Vec C‑312/21

Tráficos Manuel Ferrer S.L.
a
D. Ignacio

proti

Daimler AG

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Juzgado de lo Mercantil no 3 de Valencia)

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. februára 2023

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Náhrada škody spôsobenej postupom zakázaným podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ – Rozhodnutie Komisie konštatujúce existenciu tajných dohôd o určovaní cien a zvýšení hrubých cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP) – Vnútroštátne pravidlo občianskeho súdneho konania, ktoré v prípade čiastočného vyhovenia návrhu stanovuje, že každý účastník konania znáša svoje trovy konania s výnimkou zneužívajúceho konania – Procesná autonómia členských štátov – Zásady účinnosti a rovnocennosti – Smernica 2014/104/EÚ – Ciele a celková rovnováha – Článok 3 – Právo na úplnú náhradu utrpenej škody – Článok 11 ods. 1 – Nerozdielna zodpovednosť páchateľov porušenia práva hospodárskej súťaže – Článok 17 ods. 1 – Možnosť vnútroštátneho súdu odhadnúť škodu – Podmienky – Prakticky nemožná alebo nadmerne sťažená povaha kvantifikovania škody – Článok 22 – Časová uplatniteľnosť“

1. Hospodárska súťaž – Žaloba o náhradu škody spôsobenej porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Časová pôsobnosť – Ustanovenia stanovujúce právo na úplnú náhradu škody spôsobenej protisúťažným konaním – Právo vyplývajúce z existujúcej judikatúry – Uplatnenie vnútroštátnej preberajúcej právnej úpravy s okamžitou účinnosťou

   (Článok 101 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, články 3, 5, 11, článok 17 ods. 1 a článok 22 ods. 2)

   (pozri body 33 – 35)

2. Hospodárska súťaž – Žaloba o náhradu škody spôsobenej porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Právo na úplnú náhradu škody spôsobenej protisúťažným konaním – Vnútroštátne pravidlo občianskeho súdneho konania stanovujúce rozdelenie trov konania v prípade čiastočného vyhovenia žalobe o náhradu škody – Pravidlo vylúčené z pôsobnosti smernice 2014/104 – Prípustnosť uvedeného pravidla vzhľadom na zásadu efektivity

   (Článok 101 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 3 ods. 1 a 2)

   (pozri body 37 – 49, bod 1 výroku)

3. Hospodárska súťaž – Žaloba o náhradu škody spôsobenej porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Časová pôsobnosť – Ustanovenie, ktoré upravuje odhad škody vnútroštátnym súdom – Nepodstatné ustanovenie – Zákaz uplatnenia vnútroštátnej právnej úpravy preberajúcej smernicu na žaloby podané pred 26. decembrom 2014

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 17 ods. 1 a článok 22)

   (pozri bod 51)

4. Hospodárska súťaž – Žaloba o náhradu škody spôsobenej porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Kvantifikácia škody – Odhad škody vnútroštátnym súdom – Podmienky – Prakticky nemožná alebo nadmerne sťažená povaha kvantifikovania škody

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 5 ods. 1 a článok 17 ods. 1)

   (pozri body 52, 53)

5. Hospodárska súťaž – Žaloba o náhradu škody spôsobenej porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Kvantifikácia škody – Odhad škody vnútroštátnym súdom – Žalovaný, ktorý poskytol žalobcovi údaje potrebné na kvantifikovanie škody vyplývajúcej z protisúťažného správania – Žalobca, ktorý svoju žiadosť o náhradu škody adresoval iba jednému z páchateľov uvedeného porušenia – Okolnosti, ktoré sú samy osebe irelevantné, pokiaľ ide o možnosť vnútroštátneho súdu odhadnúť škodu

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 17 ods. 1)

   (pozri body 54 – 59, 62 – 65, bod 2 výroku)

6. Hospodárska súťaž – Žaloba o náhradu škody spôsobenej porušeniami pravidiel hospodárskej súťaže – Smernica 2014/104 – Časová pôsobnosť – Ustanovenie stanovujúce nerozdielnu zodpovednosť páchateľov porušenia práva hospodárskej súťaže – Zásada vyplývajúca z existujúcej judikatúry – Uplatnenie vnútroštátnej preberajúcej právnej úpravy s okamžitou účinnosťou

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/104, článok 11 ods. 1)

   (pozri body 60, 61)

Zhrnutie

Rozhodnutím z 19. júla 2016 ( 1 ) Európska komisia konštatovala porušenie pravidiel práva Únie zakazujúcich kartely ( 2 ) spoločnosťou Daimler AG v rozsahu, v akom medzi januárom 1997 a januárom 2011 uzavrela dohody so štrnástimi ďalšími európskymi výrobcami nákladných vozidiel týkajúce sa určenia cien a zvýšenia hrubých cien nákladných vozidiel v Európskom hospodárskom priestore (EHP).

V nadväznosti na toto rozhodnutie španielske spoločnosti Tráficos Manuel Ferrer SL a D. Ignacio (ďalej len „žalobcovia vo veci samej“), ktoré kúpili najmä nákladné motorové vozidlá vyrobené spoločnosťou Daimler počas obdobia porušenia, podali na Juzgado de lo Mercantil no 3 de Valencia (Obchodný súd č. 3 Valencia, Španielsko) žalobu o náhradu škody proti tejto spoločnosti založenú na protiprávnom správaní konštatovanom Komisiou.

Žalobcovia vo veci samej predložili na účely preukázania utrpenej škody znalecký posudok uvádzajúci záver o priemerných cenových prirážkach na trhu dotknutom týmto kartelom vo výške 16,35 %.

Vzhľadom na to, že počas obdobia porušenia jeden zo žalobcov vo veci samej kúpil tiež nákladné vozidlá vyrobené inými adresátmi rozhodnutia z 19. júla 2016, a to spoločnosťami Renault Trucks SAS a Iveco SpA, Daimler požiadala vnútroštátny súd o pribratie uvedených spoločností do konania. Rozhodnutím z 22. septembra 2020 vnútroštátny súd túto žiadosť zamietol.

Daimler napadla dôvodnosť žaloby o náhradu škody najmä vypracovaním svojho vlastného znaleckého posudku. Po predbežnom prejednaní žalobcovia vo veci samej získali prístup k údajom zohľadneným v znaleckom posudku predloženom spoločnosťou Daimler, s dvojakým cieľom, teda umožniť jeho dôkladnejšiu kritiku, ako aj dospieť k prípadnému preformulovaniu ich vlastného znaleckého posudku.

Po vypočutí účastníkov konania vo veci samej sa Obchodný súd č. 3 Valencia rozhodol obrátiť sa na Súdny dvor s cieľom v podstate určiť, či je z hľadiska práva Únie oprávnený, a prípadne za akých podmienok, vykonať odhad výšky škody spôsobenej žalobcom vo veci samej z dôvodu kartelu. Vnútroštátny súd sa okrem toho pýta, či mu právo Únie umožňuje uložiť žalobcom vo veci samej na základe španielskeho procesného práva povinnosť znášať polovicu trov konania, ak majú úspech len v časti predmetu konania.

Súdny dvor svojím rozsudkom odpovedal na uvedené otázky s ohľadom na článok 101 ZFEÚ, smernicu 2014/10 ( 3 ), ako aj svoju judikatúru v tejto oblasti.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor sa v prvom rade vyjadril k otázke, či právo na úplnú náhradu škody spôsobenej protisúťažným konaním, ktoré bolo uznané v článku 3 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 a vyplývajúce z článku 101 ZFEÚ, bráni španielskym pravidlám občianskeho súdneho konania, ktoré stanovujú, že v prípade čiastočného vyhovenia žalobe o náhradu takej škody, každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania a každý z účastníkov konania znáša polovicu spoločných trov okrem prípadu zneužívajúceho konania.

V súlade s judikatúrou Súdneho dvora zo zásady efektivity a z práva každej osoby domáhať sa úplnej náhrady škody spôsobenej protisúťažným správaním, ktoré vyplýva z článku 101 ZFEÚ, je možné vyvodiť záver, že osoby, ktorým vznikla škoda, musia mať možnosť domáhať sa nielen náhrady skutočnej škody, ale aj ušlého zisku, ako aj zaplatenia úrokov. V rozsahu, v akom článok 3 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 potvrdzuje túto judikatúru, vnútroštátne opatrenia, ktorými sa tieto ustanovenia preberajú, sa musia uplatňovať s okamžitým účinkom na všetky žaloby o náhradu škody, ktoré patria do pôsobnosti tej istej smernice.

Toto právo na náhradu sa však netýka pravidiel upravujúcich rozdelenie trov konania v rámci súdnych konaní, o čom svedčí vylúčenie otázky trov konania z pôsobnosti smernice 2014/104.

Pokiaľ ide o článok 101 ZFEÚ, uplatňuje sa judikatúra Súdneho dvora, podľa ktorej pravidlá týkajúce sa žalôb určených na zabezpečenie ochrany práv, ktoré osobám podliehajúcim súdnej právomoci vyplývajú z práva Únie, nesmú prakticky znemožniť alebo nadmerne sťažiť výkon práv, ktoré priznáva právny poriadok Únie (zásada efektivity).

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že smernica 2014/104 s cieľom uľahčiť osobám dotknutým protisúťažným konaním podať žaloby na náhradu spôsobenej škody, ukladá členským štátom povinnosť prijať opatrenia umožňujúce uvedeným osobám napraviť informačnú asymetriu medzi týmito osobami a podnikmi, ktoré porušili právo hospodárskej súťaže a ktoré vo väčšine prípadov disponujú výlučne dôkazmi potrebnými na preukázanie dôvodnosti návrhu na náhradu škody.

Na tento účel na úvod článok 5 smernice 2014/104 ukladá členským štátom povinnosť udeliť osobám dotknutým protisúťažným konaním právomoc požiadať vnútroštátne súdy, aby za určitých podmienok uložili žalovanému alebo tretej osobe povinnosť predložiť relevantné dôkazy, ktoré majú k dispozícii. Ďalej článok 17 ods. 1 smernice ukladá uvedeným štátom povinnosť, aby za určitých podmienok splnomocnili tieto súdy prikročiť k odhadu výšku škody, ak je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké škodu kvantifikovať. Napokon článok 17 ods. 2 smernice ukladá členským štátom povinnosť zaviesť domnienky, najmä domnienku týkajúcu sa existencie škody vyplývajúcej z kartelu.

Z toho vyplýva, že smernica 2014/104 sa týka žalôb, ktoré predstavujú pomer síl medzi účastníkmi sporu, ktorý v dôsledku zásahu vnútroštátnych opatrení na prebratie možno uviesť do rovnováhy. V tomto kontexte totiž vývoj tohto pomeru síl určuje práve správanie každého z týchto účastníkov konania a najmä odpoveď na otázku, či žalobca využil alebo nevyužil nástroje, ktoré sú mu poskytnuté.

V tejto súvislosti sa smernica 2014/104 okrem toho odlišuje od smernice o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách ( 4 ), ktoré typicky uvádzajú slabšiu stranu, spotrebiteľa, ktorý je konfrontovaný so silnejšou stranou, profesionálom, a tak judikatúru Súdneho dvora týkajúcu sa nezlučiteľnosti španielskeho režimu trov konania s ustanoveniami tejto smernice v spojení so zásadou efektivity ( 5 ) nemožno prebrať na veci, na ktoré sa vzťahuje smernica 2014/104.

Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor dospel k záveru, že vnútroštátne pravidlo občianskeho súdneho konania, podľa ktorého v prípade čiastočného vyhovenia žalobe o náhradu škody spôsobenej protisúťažným správaním každý z účastníkov konania znáša svoje vlastné trovy konania a každý z účastníkov konania znáša polovicu spoločných trov konania okrem prípadu zneužívajúceho konania, prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje výkon práva na úplnú náhradu uvedenej škody, ako je uznané a definované v článku 3 ods. 1 a 2 smernice 2014/104 a vyplýva z článku 101 ZFEÚ, a tak zásada efektivity nie je porušená. Z toho vyplýva, že uvedené ustanovenia sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia takémuto pravidlu občianskeho súdneho konania.

V druhom rade Súdny dvor vyložil článok 17 ods. 1 smernice 2014/14, podľa ktorého členské štáty zabezpečia, aby vnútroštátne súdy mali v súlade s vnútroštátnymi postupmi právomoc odhadom stanoviť výšku škody, ak sa preukáže, že žalobca utrpel škodu, ale na základe dostupných dôkazov je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké utrpenú škodu presne kvantifikovať.

V tejto súvislosti sa vnútroštátny súd v podstate pýta, či súdny odhad škody uvádzaný týmto ustanovením je prípustný za okolností, ako sú okolnosti vo veci samej, za ktorých na jednej strane žalovaný umožnil žalobcovi prístup k informáciám, na základe ktorých sám žalovaný vypracoval svoj znalecký posudok s cieľom vylúčiť existenciu nahraditeľnej škody, a na druhej strane žaloba o náhradu škody smeruje len proti jednému z adresátov rozhodnutia konštatujúceho porušenie článku 101 ZFEÚ, ktorý predával iba časť výrobkov nadobudnutých žalobcom, na ktoré sa vzťahoval kartel.

Súdny dvor najprv zdôraznil, že znenie článku 17 ods. 1 smernice 2014/104 obmedzuje pôsobnosť súdneho odhadu škody na situácie, v ktorých je prakticky nemožné alebo nadmerne ťažké kvantifikovať túto škodu po tom, ako bola preukázaná jej existencia vo vzťahu k žalobcovi.

Súdny dvor pripomenul, že článok 17 ods. 1 smernice 2014/104 patrí medzi opatrenia zamerané na nápravu informačnej asymetrie medzi osobami dotknutými protisúťažným správaním a podnikmi, ktoré porušili právo hospodárskej súťaže, a ďalej uviedol, že toto opatrenie môže vzájomne pôsobiť s ostatnými nápravnými opatreniami stanovenými smernicou. Potreba vykonať súdny odhad škody spôsobenej protisúťažným správaním, tak môže závisieť najmä od výsledku, ktorý žalobca dosiahol v nadväznosti na žiadosť o predloženie dôkazov podľa článku 5 ods. 1 prvého pododseku smernice 2014/104.

V tomto kontexte Súdny dvor spresnil, že z dôvodu kľúčovej úlohy tohto posledného uvedeného ustanovenia v rámci smernice 2014/104 prináleží vnútroštátnemu súdu, aby predtým, ako pristúpi k odhadu škody, overil, či ho žalobca využil. Za predpokladu, že praktická nemožnosť ohodnotiť škodu vyplýva z nečinnosti žalobcu, vnútroštátnemu súdu neprináleží, aby nahrádzal žalobcu, ani odstraňoval po ňom jeho nedostatky.

Naopak okolnosti charakterizujúce situáciu dotknutú vo veci samej, na ktoré sa odvoláva vnútroštátny súd vo svojich prejudiciálnych otázkach, a to jednak to, že Daimler sprístupnila žalobcom údaje, z ktorých vychádzala, aby vyvrátila znalecký posudok žalobcov, a jednak, že žalobcovia vo veci samej adresovali svoju žalobu len jednému z páchateľov porušujúceho konania konštatovaného Komisiou, nie sú samy osebe relevantné na posúdenie, či je vnútroštátny súd oprávnený vykonať odhad škody za uplatnenia článku 17 ods. 1 smernice 2014/104. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul najmä zásadu vyplývajúcu z judikatúry ( 6 ), ktorú potvrdzuje článok 11 smernice 2014/104, podľa ktorej porušenie práva hospodárskej súťaže má v zásade za následok spoločnú a nerozdielnu zodpovednosť porušiteľov.

( 1 ) Rozhodnutie Komisie C(2016) 4673 final týkajúce sa konania podľa článku 101 [ZFEÚ] a článku 53 Dohody o EHP (Vec AT.39824 – Nákladné vozidlá).

( 2 ) Článok 101 ZFEÚ a článok 53 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 (Ú. v. ES L 1, 1994, s. 3; Mim. vyd. 11/052, s. 3).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 26. novembra 2014 o určitých pravidlách upravujúcich žaloby podľa vnútroštátneho práva o náhradu škody utrpenej v dôsledku porušenia ustanovení práva hospodárskej súťaže členských štátov a Európskej únie (Ú. v. EÚ L 349, 2014, s. 1).

( 4 ) Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 1993, s. 29; Mim. vyd. 15/002, s. 288).

( 5 ) Rozsudok zo 16. júla 2020, Caixabank a Banco Bilbao Vizcaya Argentaria (C‑224/19 a C‑259/19, EU:C:2020:578).

( 6 ) Rozsudok z 29. júla 2019, Tibor-Trans (C‑451/18, EU:C:2019:635, bod 36).