Vec C‑449/21

Towercast SASU

proti

Autorité de la concurrence
a
Ministre chargé de l’économie

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Cour d’appel de Paris)

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. marca 2023

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Kontrola koncentrácií medzi podnikmi – Nariadenie (ES) č. 139/2004 – Článok 21 ods. 1 – Výlučné uplatnenie tohto nariadenia na transakcie spadajúce pod pojem ‚koncentrácia‘ – Rozsah – Koncentrácia, ktorá nemá význam pre celé Spoločenstvo, nedosahuje limity stanovené právom členského štátu pre vykonanie povinnej predbežnej kontroly a nebola postúpená na posúdenie Európskej komisii – Kontrola takejto koncentrácie orgánmi hospodárskej súťaže tohto členského štátu z hľadiska článku 102 ZFEÚ – Prípustnosť“

1. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Uplatnenie vnútroštátnymi orgánmi hospodárskej súťaže – Posúdenie koncentrácie, ktorá nemá význam pre celé Spoločenstvo a nepatrí do pôsobnosti právnej úpravy dotknutého členského štátu v oblasti kontroly koncentrácií – Následná kontrola z hľadiska článku 102 ZFEÚ – Prípustnosť

   (Článok 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 139/2004, článok 21 ods. 1)

   (pozri body 39, 41, 53 a výrok)

2. Dominantné postavenie – Zneužitie – Zákaz – Priamy účinok – Dôsledky – Možnosť vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže uplatniť na základe svojich vlastných procesných pravidiel článok 102 ZFEÚ na koncentráciu, ktorá nemá význam pre celé Spoločenstvo

   (Článok 102 ZFEÚ)

   (pozri body 44 – 47, 50, 51)

3. Dominantné postavenie – Zneužitie – Pojem – Koncentrácia, ktorá nemá význam pre celé Spoločenstvo – Zahrnutie – Podmienky

   (Článok 102 ZFEÚ)

   (pozri bod 52)

Zhrnutie

Francúzsky sektor digitálneho terestriálneho televízneho (DTT) vysielania, ktorý je otvorený hospodárskej súťaži od jeho spustenia v roku 2005, je od počiatku poznačený nepretržitým procesom koncentrácie a od roku 2014 tak zostali len vysielatelia Itas, Towercast a Télédiffusion de France (TDF). ( 1 ) Posledná uvedená spoločnosť vlastnila okrem iného väčšinový podiel na trhu, a to tak na veľkoobchodnom dodávateľskom trhu, ako aj na veľkoobchodnom odberateľskom trhu bezdrôtového vysielania DTT, posudzovaných ako vnútroštátne trhy.

V októbri 2016 TDF oznámila, že prevzala kontrolu nad svojím konkurentom, spoločnosťou Itas. Transakcia nadobudnutia spoločnosti Itas, nedosahujúca relevantné limity vymedzené v článku 1 nariadenia o koncentráciách ( 2 ) a vo francúzskom Obchodnom zákonníku, nebola predmetom oznámenia ani preskúmania z dôvodu predbežnej kontroly koncentrácií zo strany Európskej komisie či Autorité de la concurrence (Úrad pre hospodársku súťaž, Francúzsko). Pri tejto transakcii nedošlo ani k postúpeniu veci Komisii na základe článku 22 nariadenia o koncentráciách.

Za týchto okolností bola na Úrad pre hospodársku súťaž podaná sťažnosť zo strany spoločnosti Towercast, podľa ktorej prevzatie kontroly nad spoločnosťou Itas spoločnosťou TDF predstavuje zneužitie dominantného postavenia, keďže bráni hospodárskej súťaži na dodávateľskom aj odberateľskom veľkoobchodnom trhu DTT vysielania tým, že významne posilňuje dominantné postavenie spoločnosti TDF na týchto trhoch.

Úrad pre hospodársku súťaž túto sťažnosť rozhodnutím zo 16. januára 2020 zamietol. Tento orgán, ktorý uplatnil inú analýzu, než bola analýza uplatnená jeho vyšetrovacími útvarmi, v podstate konštatoval, že na tie koncentrácie, ktoré sú vymedzené v článku 3 nariadenia o koncentráciách, sa výlučne uplatňuje toto nariadenie. V prípade, že nedošlo k zneužívajúcemu správaniu dotknutého podniku, ktoré by bolo oddeliteľné od takejto koncentrácie, sa na túto koncentráciu už nevzťahuje zákaz zneužitia dominantného postavenia stanovený v článku 102 ZFEÚ.

Dňa 9. marca 2020 podala Towercast proti tomuto rozhodnutiu žalobu na Cour d’appel de Paris (Odvolací súd, Francúzsko). Tento súd sa v podstate Súdneho dvora pýta, či vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže môže uskutočniť následnú kontrolu koncentrácie z hľadiska článku 102 ZFEÚ vo vzťahu ku koncentrácii uskutočnenej podnikom v dominantnom postavení, pokiaľ táto koncentrácia nedosahuje limity predbežnej kontroly stanovené v nariadení o koncentráciách a vo vnútroštátnom práve v oblasti koncentrácií, a teda nebola predmetom kontroly predbežnej kontroly v tomto zmysle.

Súdny dvor svojím rozsudkom z dnešného dňa odpovedal na túto otázku kladne.

Posúdenie Súdnym dvorom

Podľa článku 21 ods. 1 nariadenia o kontrole koncentrácií sa „výlučne toto nariadenie… uplatňuje na koncentrácie podľa článku 3“, na ktoré sa nariadenie č. 1/2003 ( 3 ) v zásade neuplatňuje.

S cieľom poskytnúť vnútroštátnemu súdu požadovaný výklad tohto ustanovenia preskúmal Súdny dvor v prvom rade jeho znenie a genézu a následne v druhom rade ciele a všeobecnú štruktúru nariadenia o koncentráciách.

Z hľadiska znenia článku 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách Súdny dvor v prvom rade konštatoval, že cieľom tohto článku je upraviť pôsobnosť tohto nariadenia, pokiaľ ide o preskúmanie koncentrácií, vo vzťahu k pôsobnosti iných aktov sekundárneho práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže. Preskúmanie znenia tohto ustanovenia však nedáva odpoveď na otázku, či sa ustanovenia primárneho práva, a predovšetkým článok 102 ZFEÚ, naďalej uplatňujú na koncentráciu podnikov v situácii, o akú ide vo veci samej, že nebola vykonaná žiadna predbežná kontrola z hľadiska práva v oblasti koncentrácií.

Ďalej, vzhľadom na to, že článok 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách v podstate preberá obsah článku 22 nariadenia č. 4064/89 ( 4 ), ktorý sa uplatňoval predtým, Súdny dvor uviedol, že pokiaľ ide o jeho genézu, posudzované ustanovenie odráža vôľu normotvorcu Únie spresniť, že ostatné nariadenia, ktorými sa vykonáva právo hospodárskej súťaže, sa v zásade prestávajú uplatňovať na všetky koncentrácie, vrátane koncentrácií, ktoré predstavujú zneužitie dominantného postavenia.

V rámci následného preskúmania cieľov a všeobecnej štruktúry nariadenia o koncentráciách Súdny dvor napokon poznamenal, že článkom 21 ods. 1 nariadenia o koncentráciách chcel normotvorca Únie spresniť, že nariadenie o koncentráciách predstavuje jediný procesný nástroj, ktorý sa uplatňuje na predbežné a centralizované posúdenie koncentrácií a ktorého účelom je umožniť účinnú kontrolu všetkých koncentrácií, v závislosti od ich vplyvu na štruktúru hospodárskej súťaže. Nariadenie o koncentráciách teda ani zďaleka nezbavuje príslušné orgány členských štátov možnosti uplatňovať ustanovenia Zmluvy v oblasti hospodárskej súťaže na také koncentrácie, ktoré sú vymedzené v článku 3 nariadenia o koncentráciách, ale je súčasťou súboru právnych predpisov vykonávajúcich články 101 a 102 ZFEÚ, ako aj zavádzajúcich systém kontroly, ktoré majú zabezpečiť, aby hospodárska súťaž nebola narušená na vnútornom trhu Únie.

Zo štruktúry nariadenia o koncentráciách vyplýva, že napriek tomu, že toto nariadenie zavádza predbežnú kontrolu koncentrácií s významom pre celé Spoločenstvo, nevylučuje následnú kontrolu koncentrácií, ktoré tento limit nedosahujú.

V tejto súvislosti Súdny dvor poznamenal, že výklad, ktorý v predmetnom prípade zastával Úrad pre hospodársku súťaž, v konečnom dôsledku znamená vylúčenie priamej uplatniteľnosti ustanovenia primárneho práva z dôvodu prijatia aktu sekundárneho práva upravujúceho určité správania podnikov na trhu. Článok 102 ZFEÚ je pritom ustanovením, ktoré má priamy účinok a ktorého uplatnenie nie je podmienené predchádzajúcim prijatím procesného nariadenia, pričom sa okrem toho spresňuje, že zo zneužitia dominantného postavenia nemôže žiadnym spôsobom existovať žiadna výnimka a že výpočet zneužívajúcich postupov, ktoré sú v ňom uvedené, nie je taxatívny.

Za týchto okolností nariadenie o koncentráciách nemôže brániť tomu, aby koncentrácia, ktorá nemá význam pre celé Spoločenstvo, akou je aj koncentrácia vo veci samej, mohla byť predmetom kontroly zo strany vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže a vnútroštátnych súdov na základe priameho účinku článku 102 ZFEÚ, pričom sa uplatnia ich vlastné procesné pravidlá.

Z uvedeného vyplýva, že na koncentráciu, ktorá nedosahuje limity pre predbežnú kontrolu, stanovené v nariadení o koncentráciách a v uplatniteľnom vnútroštátnom práve, sa môže uplatniť článok 102 ZFEÚ, ak sú splnené podmienky stanovené v tomto článku na preukázanie existencie zneužitia dominantného postavenia. Orgánu, ktorému je vec predložená, prináleží predovšetkým overiť, že nadobúdateľ, ktorý má dominantné postavenie na danom trhu a ktorý prevzal kontrolu nad iným podnikom na tomto trhu, týmto správaním podstatne narušil hospodársku súťaž na uvedenom trhu. V tejto súvislosti samotné konštatovanie o posilnení postavenia podniku nestačí na to, aby sa toto dalo kvalifikovať ako zneužitie, pretože je potrebné preukázať, že takto dosiahnutý stupeň dominancie podstatne narušuje hospodársku súťaž, to znamená ponecháva len tie podniky, ktoré sú, pokiaľ ide o ich správanie, závislé od dominantného podniku.

( 1 ) Bezdrôtové terestriálne televízne vysielanie bolo z historického hľadiska vo Francúzsku predmetom štátneho monopolu, ktorý mala ako posledná TDF. Tento monopol sa skončil otvorením tohto sektora hospodárskej súťaži začiatkom roka 2004.

( 2 ) Nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. EÚ L 24, 2004, s. 1; Mim. vyd. 08/003, s. 40) (ďalej len „nariadenie o koncentráciách“).

( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 [ES] ( Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

( 4 ) Nariadenie Rady (EHS) č. 4064/89 z 21. decembra 1989 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 1; Mim. vyd. 08/001, s. 31).