Vec C‑318/24 PPU [Breian] ( i )

P. P. R.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Curtea de Apel Braşov)

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 29. júla 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v trestných veciach – Európsky zatykač – Rámcové rozhodnutie 2002/584/SVV – Odovzdanie vyžiadaných osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Dodržiavanie základných práv – Systémové alebo všeobecné nedostatky týkajúce sa nezávislosti súdnictva členského štátu vydávajúceho zatykač – Nedostatky súvisiace s absenciou dôkazu o zložení prísahy sudcov – Zákaz neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania – Podmienky pozbavenia osobnej slobody v členskom štáte vydávajúcom zatykač – Posúdenie vykonávajúcim súdnym orgánom – Odmietnutie vykonať európsky zatykač vykonávajúcim súdnym orgánom – Účinky tohto odmietnutia pre vykonávajúci súdny orgán iného členského štátu“

1. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Otázky týkajúce sa povinností súdneho orgánu vykonávajúceho európsky zatykač, ktoré položil súdny orgán vydávajúci zatykač – Prípustné otázky

   (Článok 267 ZFEÚ; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299)

   (pozri body 30 – 32)

2. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady – Právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu zriadenému zákonom – Systémové alebo všeobecné nedostatky týkajúce sa nezávislosti súdnictva členského štátu vydávajúceho zatykač – Nedostatky súvisiace s postupom vymenovania členov tohto súdnictva – Riziko porušenia základného práva na spravodlivý proces – Overenie vykonávajúcim súdnym orgánom – Dosah – Dôsledky

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3)

   (pozri body 37, 38, 76 – 82)

3. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady – Odmietnutie vykonať zatykač odôvodnené rizikom porušenia základného práva na spravodlivý proces – Účinky zamietavého rozhodnutia – Účinky na vykonávajúce orgány iných členských štátov – Povinnosť odmietnuť vykonanie tohto zatykača – Absencia – Povinnosť každého vykonávajúceho orgánu preskúmať existenciu dôvodu na nevykonanie tohto zatykača

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3, článok 3 bod 2 a článok 15 ods. 1)

   (pozri body 39 – 46, 55, bod 1 výroku)

4. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady – Odmietnutie vykonať zatykač odôvodnené rizikom porušenia základného práva na spravodlivý proces – Účinky zamietavého rozhodnutia – Účinky na orgán vydávajúci zatykač – Možnosť orgánu vydávajúceho zatykač ponechať tento zatykač v platnosti – Podmienky

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3)

   (pozri body 47 – 49, 52 – 55, bod 1 výroku)

5. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady – Právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu zriadenému zákonom – Systémové alebo všeobecné nedostatky týkajúce sa nezávislosti súdnictva členského štátu vydávajúceho zatykač – Posúdenie rizika porušenia základného práva na spravodlivý proces – Vymazanie oznámenia o vyhlásení medzinárodného pátrania po osobe, na ktorú bol vydaný európsky zatykač – Okolnosť, ktorá sama osebe neodôvodňuje odmietnutie vykonať zatykač – Okolnosť, ktorú možno zohľadniť v rámci tohto posúdenia

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3)

   (pozri body 59 – 61, bod 2 výroku)

6. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Otázky výkladu – Povinnosť položiť prejudiciálnu otázku – Dosah – Odmietnutie vykonať európsky zatykač – Súdny orgán vydávajúci daný zatykač, ktorý musí rozhodnúť o ponechaní alebo zrušení tohto zatykača – Neexistencia povinnosti položiť prejudiciálnu otázku – Podmienka – Rozhodnutie tohto orgánu, proti ktorému je prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva

   (Článok 267 ZFEÚ; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299)

   (pozri body 65 – 69, bod 3 výroku)

7. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady – Právo na prístup k nezávislému a nestrannému súdu zriadenému zákonom – Systémové alebo všeobecné nedostatky týkajúce sa nezávislosti súdnictva členského štátu vydávajúceho zatykač – Nedostatky súvisiace s postupom vymenovania členov tohto súdnictva – Neistota týkajúca sa zákonnosti prísahy zloženej sudcami rozhodovacieho senátu – Okolnosti, ktoré samy osebe neodôvodňujú odmietnutie vykonať zatykač

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3)

   (pozri body 84 – 88, bod 4 výroku)

8. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Zásady vzájomného uznávania a lojálnej spolupráce – Právo súdneho orgánu vydávajúceho európsky zatykač zúčastniť sa na konaní o výkone tohto zatykača na vykonávajúcom súdnom orgáne v postavení účastníka konania – Absencia

   (Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 15 a 19)

   (pozri body 90, 93, 95, 96, bod 5 výroku)

9. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Dôsledky konštatovania rizika neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania s osobou, na ktorú bol vydaný európsky zatykač

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 4; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3)

   (pozri body 101, 102)

10. Justičná spolupráca v trestných veciach – Rámcové rozhodnutie o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi – Odovzdanie odsúdených alebo podozrivých osôb súdnym orgánom vydávajúcim zatykač – Povinnosť dodržiavať základné práva a právne zásady – Podmienky pozbavenia osobnej slobody v členskom štáte vydávajúcom zatykač – Riziko neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania – Overenie vykonávajúcim súdnym orgánom – Dosah – Povinnosť požiadať súdny orgán vydávajúci zatykač o ďalšie informácie o podmienkach pozbavenia osobnej slobody – Nemožnosť požadovať uplatnenie vyššieho štandardu v oblasti podmienok pozbavenia osobnej slobody, než aký zaručuje Charta základných práv

    (Charta základných práv Európskej únie, článok 4; rámcové rozhodnutie Rady 2002/584, zmenené rámcovým rozhodnutím 2009/299, článok 1 ods. 3 a článok 15 ods. 2 a 3)

    (pozri body 103 – 112, 114 – 117, 119 – 122, bod 6 výroku)

Zhrnutie

Súdny dvor v rámci naliehavého prejudiciálneho konania vedeného na základe prejudiciálneho návrhu, ktorý mu predložil Curtea de Apel Braşov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko), spresnil svoju judikatúru týkajúcu sa dôvodu nevykonať európsky zatykač (EZ) v súvislosti s rizikom porušenia základných práv dotknutej osoby v prípade jej odovzdania rumunským orgánom.

Dňa 17. decembra 2020 Curtea de Apel Braşov (Odvolací súd Brašov, Rumunsko) vydal EZ na P. P. R. na účely výkonu trestu odňatia slobody. V roku 2022 bol P. P. R. zatknutý vo Francúzsku, nebol však odovzdaný rumunským orgánom. Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž, Francúzsko) rozsudkom z 29. novembra 2023 odmietol vykonať EZ z dôvodu existencie rizika porušenia základného práva na spravodlivý proces na nezávislom a nestrannom súde zriadenom zákonom. ( 1 ) Podľa tohto súdu existujú systémové a všeobecné nedostatky ovplyvňujúce súdnictvo v Rumunsku vzhľadom na to, že nie je isté miesto uchovávania zápisníc o zložení prísahy sudcov, čo vyvoláva pochybnosti o zákonnom zložení súdov v tomto členskom štáte. Okrem toho v prejednávanej veci nemožno nájsť zápisnicu o zložení prísahy sudcu senátu, ktorý uložil trest odňatia slobody, zatiaľ čo iný sudca toho istého senátu zložil prísahu len pri svojom vymenovaní do funkcie prokurátora. Navyše odbor sťažností Komisie pre kontrolu spisov Interpolu (CCF) prijal rozhodnutie o vymazaní oznámenia o vyhlásení medzinárodného pátrania po P. P. R. z databázy Interpolu z dôvodu, že údaje, ktoré sa týkajú P. P. R., nespĺňajú predpisy Interpolu v oblasti spracovania osobných údajov. To poukázalo na existenciu vážnych obáv, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie základných práv v konaní, ktoré sa vedie proti P. P. R. v Rumunsku.

Dňa 29. apríla 2024 bol P. P. R. zatknutý na Malte na základe EZ, ktorý bol naňho vydaný. V ten istý deň vykonávajúci maltský orgán požiadal vnútroštátny súd o ďalšie informácie a spresnil, že P. P. R. sa odvolal na rozsudok Cour d’appel de Paris (Odvolací súd Paríž) z 29. novembra 2023.

Následne 20. mája 2024 maltský súd rozhodol, že neodovzdá P. P. R. rumunským orgánom, lebo sa domnieval, že na základe informácií o podmienkach pozbavenia osobnej slobody v Rumunsku, ktoré má k dispozícii, nemôže dospieť k záveru, že bude dodržaný zákaz neľudského a ponižujúceho zaobchádzania alebo trestu stanovený v článku 4 Charty, ak by mal byť P. P. R. odovzdaný týmto orgánom.

Za týchto podmienok vnútroštátny súd rozhodol položiť Súdnemu dvoru niekoľko otázok, ktoré sa v podstate týkajú v prvom rade účinkov rozhodnutia vykonávajúceho orgánu odmietnuť vykonať EZ na iné vykonávajúce orgány a orgán vydávajúci EZ, ďalej dôvodov, na základe ktorých francúzsky a maltský vykonávajúci orgán rozhodli o odmietnutí vykonať EZ vydaný orgánom vydávajúcim EZ, a napokon povinnosti tohto súdu obrátiť sa po takomto odmietnutí na Súdny dvor s prejudiciálnym návrhom, ako aj jeho práva zúčastniť sa na konaní na súdnom orgáne vykonávajúcom EZ.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade, čo sa týka účinkov rozhodnutia o odmietnutí vykonať EZ na iné vykonávajúce orgány, Súdny dvor poukázal na to, že rámcové rozhodnutie o EZ ( 2 ) neupravuje možnosť alebo povinnosť vykonávajúceho orgánu členského štátu odmietnuť vykonať EZ len z toho dôvodu, že jeho vykonanie bolo odmietnuté vykonávajúcim orgánom iného členského štátu, bez toho, aby sám preskúmal existenciu dôvodu na jeho nevykonanie. Vykonávajúci orgán členského štátu teda nie je povinný odmietnuť vykonať EZ, ak vykonávajúci orgán iného členského štátu ho predtým odmietol vykonať z dôvodu, že v prípade odovzdania dotknutej osoby by hrozilo porušenie základného práva na spravodlivý proces. V rámci svojho vlastného preskúmania existencie dôvodu nevykonať EZ však tento orgán musí zohľadniť dôvody, ktorými je podložené rozhodnutie o odmietnutí, ktoré prijal prvý vykonávajúci súdny orgán.

Pokiaľ ide o účinky tohto rozhodnutia na orgán vydávajúci EZ, Súdny dvor uviedol, že rámcové rozhodnutie 2002/584 nevylučuje možnosť tohto orgánu ponechať v platnosti žiadosť o odovzdanie osoby na základe EZ napriek odmietnutiu vykonať EZ. Hoci orgán vydávajúci EZ nie je po takomto odmietnutí povinný zrušiť EZ, ktorý vydal, rozhodnutie o odmietnutí ho vykonať napriek všetkému musí podnecovať k obozretnosti. Najmä ak nenastala zmena okolností, nemôže ponechať v platnosti EZ v prípade, že vykonávajúci súdny orgán dôvodne odmietol ( 3 ) vyhovieť EZ z dôvodu skutočného rizika porušenia základného práva na spravodlivý proces. Naproti tomu, ak nehrozí takéto riziko, najmä po tom, ako došlo k zmene okolností, samotná skutočnosť, že vykonávajúci orgán odmietol vykonať daný EZ, nemôže brániť tomu, aby súdny orgán, ktorý ho vydal, ponechal tento EZ v platnosti. Tomuto orgánu navyše prináleží, aby preskúmal, či je vzhľadom na osobitné okolnosti prejednávanej veci ponechanie tohto EZ v platnosti primerané.

V druhom rade, čo sa týka dôvodov, ktorými sú podložené rozhodnutia francúzskeho a maltského orgánu o odmietnutí vykonať sporný EZ, Súdny dvor po prvé pripomenul, že s cieľom určiť existenciu skutočného rizika porušenia základného práva na spravodlivý proces z dôvodu systematických alebo všeobecných nedostatkov vo fungovaní súdneho systému členského štátu vydávajúceho EZ musí vykonávajúci orgán založiť svoje preskúmanie na objektívnych, spoľahlivých, presných a náležite aktualizovaných informáciách týkajúcich sa fungovania tohto systému a súčasne na konkrétnej a presnej analýze individuálnej situácie vyžiadanej osoby. Rozhodnutie CCF, ktoré odkazuje na postavenie osoby, na ktorú bol vydaný EZ, ( 4 ) nemôže teda stačiť na odôvodnenie odmietnutia vykonať tento EZ. Vykonávajúci súdny orgán však môže zohľadniť takéto rozhodnutie, aby rozhodol, či je potrebné odmietnuť vykonanie EZ.

Po druhé Súdny dvor konštatoval, že súdny orgán vykonávajúci EZ, ktorý bol vydaný na účely výkonu trestu, nemôže odmietnuť vykonanie tohto EZ z dôvodu, že zápisnicu o zložení prísahy sudcu, ktorý uložil tento trest, nemožno nájsť, alebo na základe okolnosti, že iný sudca toho istého senátu zložil prísahu iba pri svojom vymenovaní do funkcie prokurátora. Akákoľvek nezrovnalosť, ktorá vznikne počas postupu vymenovania sudcu alebo pri jeho nástupe do funkcie totiž nemôže spochybniť nezávislosť a nestrannosť tohto sudcu, a teda ani postavenie senátu, v ktorom sudca zasadá, ako „nezávislého a nestranného súdu zriadeného zákonom“ v zmysle práva Únie. Osobitne okolnosť, že vnútroštátne právo členského štátu môže stanoviť, že prokurátor, ktorý zložil prísahu pri svojom nástupe do funkcie, nemusí pri svojom následnom vymenovaní za sudcu opätovne skladať prísahu, nemôže predstavovať systémový alebo všeobecný nedostatok, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva. Navyše skutočnosť, že miesto uchovávania zápisníc o zložení prísahy sudcov v členskom štáte nie je isté alebo že tieto zápisnice nemožno nájsť, najmä ak od zloženia prísahy dotknutého sudcu uplynulo niekoľko rokov, nemôže sama osebe a pri absencii iných relevantných dôkazov dokazovať, že dotknutí sudcovia vykonávali svoju funkciu bez zloženia požadovanej prísahy. V každom prípade neistotu, či sudcovia v členskom štáte zložili pred nástupom do funkcie prísahu podľa vnútroštátneho práva, nemožno považovať za systémový alebo všeobecný nedostatok, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva v tomto členskom štáte, ak vnútroštátne právo poskytuje účinné právne prostriedky nápravy, ktoré umožňujú namietať prípadné nezloženie prísahy sudcami, ktorí vyhlásili daný rozsudok, a dosiahnuť tak zrušenie tohto rozsudku. Vnútroštátnemu súdu prináleží overiť existenciu takýchto právnych prostriedkov nápravy v rumunskom práve.

Po tretie Súdny dvor rozhodol, že pri skúmaní podmienok pozbavenia osobnej slobody v členskom štáte vydávajúcom EZ vykonávajúci súdny orgán nemôže odmietnuť vykonať EZ na základe informácií o podmienkach pozbavenia osobnej slobody v ústavoch na výkon trestu v členskom štáte vydávajúcom EZ, ktoré získal sám a ku ktorým si nevyžiadal ďalšie informácie od súdneho orgánu vydávajúceho EZ. Okrem toho vykonávajúci súdny orgán nemôže uplatniť vyšší štandard v oblasti podmienok pozbavenia osobnej slobody, než aký zaručuje článok 4 Charty. V tomto ohľade samotné nevypracovanie „presného plánu výkonu trestu“ alebo „presných kritérií na stanovenie určeného režimu výkonu trestu“ nepatrí pod pojem „neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie“ v zmysle článku 4 Charty.

Za predpokladu, že vo vykonávajúcom členskom štáte by sa vyžadovalo vypracovanie takéhoto plánu alebo takýchto kritérií, treba pripomenúť, že podľa zásady vzájomnej dôvery môžu byť členské štáty povinné predpokladať dodržiavanie základných práv ostatnými členskými štátmi, takže nemôžu najmä vyžadovať, aby iný členský štát mal vyššiu vnútroštátnu úroveň ochrany základných práv, ako je tá, ktorú zabezpečuje právo Únie. Vykonávajúci súdny orgán preto nemôže odmietnuť odovzdať vyžiadanú osobu len z toho dôvodu, že mu súdny orgán vydávajúci EZ neposkytol „presný plán výkonu trestu“ alebo „presné kritériá na stanovenie určeného režimu výkonu trestu“.

V treťom a poslednom rade v súvislosti s povinnosťami a právami súdneho orgánu vydávajúceho EZ Súdny dvor na jednej strane vysvetlil, že tento orgán nie je povinný obrátiť sa na Súdny dvor s návrhom na začatie prejudiciálneho konania predtým, ako s ohľadom na dôvody, ktoré viedli súdny orgán vykonávajúci EZ k odmietnutiu ho vykonať, rozhodne, či zruší tento zatykač alebo ho ponechá v platnosti, pokiaľ je proti rozhodnutiu, ktoré bude musieť prijať, prípustný opravný prostriedok podľa vnútroštátneho práva, pričom v opačnom prípade je v zásade povinný obrátiť sa na Súdny dvor. Od tejto povinnosti môže byť oslobodený, len ak dospel k záveru, že položená otázka nie je relevantná, alebo že Súdny dvor podal výklad predmetného ustanovenia práva Únie, alebo že správny výklad práva Únie je taký jasný, že tu nie je priestor na žiadne dôvodné pochybnosti. Na druhej strane Súdny dvor konštatoval, že súdny orgán vydávajúci EZ nemá právo zúčastniť sa na konaní o výkone tohto EZ na vykonávajúcom súdnom orgáne v postavení účastníka konania. Takáto účasť totiž nie je nevyhnutná na zabezpečenie dodržiavania zásad vzájomného uznávania a lojálnej spolupráce, ktoré sú základom fungovania mechanizmu EZ.

( i ) Názov prejednávanej veci je fiktívny. Nezodpovedá skutočnému menu ani názvu žiadneho z účastníkov konania.

( 1 ) Toto právo je zakotvené v článku 47 druhom odseku Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

( 2 ) Rámcové rozhodnutie Rady 2002/584/SVV z 13. júna 2002 o európskom zatykači a postupoch odovzdávania osôb medzi členskými štátmi (Ú. v. ES L 190, 2002, s. 1; Mim. vyd. 19/006, s. 34), zmenené rámcovým rozhodnutím Rady 2009/299/SVV z 26. februára 2009 (Ú. v. EÚ L 81, 2009, s. 24) (ďalej len „rámcové rozhodnutie 2002/584“).

( 3 ) V súlade s článkom 1 ods. 3 rámcového rozhodnutia 2002/584, ktorý stanovuje: „Toto rámcové rozhodnutie nebude meniť povinnosť rešpektovať základné práva a základné právne princípy zakotvené v článku 6 Zmluvy o Európskej únii.“

( 4 ) V prejednávanej veci CCF svojím rozhodnutím nariadila vymazanie oznámenia o vyhlásení medzinárodného pátrania po P. P. R. z dôvodu porušenia predpisov Interpolu v oblasti spracovania osobných údajov.