobodenie od dane stanovené v tomto ustanovení sa vzťahuje len na služby poskytnuté priamo vlastníkovi lode na účely priameho uspokojenia potrieb námornej lode.

S cieľom zabezpečiť rovnaké uplatnenie šiestej smernice ako celku nemožno oslobodenie od dane stanovené v jej článku 15 ods. 8 rozšíriť na služby uskutočňované v štádiách predchádzajúcich predaju.

(pozri body 24, 25, bod 2 výroku)

3. V rámci spoločného systému dane z pridanej hodnoty sú vnútroštátne daňové orgány povinné dodržiavať zásadu ochrany legitímnej dôvery. Vnútroštátny súd však musí rozhodnúť, či v prípade rozhodnutia daňového orgánu členského štátu, ktorým bolo platiteľovi dane povolené, aby si u druhej zmluvnej strany neuplatnil daň z pridanej hodnoty, mohol platiteľ dane odôvodnene predpokladať, že sporné rozhodnutie bolo prijaté príslušným orgánom.

(pozri body 26, 36, bod 3 výroku)