Vec C‑340/22

Cofidis

proti

Autoridade Tributária e Aduaneira

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal
Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD)]

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 21. decembra 2023

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priame dane – Článok 49 ZFEÚ – Sloboda usadiť sa – Zavedenie dane zaťažujúcej záväzky úverových inštitúcií na účely financovania vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia – Údajná diskriminácia pobočiek zahraničných úverových inštitúcií – Smernica 2014/59/EÚ – Rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností – Pôsobnosť“

1. Hospodárska a menová politika – Hospodárska politika – Ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií – Smernica 2014/59 – Predmet úpravy a rozsah pôsobnosti – Harmonizácia zdaňovania úverových inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosť v rámci Únie – Vylúčenie – Zavedenie vnútroštátnej dane zaťažujúcej záväzky úverových inštitúcií – Príjmy určené na financovanie vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia – Zdanenie bez súvislosti s riešením krízovej situácie a ozdravením týchto inštitúcií – Prípustnosť – Podobnosti medzi spôsobmi výpočtu dane a príspevkov zaplatených na základe smernice 2014/59 – Neexistencia vplyvu

   (Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/59, článok 1)

   (pozri body 22 – 27, bod 1 výroku)

2. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Spoločnosti – Určenie spojitosti s právnym poriadkom štátu – Kritérium – Miesto zriadenia sídla – Uplatnenie vnútroštátnej daňovej právnej úpravy – Daňové zaobchádzanie s rezidentskou, resp. nerezidentskou spoločnosťou – Rozsah – Pobočka nerezidentskej spoločnosti – Zahrnutie

   (Články 49 a 54 ZFEÚ)

   (pozri bod 36)

3. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Činnosť vykonávaná rezidentskou spoločnosťou v inom členskom štáte prostredníctvom stálej prevádzkarne – Zahrnutie – Možnosť hospodárskych subjektov slobodne si vybrať právnu formu vhodnú na výkon ich činností v inom členskom štáte – Obmedzenie diskriminačnými daňovými ustanoveniami – Neprípustnosť

   (Články 49 a 54 ZFEÚ)

   (pozri body 37 – 42, 47)

4. Voľný pohyb osôb – Sloboda usadiť sa – Daňová právna úprava – Financovanie vnútroštátneho systému sociálneho zabezpečenia – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca daň zaťažujúcu rezidentské úverové inštitúcie, ako aj dcérske spoločnosti a pobočky nerezidentských úverových inštitúcií – Základ tvorený záväzkami úverových inštitúcií – Odpočítanie vlastného kapitálu a dlhových nástrojov porovnateľných s vlastným kapitálom – Pobočky, ktoré ako subjekty bez právnej subjektivity nemôžu vydávať také nástroje a odpočítať od svojho základu dane vlastný kapitál – Neprípustnosť vnútroštátnej právnej úpravy

   (Články 49 a 54 ZFEÚ)

   (pozri body 44, 65, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Cofidis je portugalskou pobočkou úverovej inštitúcie so sídlom vo Francúzsku. Ako taká podlieha adicional de solidariedade sobre o sector bancário (dodatočná solidárna daň z bankového sektora) (ďalej len „ASSB“), dani z bankového sektora, ktorá zaťažuje záväzky ( 1 ) úverových inštitúcií. Táto daň bola zavedená Portugalskou republikou s cieľom finančne podporiť vnútroštátny systém sociálneho zabezpečenia a obnoviť rovnováhu medzi daňovým zaťažením tohto sektora, ktorý využíva oslobodenie od dane z pridanej hodnoty (DPH) pri väčšine finančných služieb, a daňovým zaťažením všetkých ostatných odvetví portugalského hospodárstva.

ASSB podliehajú úverové inštitúcie, ktorých sídlo sa nachádza v Portugalsku, portugalské dcérske spoločnosti úverových inštitúcií, ktorých sídlo sa nachádza na území iného štátu, a portugalské pobočky nerezidentských úverových inštitúcií.

Dňa 11. decembra 2020 Cofidis podala priznanie k ASSB týkajúce sa prvého polroka roku 2020. Cofidis, ktorá sa však domnievala že ASSB je v rozpore so smernicou 2014/59 ( 2 ) a článkom 49 ZFEÚ, napadla svoje zdanenie touto daňou na vnútroštátnom súde ( 3 ).

Súdny dvor vo svojom rozsudku konštatoval, že smernica 2014/59 nebráni vnútroštátnej právnej úprave zavádzajúcej daň, akou je ASSB, ktorej spôsob výpočtu je údajne podobný spôsobu výpočtu príspevkov platených úverovými inštitúciami podľa tejto smernice, keďže príjmy nie sú určené pre vnútroštátne mechanizmy financovania opatrení na riešenie krízových situácií, na rozdiel od príspevkov stanovených v uvedenej smernici. Súdny dvor naopak rozhodol, že sloboda usadiť sa zaručená v článkoch 49 a 54 ZFEÚ, bráni takejto vnútroštátnej právnej úprave.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor konštatoval, že príspevky zaplatené na základe smernice 2014/59 nie sú daňami, ale naopak, vyplývajú z logiky poistenia. Keďže cieľom smernice 2014/59 nie je harmonizovať zdaňovanie úverových inštitúcií, ktoré vykonávajú činnosť v rámci Únie, nemôže brániť zavedeniu vnútroštátnej dane, akou je ASSB. Okolnosť, že spôsob výpočtu takejto dane je podobný spôsobu výpočtu príspevkov zaplatených na základe smernice 2014/59, je v tejto súvislosti úplne irelevantná.

V druhom rade Súdny dvor pripomenul, že sloboda usadiť sa umožňuje hospodárskym subjektom slobodne si vybrať právnu formu vhodnú na výkon ich činností v inom členskom štáte, a najmä vykonávať svoju činnosť prostredníctvom organizačnej zložky za rovnakých podmienok, aké sa uplatňujú na dcérske spoločnosti, bez toho, aby bola táto voľba priamo alebo nepriamo obmedzená diskriminačnými daňovými ustanoveniami.

Konkrétne povinný poplatok, ktorý stanovuje kritérium zdanlivo objektívneho rozlišovania, ale ktorý vo väčšine prípadov znevýhodňuje – s prihliadnutím na jeho znaky – spoločnosti so sídlom v iných členských štátoch, ktoré sa nachádzajú v situácii porovnateľnej so situáciou spoločností so sídlom v členskom štáte zdanenia, predstavuje nepriamu diskrimináciu na základe miesta sídla spoločností, ktorá je zakázaná článkami 49 a 54 ZFEÚ.

V prejednávanej veci sa vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej uplatňuje bez rozdielu na rezidentské úverové inštitúcie, ako aj na portugalské dcérske spoločnosti a pobočky nerezidentských úverových inštitúcií. Základ ASSB tvoria záväzky týchto subjektov, teda všetky položky uvedené v účtovnej súvahe, ktoré bez ohľadu na svoju formu a podobu predstavujú dlh voči tretím osobám, s výnimkou najmä položiek, ktoré sú v nej v súlade s uplatniteľnými účtovnými pravidlami zapísané ako vlastný kapitál.

Súdny dvor uviedol, že takáto vnútroštátna právna úprava môže pre nerezidentské spoločnosti znížiť atraktívnosť vykonávania činnosti v Portugalsku prostredníctvom pobočky. Na rozdiel od rezidentských úverových inštitúcií a rezidentských dcérskych spoločností nerezidentských úverových inštitúcií, pobočky nerezidentských úverových inštitúcií nemôžu vzhľadom na to, že nemajú právnu subjektivitu, odpočítať od svojho základu dane pre ASSB vlastný kapitál a nie sú oprávnené vydávať dlhové nástroje porovnateľné s vlastným kapitálom. Toto rozdielne zaobchádzanie, ktoré môže obmedziť slobodný výber vhodnej právnej formy, môže predstavovať obmedzenie slobody usadiť sa zaručenej v článkoch 49 a 54 ZFEÚ.

Na to, aby bolo takéto rozdielne zaobchádzanie zlučiteľné s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ týkajúcimi sa slobody usadiť sa, musí sa týkať situácií, ktoré nie sú objektívne porovnateľné, alebo musí byť odôvodnené naliehavým dôvodom všeobecného záujmu.

V prejednávanej veci nič nenasvedčuje tomu, že by situácia nerezidentskej úverovej inštitúcie, ktorá vykonáva svoju činnosť prostredníctvom pobočky, nebola objektívne porovnateľná so situáciou rezidentskej úverovej inštitúcie alebo rezidentskej dcérskej spoločnosti nerezidentskej úverovej inštitúcie.

Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že obmedzenie dotknutej slobody usadiť sa nemôže byť odôvodnené ani potrebou zabezpečiť koherenciu vnútroštátneho daňového systému, na ktorú sa odvoláva portugalská vláda, ani potrebou zachovať vyvážené rozdelenie daňovej právomoci medzi členské štáty, ktorú uviedla Európska komisia. Pokiaľ sa v tejto súvislosti členský štát rozhodne nezdaniť subjekty usadené na jeho území, ( 4 ) nemôže sa odvolávať na potrebu zabezpečenia vyváženého rozdelenia daňovej právomoci medzi členskými štátmi, aby odôvodnil zdanenie subjektov usadených v inom členskom štáte.

( 1 ) ASSB je splatná najmä zo záväzkov stanovených a schválených zdaniteľnými osobami po odpočítaní dane.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady z 15. mája 2014, ktorou sa stanovuje rámec pre ozdravenie a riešenie krízových situácií úverových inštitúcií a investičných spoločností a ktorou sa mení smernica Rady 82/891/EHS a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/24/ES, 2002/47/ES, 2004/25/ES, 2005/56/ES, 2007/36/ES, 2011/35/EÚ, 2012/30/EÚ a 2013/36/EÚ a nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 a (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 2014, s. 190).

( 3 ) V prejednávanej veci je to Tribunal Arbitral Tributário (Centro de Arbitragem Administrativa – CAAD) [Arbitrážny súd pre daňové spory (Centrum správnej arbitráže – CAAD), Portugalsko].

( 4 ) V prejednávanej veci sa Portugalská republika rozhodla nezdaňovať rezidentské úverové inštitúcie a rezidentské dcérske spoločnosti nerezidentských úverových inštitúcií, pokiaľ ide o dlhové nástroje porovnateľné s vlastným kapitálom.