Vec C‑72/22 PPU

Valstybės sienos apsaugos tarnyba

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 30. júna 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Naliehavé prejudiciálne konanie – Azylová a prisťahovalecká politika – Smernica 2011/95/EÚ – Článok 4 – Spoločné konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32/EÚ – Články 6 a 7 – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Článok 18 Charty základných práv Európskej únie – Smernica 2013/33/EÚ – Článok 8 – Zaistenie žiadateľa – Dôvod zaistenia – Ochrana národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku – Zaistenie žiadateľa o azyl z dôvodu jeho neoprávneného vstupu na územie Únie“

1. Prejudiciálne otázky – Naliehavé prejudiciálne konanie – Podmienky – Osoba pozbavená slobody – Pojem – Štátny príslušník tretej krajiny umiestnený v ubytovacom zariadení s obmedzením pohybu na územie tohto miesta – Zahrnutie – Riešenie sporu, ktoré môže mať vplyv na toto pozbavenie slobody – Uplatnenie naliehavého prejudiciálneho konania

   (Štatút Súdneho dvora, článok 23a; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 107; smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, 2013/32 a 2013/33)

   (pozri body 36 – 38, 41 – 45)

2. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Pojem zaistenie – Donucovacie opatrenie, ktoré žiadateľa zbavuje slobody pohybu a oddeľuje ho od zvyšku obyvateľstva tým, že mu nariaďuje zdržiavať sa v ohraničenom a uzavretom obvode

   [Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 2 písm. h)]

   (pozri bod 39)

3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Postup posudzovania žiadosti o medzinárodnú ochranu – Prístup ku konaniu – Vyhlásenie vojnového stavu či výnimočného stavu alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie z dôvodu hromadného prílevu cudzincov zo strany členského štátu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá fakticky zbavuje štátnych príslušníkov tretích krajín s neoprávneným pobytom na území členského štátu možnosti prístupu k uvedenému konaniu na tomto území – Neprípustnosť

   (Článok 72 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 18; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 6, článok 7 ods. 1 a článok 43)

   (pozri body 58, 61 – 64, 70 – 72, 74, 75, bod 1 výroku)

4. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Zaistenie – Dôvody – Vyhlásenie vojnového stavu či výnimočného stavu alebo vyhlásenie mimoriadnej situácie z dôvodu hromadného prílevu cudzincov zo strany členského štátu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá stanovuje možnosť v takýchto prípadoch zaistiť žiadateľa o azyl len z toho dôvodu, že sa neoprávnene zdržiava na území tohto členského štátu – Neprípustnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 6; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, články 8 a 9, a smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, odôvodnenia 15 a 20, článok 8 ods. 2 a 3 a článok 9)

   (pozri body 80 – 84, 86 – 91, 93, bod 2 výroku)

Zhrnutie

Právo Únie bráni litovskej právnej úprave, podľa ktorej v prípade hromadného prílevu cudzincov môže byť žiadateľ o azyl zaistený len z toho dôvodu, že sa na území štátu zdržiava neoprávnene

V zásade však prináleží členskému štátu, v ktorom neoprávnene sa zdržiavajúci žiadateľ o azyl žiada o medzinárodnú ochranu, aby preukázal, že z dôvodu osobitných okolností predstavuje tento žiadateľ hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok, ktorá odôvodňuje jeho zaistenie

Dňa 2. júla 2021 vyhlásila Litovská republika na celom svojom území mimoriadnu situáciu. Po tomto vyhlásení nasledovalo 10. novembra 2021 vyhlásenie výnimočného stavu na časti tohto územia z dôvodu hromadného prílevu migrantov prichádzajúcich najmä z Bieloruska.

Dňa 17. novembra 2021 bol M.A., štátny príslušník tretej krajiny, zadržaný v Poľsku spolu so skupinou osôb prichádzajúcich z Litvy na základe toho, že nemal cestovné doklady ani víza potrebné na pobyt v tomto poslednom uvedenom členskom štáte a v Únii. M.A. tak bol odovzdaný litovským orgánom, ktoré ho zaistili až do prijatia rozhodnutia o jeho právnom postavení. V nasledujúcich dňoch po tomto odovzdaní okamžite podal žiadosť o medzinárodnú ochranu, ktorú následne opätovne podal písomne v januári 2022. Táto žiadosť však bola zamietnutá ako neprípustná z dôvodu, že bola podaná v rozpore s postupmi stanovenými litovskou právnou úpravou týkajúcou sa podávania žiadostí o medzinárodnú ochranu v mimoriadnej situácii spôsobenej hromadným prílevom cudzincov. ( 1 ) Podľa tejto právnej úpravy totiž cudzinec, ktorý vstúpil na územie Litvy neoprávnene, nemá možnosť podať na území tohto členského štátu žiadosť o medzinárodnú ochranu. Tá istá právna úprava tiež stanovuje, že v takejto mimoriadnej situácii môže byť cudzinec zaistený len z toho dôvodu, že neoprávnene vstúpil na litovské územie.

Za týchto podmienok sa vnútroštátny súd, ktorý rozhoduje o odvolaní M.A. proti rozhodnutiu o jeho zaistení, snaží zistiť, či smernica o „konaniach“ ( 2 ) a smernica „o prijímaní“ ( 3 ) bránia takejto právnej úprave.

Súdny dvor, ktorý vec prejednal v rámci naliehavého prejudiciálneho konania, rozhodol, že smernica „o konaniach“ ( 4 ) bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej v prípade vyhlásenia vojnového stavu či výnimočného stavu alebo v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie z dôvodu hromadného prílevu cudzincov sú štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa na území tohto členského štátu zdržiavajú neoprávnene, fakticky na tomto území zbavení možnosti prístupu ku konaniu o posúdení žiadosti o medzinárodnú ochranu. Okrem toho Súdny dvor rozhodol, že smernica „o prijímaní“ ( 5 ) bráni právnej úprave členského štátu, podľa ktorej v prípade takýchto vyhlásení môže byť žiadateľ o azyl zaistený len z toho dôvodu, že sa neoprávnene zdržiava na území tohto členského štátu.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade, pokiaľ ide o prístup ku konaniu o preskúmaní žiadosti o medzinárodnú ochranu, Súdny dvor najprv spresňuje, že každý štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti má právo podať takúto žiadosť na území členského štátu, vrátane jeho hraníc alebo tranzitných priestorov, aj keď sa na tomto území zdržiava neoprávnene. Cieľom tohto práva je zabezpečiť jednak účinný prístup ku konaniu o poskytovaní medzinárodnej ochrany a jednak potrebný účinok práva na azyl, ako je zaručené článkom 18 Charty základných práv Európskej únie. V dôsledku toho treba konštatovať, že uplatňovanie vnútroštátnej právnej úpravy, akou je dotknutá litovská právna úprava, ktorá stanovuje, že štátny príslušník tretej krajiny nachádzajúci sa v situácii neoprávneného pobytu je len z tohto dôvodu zbavený po jeho vstupe na litovské územie možnosti podať žiadosť o medzinárodnú ochranu na tomto území, bráni uvedenému štátnemu príslušníkovi účinne uplatniť právo na azyl.

Súdny dvor ďalej konštatuje, že všeobecné odvolávanie sa na zásahy do verejného poriadku alebo vnútornej bezpečnosti, ktoré môžu byť spôsobené hromadným prílevom štátnych príslušníkov tretích krajín, neumožňuje odôvodniť na základe článku 72 ZFEÚ ( 6 ) takúto právnu úpravu.

Napokon smernica „o konaniach“ ( 7 ) umožňuje členským štátom zaviesť osobitné konania uplatniteľné na hraniciach, ktorých cieľom je posúdiť prípustnosť žiadostí o medzinárodnú ochranu v situáciách, v ktorých správanie žiadateľa naznačuje, že jeho žiadosť je zjavne neopodstatnená alebo zneužívajúca. Tieto konania umožňujú členským štátom vykonávať na vonkajších hraniciach Únie ich zodpovednosť v oblasti udržiavania verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti bez toho, aby bolo potrebné uplatniť výnimku na základe článku 72 ZFEÚ.

V druhom rade, pokiaľ ide o otázku zaistenia štátneho príslušníka tretej krajiny len z toho dôvodu, že vstúpil na územie členského štátu neoprávnene, Súdny dvor najprv pripomína, že podľa smernice „o prijímaní“ ( 8 ) môže byť žiadateľ o medzinárodnú ochranu zaistený len vtedy, ak je to nevyhnutné na základe individuálneho posúdenia každého jednotlivého prípadu, ak nemožno účinne uplatniť iné, miernejšie donucovacie alternatívne opatrenia. Ďalej táto smernica ( 9 ) taxatívne vymenúva rôzne dôvody, ktoré môžu odôvodniť zaistenie. Okolnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, sa však medzi týmito dôvodmi nenachádza. V dôsledku toho štátnemu príslušníkovi tretej krajiny nemožno uložiť opatrenie spočívajúce v zaistení len z tohto jediného dôvodu.

Napokon, pokiaľ ide o otázku, či takáto okolnosť môže odôvodniť zaistenie žiadateľa o azyl z dôvodov ochrany národnej bezpečnosti alebo verejného poriadku ( 10 ) vo výnimočnom kontexte hromadného prílevu dotknutých cudzincov, Súdny dvor pripomína, že hrozba pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok môže odôvodniť zaistenie žiadateľa len pod podmienkou, že jeho individuálne správanie predstavuje skutočnú, existujúcu a dostatočne vážnu hrozbu ovplyvňujúcu jeden zo základných záujmov spoločnosti alebo vnútornú či vonkajšiu bezpečnosť dotknutého členského štátu. V tejto súvislosti neoprávnenosť pobytu žiadateľa o medzinárodnú ochranu nemožno považovať za skutočnosť, ktorá by sama osebe preukazovala existenciu takejto hrozby. Takýto žiadateľ teda v zásade nemôže predstavovať hrozbu pre národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok tohto členského štátu len z toho dôvodu, že sa neoprávnene zdržiava v členskom štáte. Týmto konštatovaním nie je dotknutá možnosť, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu, ktorý sa neoprávnene zdržiava v členskom štáte, bude považovaný za takúto hrozbu vzhľadom na osobitné okolnosti, ktoré okrem neoprávnenosti tohto pobytu preukazujú nebezpečnosť tejto osoby.

( 1 ) Kapitola X2 Lietuvos Respublikos įstatymas „Dėl užsieniečių teisinės padėties“ (zákon Litovskej republiky o právnom postavení cudzincov) totiž upravuje uplatňovanie tohto zákona v prípade vyhlásenia vojnového stavu či výnimočného stavu alebo v prípade vyhlásenia mimoriadnej situácie z dôvodu hromadného prílevu cudzincov. V tejto kapitole článok 14012 ods. 1 spresňuje miesta, kde možno podať žiadosť o medzinárodnú ochranu.

( 2 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60) (ďalej len „smernica o ‚konaniach‘“).

( 3 ) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96) (ďalej len „smernica ‚o prijímaní‘“).

( 4 ) Pozri konkrétne článok 6 smernice „o konaniach“, ktorý sa týka prístupu ku konaniu o poskytovaní medzinárodnej ochrany, a jej článok 7 ods. 1, ktorý ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť, aby každá dospelá osoba spôsobilá na právne úkony mala právo podať vo svojom vlastnom mene žiadosť o medzinárodnú ochranu.

( 5 ) Pozri článok 8 ods. 2 a 3 smernice „o prijímaní“, ktorý sa týka zaistenia žiadateľa o azyl.

( 6 ) Podľa tohto ustanovenia „touto hlavou [týkajúcou sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti] nie je dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti“.

( 7 ) Pozri najmä článok 43 smernice „o konaniach“

( 8 ) Pozri článok 8 ods. 2 smernice „o prijímaní“.

( 9 ) Pozri článok 8 ods. 3 smernice „o prijímaní“.

( 10 ) Pozri článok 8 ods. 3 písm. e) smernice „o prijímaní“.