Vec C‑14/23

XXX

proti

État belge, zastúpenému Secrétaire d’État à l’Asile et la Migration

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Belgicko)]

Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 29. júla 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Prisťahovalecká politika – Smernica (EÚ) 2016/801 – Podmienky vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely štúdia – Článok 20 ods. 2 písm. f) – Žiadosť o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia – Ďalšie účely – Zamietnutie žiadosti o udelenia víza – Dôvody zamietnutia žiadosti – Neprebratie – Všeobecná zásada zákazu zneužívajúceho konania – Článok 34 ods. 5 – Procesná autonómia členských štátov – Základné právo na účinné súdny prostriedok nápravy – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie“

1. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činností au pair – Smernica 2016/801 – Dôvody zamietnutia žiadosti o prijatie – Iné účely pobytu ako tie, ktoré sú uvedené v žiadosti o prijatie – Neprebratie tohto dôvodu do vnútroštátneho práva – Zamietnutie udelenia víza na účely štúdia z dôvodu, že žiadateľ nemá skutočný úmysel študovať – Prípustnosť – Uplatnenie všeobecnej zásady práva Únie zakazujúcej zneužívajúce konanie

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/801, článok 3 bod 3, článok 5 ods. 3, články 7 a 11, článok 20 ods. 2 písm. f) a článok 24]

   (pozri body 35 – 39, 41, 47, 48, 50, 51, 53 – 55, 58, bod 1 výroku)

2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Vstup a pobyt štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činností au pair – Smernica 2016/801 – Procesné záruky a transparentnosť – Zamietnutie žiadosti o udelenie víza na účely štúdia – Povinnosť členských štátov zabezpečiť postup zaručujúci súdny prostriedok nápravy proti takémuto rozhodnutiu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje len právo podať žalobu o neplatnosť – Prípustnosť – Podmienky

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2016/801, článok 34 ods. 5)

   (pozri body 60 – 67, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Súdny dvor prejednávajúci návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podala Conseil d’État (Štátna rada, Belgicko), rozhodol jednak o právomoci členského štátu zamietnuť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny žiadosť o udelenie víza na účely štúdia, ak tento štátny príslušník nemá skutočný úmysel študovať, a jednak o rozsahu súdneho preskúmania tohto rozhodnutia z hľadiska procesných záruk stanovených smernicou 2016/801 ( 1 ).

Žalobkyňa vo veci samej, štátna príslušníčka tretej krajiny, požiadala v auguste 2020 o vízum na účely štúdia v Belgicku. Toto vízum jej bolo zamietnuté s odôvodnením, že nezrovnalosti v jej študijnom pláne svedčia o tom, že nemá skutočný úmysel študovať v Belgicku. Žalobkyňa vo veci samej sa následne obrátila na Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory, Belgicko) s návrhom na zrušenie tohto rozhodnutia. Keďže táto posledná uvedená jej žiadosť zamietla, podala kasačný opravný prostriedok na vnútroštátny súd.

V tejto žalobe žalobkyňa vo veci samej okrem iného tvrdila, že ustanovenie smernice 2016/801, ktoré členským štátom umožňuje zamietnuť žiadosť o prijatie, ak sa preukáže, že štátny príslušník tretej krajiny sa zdržiava na iné účely, než na ktoré žiada o prijatie, nebolo prebraté do belgického práva. ( 2 ) Okrem toho tvrdí, že preskúmanie, ako ho vykonáva Conseil du contentieux des étrangers (Rada pre cudzinecké spory), ktorá sa obmedzuje na preskúmanie zákonnosti, je v rozpore s požiadavkami vyplývajúcimi z práva Únie. ( 3 )

Vnútroštátny súd vyjadril pochybnosti o možnosti zamietnutia žiadosti o prijatie do Belgicka za takýchto okolností, ako aj o rozsahu súdneho preskúmania rozhodnutia o zamietnutí takejto žiadosti a rozhodol sa predložiť Súdnemu dvoru návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Posúdenie Súdnym dvorom

Po prvé Súdny dvor konštatoval, že podľa článku 5 ods. 3 smernice 2016/801 sú členské štáty povinné vydať povolenie na pobyt na účely štúdia žiadateľovi, ktorý splnil požiadavky stanovené touto smernicou. ( 4 ) Žiadna z týchto požiadaviek sa však výslovne nevzťahuje na existenciu skutočného úmyslu študovať na území príslušného členského štátu.

Podľa všeobecnej zásady práva Únie sa však osoby podliehajúce súdnej právomoci nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať právnych noriem Únie. Z toho vyplýva, že členský štát musí odmietnuť výhody vyplývajúce z ustanovení tohto práva, pokiaľ sa dovolávanie týchto ustanovení neuskutočňuje na dosiahnutie cieľov týchto ustanovení, ale s cieľom získať výhodu vyplývajúcu z práva Únie, hoci podmienky na získanie tejto výhody sú splnené len formálne.

Hoci teda článok 20 ods. 2 písm. f) smernice 2016/801 stanovuje, že dotknutý členský štát môže zamietnuť žiadosť o prijatie na územie, ak má dôkaz alebo vážne a objektívne dôvody domnievať sa, že by účel pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny bol iný ako ten, na ktorého základe žiada o prijatie, toto ustanovenie nevylučuje uplatnenie všeobecnej zásady práva Únie zakazujúcej zneužívajúce konania, keďže uplatnenie tejto zásady nie je podmienené požiadavkou prebratia, ako je to v prípade ustanovení smernice.

V dôsledku toho, ak ide o žiadosť o prijatie na účely štúdia, na preukázanie, že došlo k takémuto zneužívajúcemu konaniu, je potrebné preukázať, že dotknutý štátny príslušník tretej krajiny podal svoju žiadosť o prijatie bez toho, aby mal skutočne v úmysle absolvovať ako svoju hlavnú činnosť denné štúdium vedúce k získaniu kvalifikácie vysokoškolského vzdelania uznanej týmto členským štátom.

Žiadosť o prijatie však možno zamietnuť len vtedy, ak je jej zneužívajúci charakter dostatočne zrejmý zo všetkých relevantných informácií, ktoré majú príslušné orgány k dispozícii. V tejto súvislosti, keďže okolnosti, ktoré umožňujú dospieť k záveru, že žiadosť o prijatie na účely štúdia má zneužívajúci charakter, sú nevyhnutne špecifické pre každý jednotlivý prípad, nemožno vypracovať vyčerpávajúci zoznam skutočností, ktoré sú v tomto ohľade relevantné. V dôsledku toho sa prípadný zneužívajúci charakter takejto žiadosti nemôže predpokladať na základe určitých faktorov, ale musí sa posudzovať v každom jednotlivom prípade po individuálnom posúdení všetkých okolností špecifických pre každú žiadosť. V tomto ohľade prináleží príslušným orgánom vykonať všetky príslušné kontroly a požadovať dôkazy potrebné na individuálne posúdenie tejto žiadosti, prípadne vyzvať žiadateľa, aby v tejto súvislosti poskytol podrobnosti a vysvetlenia.

V každom prípade skutočnosť, že štátny príslušník tretej krajiny, ktorý požiadal o prijatie na účely štúdia, má v úmysle vykonávať na území dotknutého členského štátu aj inú činnosť, nemožno nevyhnutne považovať za znak zneužívania, najmä ak táto činnosť nemá vplyv na štúdium ako hlavnú činnosť odôvodňujúcu túto žiadosť. Naopak, nezrovnalosti v študijnom pláne žiadateľa môžu predstavovať jednu z objektívnych okolností prispievajúcich k zisteniu zneužívajúceho konania z dôvodu, že žiadosť žiadateľa je v skutočnosti určená na iné účely ako na vykonávanie štúdia, za predpokladu, že tieto nezrovnalosti sú dostatočne zjavné a posudzujú sa v zmysle všetkých konkrétnych okolností prejednávanej veci. Okolnosť, ktorú možno považovať za bežnú v priebehu vysokoškolského štúdia, ako je zmena odboru, teda sama osebe nepostačuje na preukázanie neexistencie úmyslu skutočne študovať na území tohto členského štátu. Podobne samotná skutočnosť, že plánované štúdium priamo nesúvisí so sledovanými profesijnými cieľmi, nemusí nevyhnutne svedčiť o nedostatku úmyslu skutočne absolvovať štúdium, ktoré odôvodňuje žiadosť o prijatie.

Po druhé, pokiaľ ide o súdne preskúmanie rozhodnutia o zamietnutí žiadosti o prijatie, Súdny dvor najskôr pripomenul, že charakteristiky konania o opravných prostriedkoch podľa článku 34 ods. 5 smernice 2016/801 sa musia stanoviť v súlade s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Z potreby vyplývajúcej z článku 47 Charty zabezpečiť účinnosť opravného prostriedku podaného proti pôvodnému správnemu rozhodnutiu, ktorým bola zamietnutá žiadosť dotknutej osoby, teda vyplýva, že v prípade zrušenia tohto pôvodného rozhodnutia sa v krátkej lehote prijme nové rozhodnutie, ktoré bude v súlade s posúdením obsiahnutým v rozsudku, ktorým bolo toto rozhodnutie zrušené.

Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o žiadosti o prijatie na územie členského štátu na účely štúdia, skutočnosť, že súd, ktorému bola vec predložená, má právomoc rozhodnúť len o zrušení rozhodnutia príslušných orgánov, ktorým bola táto žiadosť zamietnutá, bez toho, aby mohol nahradiť posúdenie týchto orgánov vlastným posúdením alebo prijať nové rozhodnutie, v zásade postačuje na splnenie požiadaviek článku 47 Charty za predpokladu, že uvedené orgány sú viazané posúdením uvedeným v rozsudku, ktorým sa rozhodlo o zrušení tohto rozhodnutia. Okrem toho je v takejto situácii potrebné dbať na to, aby podmienky, za akých je tento opravný prostriedok podávaný, a prípadný rozsudok vydaný na jeho základe vykonaný, boli také, aby v zásade umožňovali prijať nové rozhodnutie v krátkej lehote a štátny príslušník tretej krajiny, ktorý koná s náležitou starostlivosťou, mohol využiť plnú účinnosť práv, ktoré mu vyplývajú zo smernice 2016/801.

( 1 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/801 z 11. mája 2016 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely výskumu, štúdia, odborného vzdelávania, dobrovoľníckej služby, výmenných programov žiakov alebo vzdelávacích projektov a činností au pair (Ú. v. EÚ L 132, 2016, s. 21).

( 2 ) Článok 20 ods. 2 písm. f) smernice 2016/801 stanovuje, že dotknutý členský štát môže zamietnuť žiadosť, ak má dôkaz alebo vážne a objektívne dôvody domnievať sa, že by účel pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny bol iný ako ten, na ktorého základe žiada o prijatie.

( 3 ) Článok 34 ods. 5 smernice 2016/801 ukladá členským štátom povinnosť stanoviť, že proti rozhodnutiam o zamietnutí žiadosti o prijatie možno podať opravný prostriedok.

( 4 ) Pozri články 7 a 11 smernice 2016/801.