EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62021CJ0680

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. decembra 2023.
UL a SA Royal Antwerp Football Club v. Union royale belge des sociétés de football association ASBL.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Vnútorný trh – Predpisy zavedené medzinárodným a národným športovým zväzom – Profesionálny futbal – Súkromnoprávne subjekty s regulačnými, kontrolnými a sankčnými právomocami – Pravidlá, podľa ktorých musia profesionálne futbalové kluby využívať minimálny počet takzvaných ‚miestnych‘ hráčov – Článok 101 ods. 1 ZFEÚ – Rozhodnutie združenia podnikov narúšajúce hospodársku súťaž – Pojmy protisúťažný ‚cieľ‘ a ‚následok‘ – Výnimka stanovená v článku 101 ods. 3 ZFEÚ – Podmienky – Článok 45 ZFEÚ – Nepriama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti – Prekážka voľného pohybu pracovníkov – Odôvodnenie – Podmienky – Dôkazné bremeno.
Vec C-680/21.

Court reports – general – 'Information on unpublished decisions' section

ECLI identifier: ECLI:EU:C:2023:1010

Vec C‑680/21

UL
a
SA Royal Antwerp Football Club

proti

Union royale belge des sociétés de football association ASBL (URBSFA)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Tribunal de première instance francophone de Bruxelles)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 21. decembra 2023

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Vnútorný trh – Predpisy zavedené medzinárodným a národným športovým zväzom – Profesionálny futbal – Súkromnoprávne subjekty s regulačnými, kontrolnými a sankčnými právomocami – Pravidlá, podľa ktorých musia profesionálne futbalové kluby využívať minimálny počet takzvaných ‚miestnych‘ hráčov – Článok 101 ods. 1 ZFEÚ – Rozhodnutie združenia podnikov narúšajúce hospodársku súťaž – Pojmy protisúťažný ‚cieľ‘ a ‚následok‘ – Výnimka stanovená v článku 101 ods. 3 ZFEÚ – Podmienky – Článok 45 ZFEÚ – Nepriama diskriminácia na základe štátnej príslušnosti – Prekážka voľného pohybu pracovníkov – Odôvodnenie – Podmienky – Dôkazné bremeno“

  1. Prejudiciálne otázky – Podanie návrhu na Súdny dvor – Súlad návrhu na začatie prejudiciálneho konania s vnútroštátnymi pravidlami organizácie súdnictva a s procesnými predpismi – Overenie neprináležiace Súdnemu dvoru

    (Článok 267 ZFEÚ; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 97 ods. 2)

    (pozri body 28 – 30)

  2. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Nevyhnutnosť prejudiciálneho rozhodnutia a relevantnosť položených otázok – Posúdenie vnútroštátnym súdom – Prezumpcia relevantnosti položených otázok

    (Článok 267 ZFEÚ)

    (pozri body 35 – 37)

  3. Kartely – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Kritériá – Kartel vzťahujúci sa na celé územie členského štátu

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 43, 44, 83, 84)

  4. Právo Európskej únie – Pôsobnosť – Vykonávanie športu ako hospodárskej činnosti – Zahrnutie – Pravidlá prijaté výlučne z dôvodov nehospodárskej povahy a týkajúce sa výlučne športových záležitostí – Vylúčenie – Pravidlá zavedené športovými zväzmi, podľa ktorých profesionálne futbalové kluby musia využívať minimálny počet miestnych hráčov – Pravidlá, ktoré majú priamy vplyv na podmienky vykonávania hospodárskej činnosti – Zahrnutie

    (Články 45, 101, 102 a 165 ZFEÚ)

    (pozri body 53 – 62, 69)

  5. Právo Európskej únie – Pôsobnosť – Vykonávanie športu ako hospodárskej činnosti – Zahrnutie – Pravidlá zavedené športovými zväzmi, podľa ktorých profesionálne futbalové kluby musia využívať minimálny počet miestnych hráčov – Obmedzenie – Odôvodnenie – Zohľadnenie špecifík športovej činnosti

    (Články 45, 101 a 165 ZFEÚ)

    (pozri body 64 – 68, 70 – 74)

  6. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Rozhodnutia združení podnikov – Pojem – Pravidlá zavedené športovými zväzmi, podľa ktorých profesionálne futbalové kluby musia využívať minimálny počet miestnych hráčov – Zahrnutie

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 81, 82)

  7. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posudzovania – Rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a z hľadiska následku – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Postačujúce zistenie

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 86, 88 – 90)

  8. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posudzovania – Obsah a cieľ kartelu, ako aj hospodársky a právny kontext, v ktorom sa uplatňuje – Rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a z hľadiska následku – Úmysel strán dohody obmedziť hospodársku súťaž – Kritérium, ktoré nie je nevyhnutné – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Kritériá posudzovania – Potreba preskúmať účinky protisúťažného správania na hospodársku súťaž – Neexistencia

    (Článok 101 ZFEÚ)

    (pozri body 92 – 98)

  9. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posudzovania – Rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a z hľadiska následku – Obmedzenie z hľadiska následku – Preskúmanie fungovania hospodárskej súťaže v prípade neexistencie spornej dohody

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 99, 100)

  10. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Rozhodnutia združení podnikov – Pravidlá zavedené športovými zväzmi, podľa ktorých profesionálne futbalové kluby musia využívať minimálny počet miestnych hráčov – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Overenie vnútroštátnym súdom

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 101 – 112, bod 1 výroku)

  11. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Rozhodnutia združení podnikov – Pravidlá zavedené športovými zväzmi, podľa ktorých profesionálne futbalové kluby musia využívať minimálny počet miestnych hráčov – Odôvodnenie legitímnymi cieľmi všeobecného záujmu – Podmienka – Neexistencia obmedzenia z hľadiska cieľa – Výnimka – Podmienky

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 113 – 117)

  12. Kartely – Zákaz – Výnimka – Podmienky – Zlepšenie výroby alebo distribúcie výrobkov alebo príspevok k technickému alebo hospodárskemu pokroku – Citeľné objektívne výhody spôsobilé kompenzovať nevýhody pre hospodársku súťaž vyplývajúce z dohody – Nevyhnutnosť alebo potreba predmetného správania – Neexistencia vylúčenia účinnej hospodárskej súťaže pre podstatnú časť príslušných výrobkov alebo služieb – Dôkazné bremeno – Kumulatívna povaha podmienok uplatnenia výnimky

    (Článok 101 ods. 3 ZFEÚ)

    (pozri body 118 – 135, bod 2 výroku)

  13. Voľný pohyb osôb – Pracovníci – Obmedzenia – Pravidlá zavedené športovými zväzmi, podľa ktorých profesionálne futbalové kluby musia využívať minimálny počet miestnych hráčov – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Overenie vnútroštátnym súdom

    (Článok 45 ZFEÚ)

    (pozri body 136 – 150, bod 3 výroku)

Zhrnutie

Únia európskych futbalových zväzov (UEFA) je združenie podľa švajčiarskeho práva, ktorého hlavnou úlohou je monitorovať a kontrolovať rozvoj futbalu vo všetkých jeho formách na európskej úrovni. Zastrešuje jednotlivé európske národné futbalové zväzy zodpovedné za organizáciu futbalu v príslušných štátoch – vrátane Union royale belge des sociétés de football association ASBL (URBSFA) za Belgicko. Tieto zväzy sú ako členovia UEFA povinné dodržiavať stanovy, nariadenia a rozhodnutia UEFA a dohliadať na to, aby ich v príslušnej krajine dodržiavali profesionálne ligy, ktoré sú im podriadené, ako aj kluby a hráči.

V roku 2005 UEFA prijala pravidlá, ktoré stanovujú, že profesionálne futbalové kluby, ktoré sa zúčastňujú na medzinárodných futbalových súťažiach medzi klubmi, musia na zápasovú súpisku zapísať maximálny počet 25 hráčov, z ktorých aspoň 8 musia byť „miestni hráči“, definovaní ako hráči, ktorí bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť boli aspoň tri roky vychovávaní v tomto klube alebo v inom klube pridruženom k tomu istému národnému futbalovému zväzu (ďalej len „pravidlá o ‚miestnych hráčoch‘“). Z týchto 8 hráčov musia byť aspoň 4 vychovaní klubom, ktorý ich zapísal na súpisku. V roku 2011 URBSFA zaviedla do svojich predpisov pravidlá o „miestnych hráčoch“, ktorí sú definovaní ako hráči, ktorí bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť boli najmenej tri roky vychovávaní v belgickom klube.

UL je futbalista, ktorý má štátnu príslušnosť tretej krajiny, ako aj belgickú štátnu príslušnosť. Profesionálne pôsobí v Belgicku, kde hral za Royal Antwerp, profesionálny futbalový klub so sídlom v Belgicku, a potom za ďalší profesionálny futbalový klub v Belgicku.

Keďže UL a Royal Antwerp sa domnievali, že pravidlá o „miestnych hráčoch“ sú v rozpore s ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, podali na Cour Belge d’arbitrage pour le Sport (Belgický rozhodcovský súd pre šport; CBAS) návrh na náhradu škody spôsobenej týmito pravidlami. Keďže uvedený súd ich nároky zamietol, UL a Royal Antwerp podali na Tribunal de première instance francophone de Bruxelles (Frankofónny súd prvej inštancie Brusel, Belgicko), ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania, žalobu o neplatnosť rozhodcovského rozsudku.

V tejto súvislosti sa uvedený súd rozhodol položiť Súdnemu dvoru niekoľko prejudiciálnych otázok, ktorými sa v podstate pýtal, či pravidlá o „miestnych hráčoch“, ktoré prijali UEFA a URBSFA, možno pokladať za „dohodu medzi podnikmi“, „rozhodnutie združenia podnikov“ alebo „zosúladený postup“ protisúťažnej povahy v zmysle článku 101 ZFEÚ. Rovnako sa pýtal, či sú pravidlá prijaté zo strany URBSFA v súlade s voľným pohybom pracovníkov zaručeným v článku 45 ZFEÚ.

Vo svojom rozsudku vydanom v ten istý deň ako ďalšie dva rozsudky, ( 1 ) ktoré sa týkajú uplatňovania hospodárskeho práva Únie na pravidlá zavedené medzinárodnými športovými federáciami, Súdny dvor zasadajúci ako veľká komora spresnil podmienky uplatnenia článkov 45 a 101 ZFEÚ na pravidlá prijaté športovými federáciami, pokiaľ ide o zloženie družstiev, účasť hráčov v družstvách a ich vytváranie.

Posúdenie Súdnym dvorom

Na úvod Súdny dvor po prvé poukázal na to, že pravidlá o „miestnych hráčoch“ patria do pôsobnosti článkov 45 a 101 ZFEÚ. V tejto súvislosti pripomenul, že vzhľadom na to, že výkon športu predstavuje hospodársku činnosť, patrí do pôsobnosti ustanovení práva Únie, ktoré sa uplatňujú v prípade takejto činnosti, s výnimkou niektorých osobitných pravidiel, ktoré boli na jednej strane prijaté výlučne z dôvodov nehospodárskej povahy a na druhej strane sa týkajú výlučne športu ako takého. Pravidlá dotknuté vo veci samej, či už pochádzajú od UEFA alebo URBSFA, však nepatria medzi pravidlá, na ktoré by sa mohla uplatniť taká výnimka. Týkajú sa totiž hospodárskych činností. Navyše, hoci tieto pravidlá formálne neupravujú pracovné podmienky hráčov, treba vychádzať z toho, že majú priamy vplyv na ich prácu, keďže podriaďujú zloženie družstiev, ktoré sa môžu zúčastňovať na futbalových súťažiach medzi klubmi, a v dôsledku toho účasť samotných hráčov na týchto súťažiach určitým podmienkam, ktorých nedodržanie je sprevádzané sankciami.

Súdny dvor sa po druhé zaoberal dôsledkami, ktoré možno spájať s článkom 165 ZFEÚ – ktorý stanovuje ciele činnosti Únie v oblasti športu, ako aj prostriedky, ktoré môže použiť na prispenie k dosiahnutiu týchto cieľov –, pričom poukázal na to, že toto ustanovenie nemožno považovať za osobitné pravidlo, na základe ktorého je šport vyňatý zo všetkých alebo niektorých iných ustanovení primárneho práva Únie, ktoré sa naň môžu uplatniť, alebo ktoré požaduje, aby sa s ním v rámci tohto uplatňovania zaobchádzalo osobitne. Pripomína tiež, že nepopierateľné osobitosti, ktorými sa vyznačuje športová činnosť, možno zohľadniť najmä a v rozsahu, v akom sa ukážu ako relevantné, pri uplatňovaní článkov 45 a 101 ZFEÚ, pričom však treba uviesť, že toto zohľadnenie sa môže uskutočniť len v rámci a pri dodržaní podmienok a kritérií uplatňovania stanovených v každom z týchto článkov.

Vzhľadom na tieto pripomienky sa Súdny dvor po prvé zaoberal otázkou, či sú pravidlá UEFA a URBSFA týkajúce sa „miestnych hráčov“ zlučiteľné s článkom 101 ZFEÚ.

V tejto súvislosti najprv uviedol, že pravidlá dotknuté vo veci samej treba pokladať za „rozhodnutie združenia podnikov“, keďže na jednej strane pochádzajú od UEFA a URBSFA, ktoré sú združeniami podnikov, a na druhej strane majú priamy vplyv na podmienky, za akých podniky, ktoré sú priamo alebo nepriamo členmi tohto združenia, vykonávajú svoju hospodársku činnosť.

Ďalej, pokiaľ ide o otázku, či tieto pravidlá majú protisúťažný cieľ, Súdny dvor po prvé zdôraznil, že vzhľadom na ich obsah sa zdá, že ukladajú profesionálnym futbalovým klubom, ktoré sa zúčastňujú futbalových súťaží medzi klubmi patriacich do pôsobnosti týchto zväzov, pod hrozbou sankcií povinnosť zapísať na zápasovú súpisku minimálny počet „miestnych hráčov“. Zdá sa, že tieto pravidlá tak samotnou svojou povahou obmedzujú možnosť týchto klubov zapísať na súpisku hráčov, ktorí nespĺňajú také požiadavky. Po druhé, pokiaľ ide o hospodársky a právny kontext, do ktorého patria tieto pravidlá, z osobitostí profesionálneho futbalu, najmä z jeho spoločenského, kultúrneho a mediálneho významu, ako aj zo skutočnosti, že tento šport je založený na otvorenosti a športových zásluhách, vyplýva, že združenia, akými sú UEFA a URBSFA, môžu legitímne prijať pravidlá týkajúce sa okrem iného organizovania súťaží v tejto disciplíne, ich hladkého priebehu a účasti športovcov na nich a najmä upraviť podmienky, za akých profesionálne futbalové kluby môžu vytvárať tímy zúčastňujúce sa na súťažiach medzi klubmi v rámci ich územnej pôsobnosti. Po tretie, pokiaľ ide o cieľ, ktorý pravidlá dotknuté vo veci samej sledujú, zdá sa, že obmedzujú alebo kontrolujú jeden zo základných parametrov hospodárskej súťaže, konkrétne nábor talentovaných hráčov bez ohľadu na klub a miesto, kde boli vychovaní, ktorí sú schopní umožniť svojmu tímu vyhrať zápas proti súperovmu tímu. Toto obmedzenie môže mať vplyv na hospodársku súťaž, na ktorej sa kluby môžu zúčastňovať, a to nielen na „predchádzajúcom alebo ponukovom trhu“, ktorý z hospodárskeho hľadiska predstavuje nábor hráčov, ale aj na „nadväzujúcom trhu“, ktorý z rovnakého uhla pohľadu predstavujú futbalové súťaže medzi klubmi.

Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby vzhľadom na tieto spresnenia a na všetky tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi konania určil, či pravidlá dotknuté vo veci samej vykazujú z dôvodu samotnej svojej povahy dostatočný stupeň škodlivosti pre hospodársku súťaž na to, aby sa dalo konštatovať, že majú za „cieľ“ obmedzovanie hospodárskej súťaže. V prípade zápornej odpovede bude musieť tento súd určiť, či uvedené pravidlá možno považovať za pravidlá, ktorých skutočným alebo potenciálnym následkom je obmedzenie hospodárskej súťaže na dotknutom trhu.

Nakoniec, pokiaľ ide o otázku, či tieto pravidlá môžu byť odôvodnené alebo či sa na ne môže vzťahovať výnimka, Súdny dvor pripomenul, že určité osobitné správanie, akým sú etické alebo deontologické pravidlá prijaté združením, nemusí patriť do pôsobnosti zákazu stanoveného v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, aj keď je jeho automatickým následkom obmedzenie hospodárskej súťaže, pokiaľ je odôvodnené sledovaním legitímnych cieľov verejného záujmu, ktoré samy osebe nemajú protisúťažnú povahu, a pokiaľ bola riadne preukázaná nevyhnutnosť a primeranosť prostriedkov použitých na tento účel.

Spresnil však, že túto judikatúru nemožno uplatniť v prípade správania, ktoré má dostatočný stupeň škodlivosti na to, aby bolo možné domnievať sa, že samotným jeho „cieľom“ je vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže, pričom však nie je dotknuté prípadné uplatnenie výnimky podľa článku 101 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ sú splnené podmienky požadované na tento účel, čo musí preukázať účastník konania, ktorý sa odvoláva na takúto výnimku.

Pokiaľ ide o túto výnimku, Súdny dvor pripomenul, že na to, aby sa jej bolo možné dovolávať, musí predmetné správanie s dostatočnou mierou pravdepodobnosti umožniť dosiahnutie zvýšenia efektívnosti, pričom spravodlivý podiel na výhodách vyplývajúcich z tohto zvýšenia efektívnosti musí byť vyhradený používateľom, a to bez uloženia obmedzení, ktoré nie sú nevyhnutné na dosiahnutie takého zvýšenia, a bez vylúčenia akejkoľvek efektívnej hospodárskej súťaže v súvislosti s podstatnou časťou dotknutých tovarov alebo služieb. Ak sa vnútroštátny súd domnieva, že cieľom alebo následkom pravidiel o miestnych hráčoch je obmedzenie hospodárskej súťaže, musí posúdiť, či sú tieto podmienky v prejednávanej veci splnené.

Po druhé, pokiaľ ide o zlučiteľnosť pravidiel URBSFA týkajúcich sa „miestnych hráčov“ s článkom 45 ZFEÚ, Súdny dvor konštatoval, že tieto pravidlá na prvý pohľad porušujú voľný pohyb pracovníkov. Vychádzajú totiž z „národnej“ väzby, a to v tom zmysle, že na jednej strane definujú „miestnych hráčov“ ako hráčov, ktorí boli vychovaní „belgickým“ klubom. Na druhej strane stanovujú, že profesionálne futbalové kluby, ktoré sa chcú zúčastňovať na futbalových súťažiach medzi klubmi v pôsobnosti URBSFA, musia zapísať do zoznamu svojich hráčov a zapísať na zápasovú súpisku minimálny počet hráčov, ktorí spĺňajú podmienky požadované na túto kvalifikáciu. Z toho vyplýva, že také pravidlá môžu znevýhodniť profesionálnych futbalových hráčov, ktorí chcú vykonávať hospodársku činnosť na území iného členského štátu, než je ich členský štát pôvodu, konkrétne Belgicka, a ktorí nespĺňajú podmienky stanovené týmito pravidlami. V tomto zmysle sú tieto pravidlá spôsobilé vyvolať nepriamu diskrimináciu hráčov pochádzajúcich z iného členského štátu, keďže hrozí, že budú pôsobiť predovšetkým v ich neprospech.

Pokiaľ ide o existenciu prípadného odôvodnenia, Súdny dvor pripomenul, že opatrenia neštátneho pôvodu môžu byť prípustné, aj keď bránia voľnému pohybu zakotvenému v Zmluve o FEÚ, ak sú splnené dve kumulatívne podmienky, čo musí preukázať autor týchto opatrení. Po prvé tak prijatie týchto opatrení musí sledovať legitímny cieľ verejného záujmu zlučiteľný so Zmluvou, ktorý má teda inú než čisto hospodársku povahu, a po druhé tieto opatrenia musia byť v súlade so zásadou proporcionality, čo znamená, že sú spôsobilé zaručiť dosiahnutie tohto cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné.

V prejednávanej veci cieľ spočívajúci v podnecovaní k náboru a výchove mladých profesionálnych futbalových hráčov predstavuje taký legitímny cieľ všeobecného záujmu. Pokiaľ ide o to, či sú také pravidlá vhodné na dosiahnutie spomenutého cieľa, tento aspekt treba posúdiť najmä vzhľadom na skutočnosť, že uvedené pravidlá v dôsledku toho, že stavajú do rovnakej pozície všetkých mladých hráčov, ktorých vychoval ktorýkoľvek členský klub príslušného národného futbalového zväzu, nemusia niektoré z týchto klubov, najmä tie, ktoré majú významné finančné zdroje, skutočne a významne podnecovať k tomu, aby prijímali mladých hráčov a samy ich vychovali. Naopak, takáto politika náboru a prípravy hráčov je postavená na rovnakú úroveň ako nábor mladých hráčov, ktorí sú už vychovaní ktorýmkoľvek iným klubom, ktorý je rovnako členom tohto zväzu, bez ohľadu na umiestnenie tohto iného klubu v územnej pôsobnosti zväzu. Práve investovanie do prípravy mladých hráčov na miestnej úrovni, najmä zo strany malých klubov, prípadne v spolupráci s inými klubmi v tom istom regióne, ktorá môže mať aj cezhraničný rozmer, však prispieva k plneniu spoločenskej a výchovnej funkcie športu.

Súdny dvor však pripomenul, že jedine vnútroštátnemu súdu prináleží, aby v konečnom dôsledku rozhodol, či pravidlá URBSFA spĺňajú uvedené podmienky, a to vzhľadom na tvrdenia a dôkazy predložené účastníkmi konania.


( 1 ) Rozsudky z 21. decembra 2023, International Skating Union/Komisia (C‑124/21), a z 21. decembra 2023, European Superleague Company (C‑333/21).

Top