Keywords
Summary

Keywords

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Hranice

(Článok 234 ES)

2. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

[Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 5 bod 1 písm. a)]

3. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

(Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 5)

4. Sociálna politika – Rámcová dohoda o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP – Smernica 1999/70

(Smernica Rady 1999/70, príloha, doložka 5 bod 1)

5. Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi

(Článok 10 druhý odsek ES a článok 249 tretí odsek ES)

Summary

1. Konanie podľa článku 234 ES je nástrojom spolupráce medzi Súdnym dvorom a vnútroštátnymi súdmi, vďaka ktorému Súdny dvor poskytuje uvedeným súdom podklady na výklad práva Spoločenstva, ktoré potrebujú na vyriešenie sporov, o ktorých majú rozhodnúť. V rámci tejto spolupráce vnútroštátny súd prejednávajúci a rozhodujúci o spore, ktorý jediný má priamu vedomosť o skutkových okolnostiach sporu a musí niesť zodpovednosť za súdne rozhodnutie, ktoré má prijať, má vzhľadom na osobitosti veci lepšie postavenie pre posúdenie ako nevyhnutnosti prejudiciálneho rozhodnutia na to, aby mohol o veci rozhodnúť, tak aj dôležitosti otázky, ktorú kladie Súdnemu dvoru. V dôsledku toho, ak sa položené otázky týkajú výkladu práva Spoločenstva, je Súdny dvor v zásade povinný rozhodnúť.

Súdny dvor sa však domnieva, že je jeho úlohou, vzhľadom na preskúmanie jeho vlastnej právomoci, preskúmať podmienky, za ktorých mu vnútroštátny súd podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. Duch spolupráce, ktorý musí riadiť fungovanie prejudiciálneho konania, totiž spôsobuje, že vnútroštátny súd musí mať na zreteli úlohu zverenú Súdnemu dvoru, ktorou je prispievať k výkonu spravodlivosti v členských štátoch, a nie vyjadrovať poradné názory k všeobecným a hypotetickým otázkam.

(pozri body 40 – 42)

2. Doložka 5 bod 1 písm. a) rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretá 18. marca 1999, ktorá je prílohou smernice Rady 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, týkajúca sa objektívnych dôvodov, ktoré môžu odôvodniť opätovné uzavretie zmluvy alebo opätovné založenie pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú, má byť vykladaná v tom zmysle, že bráni použitiu opätovne uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, ktoré by bolo odôvodnené iba tým, že to stanovuje všeobecné zákonné alebo podzákonné ustanovenie členského štátu. Naopak, pojem „objektívne dôvody“ v zmysle spomínanej doložky vyžaduje, aby využitie tohto osobitného druhu pracovnoprávnych vzťahov, tak ako to určuje vnútroštátna právna úprava, bolo odôvodnené existenciou konkrétnych prvkov súvisiacich najmä s predmetnou činnosťou a s podmienkami jej výkonu.

Vnútroštátne ustanovenie, ktoré sa obmedzuje na to, že všeobecne a abstraktne na základe zákonnej alebo podzákonnej normy povoľuje využitie opätovne uzatváraných pracovných zmlúv na dobu určitú, obsahuje skutočné nebezpečenstvo zneužitia tohto druhu zmlúv, a v dôsledku toho nie je zlučiteľné s cieľom a s potrebným účinkom rámcovej dohody. Ak by sa pripustilo, že vnútroštátne ustanovenie môže, s plným právnym účinkom a bez ďalšieho upresnenia, odôvodniť opätovne uzatvárané pracovné zmluvy na dobu určitú, viedlo by to k porušeniu účelu rámcovej dohody, ktorým je ochrana pracovníkov proti nestabilite zamestnania, a zbavilo by zásadu jej podstaty, podľa ktorej zmluvy na dobu neurčitú tvoria všeobecnú formu pracovnoprávnych vzťahov. Najmä využitie pracovných zmlúv na dobu určitú iba na základe všeobecného zákonného alebo podzákonného ustanovenia bez ohľadu na konkrétny obsah zvažovanej činnosti neumožňuje zistiť objektívne a transparentné kritériá s cieľom overiť, či opätovné uzavretie takýchto zmlúv vskutku zodpovedá skutočnej potrebe, a môže takto zasiahnuť do nevyhnutného cieľa sledovaného na tento účel.

(pozri body 71 – 75, bod 1 výroku)

3. Doložka 5 rámcovej dohody o práci na dobu určitú uzavretá 18. marca 1999, ktorá je prílohou smernice Rady 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, týkajúca sa opatrení, ktoré sú zamerané na predchádzanie zneužívajúcemu opätovnému uzatváraniu pracovných zmlúv na dobu určitú, má byť vykladaná v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá stanovuje, že za „opätovne uzatvárané“, resp. „opätovne zakladané“ v zmysle uvedenej doložky sa majú považovať iba tie pracovné zmluvy alebo pracovnoprávne vzťahy na dobu určitú, medzi ktorými neuplynula dlhšia lehota ako 20 pracovných dní.

Takáto vnútroštátna úprava musí byť považovaná za spôsobilú ohroziť cieľ, účel, ako aj potrebný účinok rámcovej dohody, pretože takéto prísne a reštriktívne vymedzenie opätovného charakteru viacerých po sebe nasledujúcich pracovných zmlúv by umožnilo zamestnanie pracovníkov za neistých podmienok na celé roky, pretože v praxi by títo zamestnanci nemali inú možnosť, ako súhlasiť s prerušeniami v dĺžke 20 pracovných dní v rámci reťazca zmlúv, ktoré ich viažu k ich zamestnávateľom. Okrem toho z takejto vnútroštátnej právnej úpravy vyplýva nebezpečenstvo, že jej účinkom bude nielen to, že skutočne vylúči veľký počet pracovnoprávnych vzťahov na dobu určitú spod ochrany pracovníkov, ktorú zakladá smernica 1999/70 a rámcová dohoda, a tým zbaví veľkej časti podstaty cieľ, ktorý táto smernica sleduje, ale tiež to, že umožní zneužívajúce vyžitie takýchto vzťahov zamestnávateľmi.

(pozri body 84 – 86, 89, bod 2 výroku)

4. Rámcová dohoda o práci na dobu určitú uzavretá 18. marca 1999, ktorá je prílohou smernice Rady 1999/70 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP, má byť vykladaná v tom zmysle, že pokiaľ vnútroštátny právny poriadok dotknutého členského štátu neobsahuje v skúmanom sektore iné účinné opatrenie na predchádzanie a prípadne na ukladanie sankcií za zneužívajúce používanie opätovne uzatváraných zmlúv na dobu určitú, rámcová dohoda bráni uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá bezpodmienečne zakazuje, iba vo verejnom sektore, premeniť na pracovnú zmluvu na dobu neurčitú opätovne uzatvárané zmluvy na dobu určitú, ktoré v skutočnosti mali za cieľ pokryť dlhodobé, dokonca trvalé potreby zamestnávateľa, a musia byť preto považované za zneužívajúce.

(pozri bod 105, bod 3 výroku)

5. V prípade, ak bola smernica prebratá do právneho poriadku dotknutého členského štátu oneskorene, a jej príslušné ustanovenia nemajú priamy účinok, vnútroštátne súdne orgány sú od uplynutia lehoty na prebratie povinné vykladať vnútroštátne právo v čo najväčšej možnej miere s prihliadnutím na znenie a účel predmetnej smernice s cieľom dospieť k výsledkom, ktoré sleduje táto smernica, uprednostniac taký výklad vnútroštátnych predpisov, ktorý je najviac zlučiteľný v súlade s týmto účelom, aby dosiahli riešenie zlučiteľné s ustanoveniami danej smernice.

Z toho nevyhnutne vyplýva, že v takomto prípade deň, keď vnútroštátne opatrenia na prebratie smernice skutočne nadobúdajú účinnosť v dotknutom členskom štáte, nie je správnym kritériom. Takéto riešenie by totiž mohlo závažne spochybniť úplnú účinnosť práva Spoločenstva, ako aj jednotné uplatňovanie práva najmä prostredníctvom smerníc. Okrem toho odo dňa, keď smernica nadobudne účinnosť, sa vnútroštátne súdy členských štátov musia v čo najväčšej možnej miere zdržať takého výkladu vnútroštátneho práva, pri ktorom by po uplynutí lehoty na prebratie hrozilo, že dosiahnutie výsledku, ktorý sleduje táto smernica, bude vystavené vážnemu nebezpečenstvu.

(pozri body 115, 116, 123, 124, bod 4 výroku)