Vec C‑119/23

Virgilijus Valančius

proti

Lietuvos Republikos Vyriausybė

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 29. júla 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ – Článok 254 druhý odsek ZFEÚ – Vymenovanie sudcov Všeobecného súdu Európskej únie – Záruky nezávislosti – Predpoklady požadované na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií – Vnútroštátny postup navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie – Skupina nezávislých odborníkov poverená hodnotením kandidátov – Zoznam úspešných kandidátov spĺňajúcich požiadavky stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ – Navrhnutie iného kandidáta zo zoznamu ako najvyššie umiestneného kandidáta – Stanovisko výboru zriadeného podľa článku 255 ZFEÚ k vhodnosti kandidátov“

1. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Rozsah – Postup vymenovania sudcov Únie – Vnútroštátny postup navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie – Žiadosť o výklad požiadaviek stanovených zmluvami na vymenovanie sudcov Všeobecného súdu – Zahrnutie

   (Článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ; článok 254 druhý odsek ZFEÚ)

   (pozri body 28 – 34)

2. Právo Európskej únie – Zásady – Právo na účinnú súdnu ochranu – Zásada nezávislosti sudcov – Rozsah – Súvislosť s právom na nezávislý a nestranný súd zriadený zákonom

   (Článok 2 a článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ)

   (pozri body 46 – 50)

3. Súdny dvor Európskej únie – Vymenovanie sudcov Všeobecného súdu Európskej únie – Požiadavky nezávislosti a odbornej spôsobilosti stanovené v práve Únie – Vplyv na vnútroštátny postup navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá pri výberovom konaní predpokladá účasť skupiny nezávislých odborníkov poverených hodnotením kandidátov a vypracovaním zoznamu úspešných kandidátov – Návrh vnútroštátnej vlády na schválenie iného kandidáta než toho, ktorý sa na tomto zozname umiestnil najvyššie – Prípustnosť – Záruky dodržania týchto požiadaviek

   (Článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ; článok 254 druhý odsek ZFEÚ)

   (pozri body 53, 54, 56 – 60, 62, 63, 65, 66 a výrok)

Zhrnutie

Na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva), veľká komora Súdneho dvora rozhodovala o tom, aký vplyv majú ustanovenia Zmlúv upravujúce vymenovanie sudcov Všeobecného súdu Európskej únie ( 1 ) na vnútroštátne konanie týkajúce sa návrhu kandidáta na výkon týchto funkcií.

V roku 2016 bol pán Valančius vymenovaný za sudcu Všeobecného súdu. Po skončení svojho mandátu v auguste 2019 pokračoval vo výkone svojich funkcií. ( 2 ) V roku 2021 bol prijatý postup na účely výberu kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu. ( 3 ) V súlade s týmto postupom pracovná skupina zložená prevažne z nezávislých odborníkov vypracovala zoznam úspešných kandidátov zoradených zostupne podľa dosiahnutého počtu bodov. Na tomto zozname sa najlepšie umiestnil pán Valančius.

V roku 2022 sa litovská vláda rozhodla navrhnúť ako kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu osobu, ktorá sa na tomto zozname umiestnila na druhom mieste. Po negatívnom stanovisku výboru ustanoveného v článku 255 ZFEÚ k tomuto kandidátovi táto vláda navrhla kandidatúru osoby, ktorá sa na tomto zozname umiestnila na treťom mieste. V roku 2023 bola táto osoba vymenovaná za sudcu Všeobecného súdu.

Pán Valančius napadol zákonnosť rozhodnutí litovskej vlády týkajúcich sa návrhov na vnútroštátnom súde, pričom okrem iného žiadal, aby sa tejto vláde uložila povinnosť opätovne začať konanie o návrhu a ako kandidáta navrhnúť osobu, ktorá sa na zozname umiestnila najvyššie.

V tomto kontexte vnútroštátny súd požiadal Súdny dvor, aby sa vyjadril k výkladu ustanovení Zmlúv upravujúcich vymenovanie sudcov Všeobecného súdu.

Posúdenie Súdnym dvorom

Pokiaľ ide o jeho právomoc rozhodovať o návrhu na začatie prejudiciálneho konania, Súdny dvor uviedol, že podľa práva Únie ( 4 ) sa postup vymenovania sudcu Všeobecného súdu skladá z troch etáp. V prvej etape vláda dotknutého členského štátu navrhne kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu, pričom tento návrh predloží Generálnemu sekretariátu Rady. V druhej etape výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ poskytuje stanovisko k vhodnosti tohto kandidáta na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu vzhľadom na požiadavky stanovené v článku 254 druhom odseku ZFEÚ. V tretej etape, ktorá nasleduje po porade s týmto výborom, vlády členských štátov prostredníctvom svojich zástupcov vymenujú tohto kandidáta za sudcu Všeobecného súdu rozhodnutím prijatým po vzájomnej dohode na návrh vlády dotknutého členského štátu. Rozhodnutie vlády členského štátu o návrhu kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu teda predstavuje prvú fázu postupu vymenovania upraveného v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ, a z tohto dôvodu patrí do pôsobnosti týchto ustanovení. Za týchto okolností výklad týchto ustanovení zjavne patrí do právomoci Súdneho dvora rozhodovať o prejudiciálnych otázkach.

Pokiaľ ide o meritum prejudiciálnych otázok, Súdny dvor zdôraznil, že požiadavka nezávislosti súdov konkretizuje jednu zo základných hodnôt Únie a jej členských štátov zakotvenú v článku 2 ZEÚ, ktoré definujú samotnú identitu Únie ako spoločného právneho poriadku a ktorých rešpektovanie prináleží tak Únii, ako aj členským štátom. Vzhľadom na to, že táto požiadavka, ktorá zahŕňa dve hľadiská, a to nezávislosť v užšom zmysle slova a nestrannosť, je neoddeliteľne spojená s poslaním súdnictva, a že článok 19 ZEÚ zveruje Súdnemu dvoru Európskej únie a vnútroštátnym súdom spoločnú úlohu zabezpečiť súdne preskúmanie v právnom poriadku Únie, uplatňuje sa tak na úrovni Únie, okrem iného vo vzťahu k členom Všeobecného súdu, ako aj na úrovni členských štátov, vo vzťahu k vnútroštátnym súdom.

Súdny dvor ďalej pripomenul, že požiadavka týkajúca sa súdu zriadeného zákonom úzko súvisí najmä s požiadavkou nezávislosti v tom zmysle, že ich cieľom je dodržiavanie základných zásad, ktorými sú vláda práva a deľba moci, teda základné zásady právneho štátu, ktorých hodnota je potvrdená v článku 2 ZEÚ. Požiadavka na súd zriadený zákonom pritom už svojou povahou zahŕňa postup vymenovania sudcov, pričom treba spresniť, že nezávislosť súdu sa meria okrem iného spôsobom, akým boli jeho členovia vymenovaní.

V tejto súvislosti hmotnoprávne podmienky a procesné pravidlá týkajúce sa vymenovania sudcov Všeobecného súdu musia u osôb podliehajúcich súdnej právomoci umožniť vylúčiť akékoľvek oprávnené pochybnosti, pokiaľ ide o to, či spĺňajú požiadavky stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ, ktoré sa týkajú „záruk nezávislosti“ a „predpokladov požadovaných na obsadenie najvyšších sudcovských funkcií“. Na tento účel je najmä potrebné zabezpečiť integritu celého postupu vymenovania sudcov Všeobecného súdu, a teda aj jeho výsledku v každej etape, z ktorej sa tento postup skladá.

Pokiaľ ide v prvom rade o vnútroštátnu etapu navrhnutia kandidáta na funkciu sudcu Všeobecného súdu, Súdny dvor uviedol, že v prípade neexistencie osobitných ustanovení v práve Únie na tento účel prináleží vnútroštátnemu právnemu poriadku každého členského štátu, aby upravil procesné podmienky navrhnutia takéhoto kandidáta. pokiaľ tieto podmienky nemôžu vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci oprávnené pochybnosti o tom, či navrhovaný kandidát spĺňa požiadavky stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ. Skutočnosť, že zástupcovia zákonodarnej alebo výkonnej moci sa zapájajú do procesu vymenovania sudcov, v tejto súvislosti nemôže sama osebe vyvolať u osôb podliehajúcich súdnej právomoci také oprávnené pochybnosti. Účasť nezávislých poradných orgánov, ako aj existencia povinnosti odôvodnenia vo vnútroštátnom práve však môžu prispieť k väčšej objektivite postupu vymenovania tým, že obmedzia voľnú úvahu, ktorou môže disponovať menovací orgán

Pokiaľ ide ďalej o hmotnoprávne podmienky výberu a navrhnutia kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu, Súdny dvor zdôraznil, že členské štáty – hoci disponujú širokou mierou voľnej úvahy pri definovaní týchto podmienok – musia bez ohľadu na procesné podmienky použité na tento účel dbať na to, aby navrhnutí kandidáti spĺňali požiadavky nezávislosti a odbornej spôsobilosti stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ.

Súdny dvor ďalej zdôraznil, že overenie vhodnosti kandidátov navrhnutých členskými štátmi na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu z hľadiska týchto požiadaviek takisto patrí do zodpovednosti výboru ustanoveného v článku 255 ZFEÚ. Na účely prijatia svojho stanoviska k tejto vhodnosti musí totiž tento výbor overiť, či navrhovaný kandidát spĺňa požiadavky nezávislosti a odbornej spôsobilosti, ktoré sa v súlade so Zmluvami vyžadujú na výkon funkcie sudcu Všeobecného súdu.

V tejto súvislosti Súdny dvor spresnil, že existencia otvoreného, transparentného a rigorózneho výberového konania je síce relevantným aspektom v rámci overenia toho, či navrhovaný kandidát dodržal tieto požiadavky, avšak neexistencia takéhoto konania sama osebe nepredstavuje dôvod umožňujúci pochybovať o takom dodržaní. Na účely takéhoto overenia môže výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ požiadať vládu, od ktorej návrh pochádza, aby mu poskytla doplňujúce informácie alebo iné informácie, ktoré považuje za potrebné na svoje rokovania.

Súdny dvor napokon uviedol, že úloha zabezpečiť dodržiavanie požiadaviek stanovených v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a článku 254 druhom odseku ZFEÚ prináleží takisto vládam členských štátov prostredníctvom ich zástupcov, keď sa vzhľadom na stanovisko výboru ustanoveného v článku 255 rozhodnú vymenovať za sudcu Všeobecného súdu kandidáta navrhnutého jednou z týchto vlád. Po svojom vymenovaní sa totiž tento kandidát stáva sudcom Únie a nezastupuje členský štát, ktorý ho navrhol.

Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor rozhodol, že pokiaľ členský štát stanovil postup výberu kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu, v rámci ktorého bola skupina zložená prevažne z nezávislých odborníkov poverená hodnotením týchto kandidátov, vypracovaním zoznamu tých z nich, ktorí spĺňajú požiadavky stanovené v článku 19 ods. 2 treťom pododseku ZEÚ a v článku 254 druhom odseku ZFEÚ, a odporúčaním najlepšie umiestneného kandidáta, samotná skutočnosť, že vláda tohto členského štátu sa rozhodla navrhnúť iného kandidáta z tohto zoznamu než kandidáta, ktorý sa umiestnil najvyššie, sama osebe nepostačuje na vyvodenie záveru, že tento návrh môže vyvolať oprávnené pochybnosti o tom, či navrhovaný kandidát spĺňa tieto požiadavky. Skutočnosť, že výbor ustanovený v článku 255 ZFEÚ vyjadril kladné stanovisko voči kandidátovi navrhnutému litovskou vládou, ktorý bol v tomto zozname na treťom mieste, okrem iného potvrdzuje, že rozhodnutie vlád členských štátov vymenovať tohto kandidáta je v súlade s už uvedenými požiadavkami.

( 1 ) Článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ a článok 254 druhý odsek ZFEÚ.

( 2 ) Podľa článku 5 tretieho odseku Štatútu Súdneho dvora Európskej únie.

( 3 ) Pretendento į Europos Sąjungos Bendrojo Teismo teisėjus atrankos tvarkos aprašas (Opis postupu výberu kandidátov na funkciu sudcu Všeobecného súdu Európskej únie) v znení uplatniteľnom na spor vo veci samej, prijatý vyhláškou ministra spravodlivosti Litovskej republiky č. 1R‑65 z 9. marca 2021.

( 4 ) Okrem iného článok 19 ods. 2 tretí pododsek ZEÚ, článok 254 druhý odsek ZFEÚ a článok 255 ZFEÚ.