Vec C‑167/22

Európska komisia

proti

Dánskemu kráľovstvu

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 21. decembra 2023

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Medzinárodná cestná nákladná doprava – Nariadenie (ES) č. 1072/2009 – Články 8 a 9 – Nariadenie (ES) č. 561/2006 – Čas odpočinku – Vnútroštátna právna úprava zavádzajúca maximálnu dobu parkovania 25 hodín na verejných odpočívadlách pozdĺž diaľničnej siete členského štátu – Prekážka slobodného poskytovania služieb cestnej dopravy – Dôkazné bremeno“

1. Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Služby v oblasti dopravy v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ – Akt Únie, ktorým sa zásada slobodného poskytovania služieb zakotvená v článku 56 ZFEÚ stala uplatniteľnou na odvetvie dopravy – Rozsah

   (Článok 56 a článok 58 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1072/2009, odôvodnenia 2 a 4 a článok 1 ods. 1 a 4 a článok 2 bod 6)

   (pozri body 39 – 42)

2. Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu – Predloženie skutočností poukazujúcich na nesplnenie povinnosti – Domnienky – Neprípustnosť – Vnútroštátna právna úprava obmedzujúca dobu, počas ktorej možno parkovať na verejných odpočívadlách diaľničnej siete členského štátu, na 25 hodín – Dodržanie dôb odpočinku stanovených nariadením č. 561/2006 – Žaloba o určenie prekážky slobodného poskytovania služieb cestnej dopravy, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1072/2009 – Žaloba založená na domnienkach – Neexistencia dôkazu – Zamietnutie žaloby

   [Článok 258 ZFEÚ; nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 561/2006, článok 2 ods. 1 písm. a), články 4, 6 a 8, a č. 1072/2009, článok 8 a 9)

   (pozri body 43 – 57)

Zhrnutie

Cieľom nariadenia č. 1072/2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh ( 1 ) je vytvorenie spoločnej dopravnej politiky predpokladajúcej odstránenie všetkých obmedzení voči osobe, ktorá poskytuje dopravné služby, na základe jej štátnej príslušnosti alebo skutočnosti, že nie je usadená v členskom štáte, v ktorom sa tieto služby majú poskytovať.

Dňa 1. júla 2018 Dánske kráľovstvo zaviedlo pravidlo, ktoré obmedzuje maximálnu dobu parkovania v trvaní 25 hodín na verejných odpočívadlách diaľničnej siete (ďalej len „pravidlo 25 hodín“). ( 2 )

Európska komisia po tom, čo Dánskemu kráľovstvu zaslala žiadosť o informácie, rozhodla o začatí konania o nesplnení povinnosti na základe článku 258 ZFEÚ z dôvodu nesplnenia povinnosti zabezpečiť slobodné poskytovanie dopravných služieb, ako je zaručené nariadením č. 1072/2009. V podstate tvrdila, že hoci pravidlo 25 hodín priamo nezavádza diskrimináciu, predstavuje obmedzenie slobodného poskytovania dopravných služieb, keďže neovplyvňuje rovnakým spôsobom dánskych cestných dopravcov a dopravcov, ktorí nie sú usadení v Dánsku. Dánske kráľovstvo v tejto súvislosti spochybnilo akékoľvek porušenie a poskytlo dodatočné informácie požadované Komisiou. Vzhľadom na to, že Komisia usúdila, že táto odpoveď nie je presvedčivá, zaslala tomuto členskému štátu odôvodnené stanovisko, na ktoré tento členský štát odpovedal, pričom zotrval na svojom stanovisku týkajúcom sa súladu pravidla 25 hodín s právom Únie. Vzhľadom na to, že Komisiu argumenty dánskej vlády stále nepresvedčili, podala na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti, ktorou sa domáhala určenia, že Dánske kráľovstvo si tým, že zaviedlo pravidlo 25 hodín, nesplnilo svoje povinnosti týkajúce sa slobodného poskytovania služieb dopravy stanovených v článkoch 1, 8 a 9 nariadenia č. 1072/2009. Podľa Komisie totiž toto pravidlo viac ovplyvní dopravcov, ktorí nie sú usadení v členskom štáte, a z toho vyplývajúca prekážka slobodného poskytovania služieb nie je odôvodnená žiadnym z naliehavých dôvodov verejného záujmu, na ktoré sa tento členský štát odvoláva.

Súdny dvor svojím rozsudkom žalobu Komisie zamietol. S prihliadnutím na svoju ustálenú judikatúru pripomenul, že Komisia v rámci žaloby o nesplnenie povinnosti nesie dôkazné bremeno preukázania existencie takéhoto nesplnenia povinnosti, pričom nemôže vychádzať z akejkoľvek domnienky. Súdny dvor sa pritom domnieval, že Komisia v prejednávanej veci z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala svoje tvrdenia.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor po tom, čo zamietol námietku neprípustnosti vznesenú Dánskym kráľovstvom, preskúmal vec samu a najprv pripomenul, že služby, ktoré zodpovedajú kvalifikácii „služby v oblasti dopravy“, patria do pôsobnosti osobitného ustanovenia článku 58 ods. 1 ZFEÚ, ktoré ich vylučuje z pôsobnosti článku 56 ZFEÚ týkajúceho sa slobody poskytovať služby vo všeobecnosti. ( 3 ) To nebráni tomu, aby akt Únie prijatý na základe ustanovení Zmlúv týkajúcich sa dopravy ( 4 ) umožnil v rozsahu, ktorý určí, uplatniť na odvetvie dopravy zásadu slobodného poskytovania služieb zakotvenú v článku 56 ZFEÚ.

V prejednávanej veci Súdny dvor uviedol, že nariadenie č. 1072/2009 sa uplatňuje na medzinárodnú prepravu tovaru po ceste vykonávanú v prenájme alebo za úhradu na území Únie, ako aj na kabotážnu prepravu, teda na vnútroštátnu prepravu tovaru po ceste v prenájme alebo za úhradu, ktorú dočasne vykonáva dopravca, ktorý nie je usadený v danom členskom štáte. ( 5 ) V tejto súvislosti sa v článku 9 ods. 2 nariadenia č. 1075/2009 najmä spresňuje, že vnútroštátne ustanovenia uvedené v odseku 1 toho istého článku sa uplatňujú rovnako na dopravcov, ktorí nie sú usadení v danom členskom štáte, a na dopravcov usadených v hostiteľskom členskom štáte, s cieľom zabrániť akejkoľvek diskriminácii z dôvodu štátnej príslušnosti alebo miesta usadenia.

Ďalej, pokiaľ ide o tvrdenie Dánskeho kráľovstva týkajúce sa skutočnosti, že právomoc stanoviť pravidlá týkajúce sa dĺžky parkovania na verejných odpočívadlách prináleží členským štátom, Súdny dvor pripomenul, že podľa ustálenej judikatúry musia členské štáty pri výkone svojich právomocí dodržiavať právo Únie, a teda v prejednávanej veci relevantné ustanovenia nariadenia č. 1072/2009. V tomto kontexte musia okrem toho zohľadniť pravidlá týkajúce sa času jazdy, prestávok a dôb odpočinku, ktoré musia podľa nariadenia č. 561/2006 ( 6 ) dodržiavať vodiči zabezpečujúci prepravu tovaru vozidlami s maximálnou prípustnou hmotnosťou presahujúcou 3,5 tony ( 7 ) (ďalej len „dotknuté vozidlá“). Dodržiavanie týchto dôb odpočinku môže okrem iného závisieť od dostupnosti odpočívadiel na diaľniciach. V tejto súvislosti Súdny dvor konštatoval, že pravidlo, akým je pravidlo 25 hodín, má vo svojej podstate za následok, že tieto odpočívadlá nie sú dostupné na účely dodržania rôznych dôb odpočinku stanovených v nariadení č. 561/2006. ( 8 ) Z toho vyplýva, že také pravidlo môže mať a priori konkrétny vplyv na výkon prepravných práv dopravcami, ktorí nie sú usadení v členskom štáte, najmä práva kabotáže, a ovplyvniť ich viac ako dopravcov, ktorí sú usadení v Dánsku.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že v súlade s ustálenou judikatúrou musí Komisia v rámci konania o nesplnení povinnosti preukázať existenciu údajného nesplnenia povinnosti a predložiť Súdnemu dvoru skutočnosti potrebné na to, aby overil existenciu tohto nesplnenia povinnosti, pričom Komisia nemôže vychádzať z akejkoľvek domnienky. V prejednávanej veci Dánske kráľovstvo v rámci konania pred podaním žaloby a vo svojom vyjadrení k žalobe predložilo údaje o počte dostupných parkovacích miest pre dotknuté vozidlá, najmä parkovacích miest poskytovaných súkromným sektorom, a spresnilo tieto údaje na pojednávaní. Komisia sa pritom vo svojej žalobe uspokojila s tvrdením, že na dánskej diaľničnej sieti nie je dostatočná alternatívna parkovacia kapacita a okrem toho vo svojej replike iba poznamenala, že údaje predložené v žalobnej odpovedi Dánskym kráľovstvom nemenia jej návrhy v tomto ohľade.

Komisia naproti tomu nepredložila žiadny objektívny údaj preukazujúci nedostatočnú alternatívnu parkovaciu kapacitu na účely dodržania dôb odpočinku presahujúcich 25 hodín. Bez takýchto údajov však nemožno inak ako na základe domnienok konštatovať, že pravidlo 25 hodín môže skutočne brániť činnostiam kabotážnej prepravy vykonávanej poskytovateľmi usadenými v iných členských štátoch na ich úkor v porovnaní s poskytovateľmi dopravy usadenými v Dánsku. Samotná existencia problémov s kapacitou na verejných odpočívadlách dánskej diaľničnej siete a skutočnosť, že dotknutý členský štát identifikoval výzvy, ktorým treba čeliť z hľadiska parkovacej kapacity, ktorá bola jedným z hlavných dôvodov zavedenia pravidla 25 hodín, teda neumožňujú dospieť k záveru, že toto pravidlo porušuje nariadenie č. 1072/2009. To isté platí pre skutočnosť, že parkovacie kapacity poskytované súkromným sektorom sú nižšie než parkovacie kapacity verejných odpočívadiel, keďže v tomto limite 25 hodín je parkovanie týchto vozidiel na takýchto odpočívadlách naďalej povolené.

Napokon Komisia v prejednávanej veci ani objektívne nepreukázala, že by umiestnenie alternatívnych miest poskytovaných súkromným sektorom a ich rozmiestnenie na území, alebo dokonca spoplatnenie niektorých z týchto miest, mohli brániť činnostiam dopravy na úkor poskytovateľov, ktorí nie sú usadení v členskom štáte, ale sa v tejto súvislosti uspokojila s tým, že vychádzala z domnienok.

Súdny dvor preto rozhodol, že Komisia z právneho hľadiska dostatočne nepreukázala svoje tvrdenia, podľa ktorých pravidlo 25 hodín predstavuje prekážku slobodného poskytovania dopravných služieb, na ktoré sa vzťahuje nariadenie č. 1072/2009. V dôsledku toho žalobu Komisie o nesplnenie povinnosti zamietol.

( 1 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1072/2009 z 21. októbra 2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh (Ú. v. EÚ L 300, 2009, s. 72).

( 2 ) Toto pravidlo vykonáva podľa § 92 ods. 1 færdselsloven (dánsky zákonník o cestnej premávke) dopravný úrad.

( 3 ) Rozsudky z 20. decembra 2017, Asociación Profesional Elite Taxi (C‑434/15, EU:C:2017:981, bod 44), a z 8. decembra 2020, Poľsko/Parlament a Rada (C‑626/18, EU:C:2020:1000, bod 145).

( 4 ) Konkrétne hlava VI tretej časti Zmluvy o FEÚ, ktorá obsahuje články 90 až 100 ZFEÚ.

( 5 ) V súlade s článkom 1 ods. 1 a 4 nariadenia č. 1072/2009 v spojení s článkom 2 bodom 6 tohto nariadenia.

( 6 ) Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 z 15. marca 2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Rady (EHS) č. 3821/85 a (ES) č. 2135/98 a zrušuje nariadenie Rady (EHS) č. 3820/85 (Ú. v. EÚ L 102, 2006, s. 1).

( 7 ) Tieto pravidlá sú výslovne uvedené v odôvodnení 13 a článku 9 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1072/2009.

( 8 ) Doby pravidelného týždenného odpočinku (v trvaní najmenej 45 hodín) a doby skráteného týždenného odpočinku (v trvaní menej ako 45, ktoré možno pri dodržaní podmienok stanovených v článku 8 ods. 6 nariadenia č. 561/2006 skrátiť na najmenej 24 po sebe idúcich hodín), s jedinou výnimkou dôb skráteného týždenného odpočinku v rozmedzí od 24 do 25 hodín.