Vec C‑128/21

Lietuvos notarų rūmai a i.

proti

Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas)

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 18. januára 2024

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Hospodárska súťaž – Článok 101 ZFEÚ – Pojmy ‚podnik‘ a ‚rozhodnutia združení podnikov‘ – Rozhodnutia notárskej komory členského štátu, ktorými sa stanovujú metódy výpočtu odmien – Obmedzenie ‚z hľadiska cieľa‘ – Zákaz – Neexistencia odôvodnenia – Pokuta – Uloženie združeniu podnikov a jeho členom – Autor porušenia“

1. Prejudiciálne otázky – Prípustnosť – Otázky týkajúce sa uplatniteľnosti práva Únie – Otázky týkajúce sa merita veci – Prípustné otázky

   (Článok 267 ZFEÚ)

   (pozri body 42 – 44)

2. Kartely – Vplyv na obchod medzi členskými štátmi – Kritériá posúdenia – Posúdenie na základe viacerých faktorov, ktoré nie sú rozhodujúce, pokiaľ sú posudzované samostatne – Kartely s pôsobnosťou na celom území jedného členského štátu

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 48 – 54)

3. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Podnik – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Pojem – Notárska činnosť – Slobodné povolanie – Začlenenie

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 55 – 59)

4. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Podnik – Pojem – Výkon hospodárskej činnosti – Činnosti súvisiace s výkonom výsad verejnej moci – Vylúčenie – Notárske činnosti v oblasti nehnuteľností – Činnosti oddeliteľné od výkonu výsad verejnej moci – Začlenenie

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 61 – 68, bod 1 výroku)

5. Kartely – Rozhodnutia združení podnikov – Pojem združenie podnikov – Stavovské organizácie – Kritériá posúdenia – Notárska komora členského štátu – Neexistencia zásahu alebo štátnej kontroly – Začlenenie – Vnútroštátne súdy, ktoré môžu preskúmať zákonnosť rozhodnutí uvedenej komory – Chýbajúca relevantnosť

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 70 – 82)

6. Kartely – Rozhodnutia združení podnikov – Pojem – Pravidlá zjednocujúce výpočet výšky odmeny notárov členského štátu, ktoré prijala notárska komora tohto členského štátu – Záväznosť – Začlenenie

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 83 – 87, bod 2 výroku)

7. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a z hľadiska následku – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Dostatočné zistenie

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 91 – 93)

8. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Rozhodnutia združení podnikov – Pravidlá stanovujúce mechanizmus výpočtu výšky odmien notárov, ktorý im ukladá povinnosť vybrať najvyššiu cenu za určité činnosti – Horizontálne určenie cien – Obmedzenie z hľadiska cieľa

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 94 – 96, 104, 105, bod 3 výroku)

9. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Rozhodnutia združení podnikov – Pravidlá stanovujúce mechanizmus výpočtu výšky odmien notárov, ktorý im ukladá povinnosť vybrať najvyššiu cenu za určité činnosti – Odôvodnenie vzhľadom na legitímne ciele všeobecného záujmu – Podmienka – Neexistencia obmedzenia z hľadiska cieľa – Výnimka – Podmienky

   (Článok 101 ods. 1 a článok 3 ZFEÚ)

   (pozri body 97 – 103)

10. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Odstrašujúci charakter pokuty – Dodržiavanie zásady proporcionality

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 109 – 112)

11. Hospodárska súťaž – Pravidlá Únie – Porušenia – Pripísanie – Združenie podnikov – Pripísanie porušenia združeniu podnikov, ktoré sa dopustili porušenia, ako aj podnikom, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu tohto združenia – Podniky, ktoré sa zúčastnili na porušení len ako členovia uvedeného združenia – Neprípustnosť – Odôvodnenie z hľadiska odstrašujúceho účinku pokuty – Vylúčenie

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 113 – 121, 129, bod 4 výroku)

12. Hospodárska súťaž – Pokuty – Suma – Určenie – Odstrašujúci charakter pokuty – Obrat, ktorý možno zohľadniť – Obrat všetkých podnikov, ktoré sú členmi združenia podnikov – Prípustnosť – Podmienky

    (Nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

    (pozri body 123 – 128)

Zhrnutie

Súdny dvor, na ktorý podal Lietuvos vyriausiasis administracinis teismas (Najvyšší správny súd Litvy, ďalej len „vnútroštátny súd“), návrh na začatie prejudiciálneho konania, spresnil, v akom rozsahu sa na rozhodnutia takej profesijnej organizácie, akou je notárska komora členského štátu, ktorými sa stanovuje rámec pre výpočet výšky odmien splatných z dôvodu výkonu určitých notárskych činností, vzťahuje zákaz rozhodnutí združení podnikov obmedzujúcich hospodársku súťaž, stanovený v článku 101 ZFEÚ. Okrem toho Súdny dvor objasnil podmienky, za ktorých môžu členovia takéhoto združenia niesť zodpovednosť za porušenie práva hospodárskej súťaže, ktorého sa dopustilo združenie.

V prejednávanej veci riadiaci orgán Notárskej komory Litvy, predsedníctvo, prijalo pravidlá, ktorých cieľom bolo objasniť metódy výpočtu odmien splatných notárom z dôvodu plnenia niektorých ich činností ( 1 ) (ďalej len „objasnenia“). Na základe týchto objasnení je výška odmien účtovaných notármi stanovená na najvyššiu sumu z cenového rozpätia stanoveného dočasným sadzobníkom stanoveným ministrom spravodlivosti Litovskej republiky.

Keďže notárska komora tým, že prijala uvedené objasnenia, prostredníctvom svojho riadiaceho orgánu, predsedníctva, a jeho členov, nepriamo stanovila výšku odmien účtovaných notármi, a tým porušila najmä článok 101 ods. 1 písm. a) ZFEÚ, Lietuvos Respublikos konkurencijos taryba (Rada pre hospodársku súťaž Litovskej republiky, ďalej len „Rada pre hospodársku súťaž“) rozhodnutím z 26. apríla 2018 uložila pokuty notárskej komore, ako aj ôsmim notárom, ktorí sú členmi jej predsedníctva.

Žalobe o neplatnosť podanej adresátmi tohto rozhodnutia sa na prvom stupni čiastočne vyhovelo. Rada pre hospodársku súťaž preto podala odvolanie proti rozhodnutiu prvostupňového súdu na vnútroštátny súd, ktorý podal návrh na začatie prejudiciálneho konania. V tomto kontexte položil tento vnútroštátny súd Súdnemu dvoru niekoľko prejudiciálnych otázok.

Týmito otázkami sa vnútroštátny súd v podstate najprv pýta, či sa notári Litovskej republiky majú pri výkone činností, na ktoré sa vzťahujú predmetné objasnenia, považovať za „podniky“ v zmysle článku 101 ZFEÚ, ďalej v prípade kladnej odpovede na túto otázku, či treba objasnenia kvalifikovať ako rozhodnutia združenia podnikov obmedzujúce hospodársku súťaž, a napokon, či v prípade, že sa má takáto kvalifikácia uplatniť, možno pokuty uložiť tak notárskej komore, ako aj každému notárovi, ktorý je členom jej predsedníctva.

Posúdenie Súdnym dvorom

Na úvod Súdny dvor overil, či treba hneď na začiatku vylúčiť uplatnenie článku 101 ZFEÚ na vec samu, keďže, ako tvrdia notárska komora a litovská vláda, objasnenia nemôžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi.

V tejto súvislosti poznamenáva, že tieto objasnenia sa vzťahujú na celé územie Litovskej republiky, keďže sú rozhodnutiami notárskej komory záväznými pre všetkých notárov usadených v tomto členskom štáte. Mohli by mať teda za následok podporu oddeľovania vnútroštátnych trhov a narúšať tak hospodárske prelínanie zamýšľané Zmluvou o FEÚ. Okrem toho pojem „obchod medzi členskými štátmi“ v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ sa neobmedzuje na cezhraničný obchod s výrobkami a službami, ale má širší rozsah, ktorý zahŕňa každú cezhraničnú hospodársku činnosť vrátane usadenia sa. Hoci notár v zásade nemôže poskytovať služby v inom členskom štáte, ako je členský štát, v ktorom je usadený, nič to nemení na tom, že notárske povolanie podlieha slobode usadiť sa. Pravidlá, akými sú objasnenia, ktoré sa týkajú základného aspektu výkonu notárskeho povolania v dotknutom členskom štáte, môžu v zásade významne ovplyvniť výber štátnych príslušníkov iných členských štátov usadiť sa v tomto prvom členskom štáte na účely výkonu uvedeného povolania. Okrem toho štátni príslušníci iných členských štátov než Litovskej republiky môžu využívať služby notárov usadených v tomto poslednom uvedenom členskom štáte. Z toho vyplýva, že objasnenia, o ktoré ide vo veci samej, pokiaľ by sa mali kvalifikovať ako dohody medzi podnikmi alebo rozhodnutia združení podnikov v zmysle článku 101 ods. 1 ZFEÚ, môžu ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi v zmysle tohto ustanovenia.

Po tomto spresnení sa Súdny dvor v prvom rade zaoberal otázkou, či článok 101 ZFEÚ možno uplatniť v situácii, o akú ide vo veci samej. Na tento účel analyzoval po prvé, či notárov možno kvalifikovať ako podniky, po druhé, či má byť notárska komora považovaná za združenie podnikov, a po tretie, či objasnenia, o ktoré ide vo veci samej, treba považovať za rozhodnutia združenia podnikov.

Na úvod Súdny dvor konštatoval, že notárov usadených na území členského štátu treba kvalifikovať ako podniky, ak vykonávajú také činnosti, aké sú uvedené v objasneniach. Vzhľadom na to, že notári vykonávajú slobodné povolanie, ktoré zahŕňa ako hlavnú činnosť poskytovanie viacerých odlišných služieb za odplatu, totiž v zásade vykonávajú hospodársku činnosť. Okrem toho Súdny dvor už rozhodol, ( 2 ) že také činnosti, ako sú činnosti uvedené v objasneniach ( 3 ), nepatria priamo a špecificky do výkonu výsad verejnej moci, ktoré nemajú hospodársku povahu.

Notárska komora je ďalej združením podnikov, a nie orgánom verejnej moci. Vzhľadom na úlohy, ktoré sú jej zverené, má vlastnosti organizácie na reguláciu notárskeho povolania, ktorá ako taká podlieha uplatňovaniu pravidiel hospodárskej súťaže. Okrem toho predsedníctvo sa skladá výlučne z príslušníkov tohto povolania, ktorých volia iba ich kolegovia, pričom Litovská republika sa nezdá byť zapojená ani do menovania uvedených príslušníkov ani do prijímania jeho rozhodnutí. Navyše samotná skutočnosť, že litovské súdy môžu preskúmavať zákonnosť rozhodnutí notárskej komory, neznamená, že táto komora vykonáva činnosti pod skutočnou kontrolou štátu.

Napokon také pravidlá, akými sú objasnenia, sú rozhodnutiami združení podnikov, teda rozhodnutiami, ktoré sú výrazom vôle zástupcov povolania smerujúcim k tomu, že prijmú určitý spôsob správania sa v rozsahu svojej hospodárskej činnosti. Okrem toho určenie ceny prostredníctvom záväzného aktu treba považovať za rozhodnutie z hľadiska článku 101 ZFEÚ.

V druhom rade Súdny dvor po tom, čo preukázal, že objasnenia, o ktoré ide vo veci samej, možno kvalifikovať ako rozhodnutia združení podnikov, skúmal, či sa na ne vzťahuje zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ.

Súdny dvor rozhodol, že na objasnenia, o ktoré ide vo veci samej, sa vzťahuje zákaz uvedený v článku 101 ods. 1 ZFEÚ, keďže ich možno považovať za obmedzenie hospodárskej súťaže „z hľadiska cieľa“, ktoré uvedené ustanovenie zakazuje. Taký mechanizmus výpočtu výšky odmien, aký je stanovený objasneniami, totiž vedie práve k horizontálnemu stanoveniu cien dotknutých služieb.

V tejto súvislosti argumentácia notárskej komory a litovskej vlády, podľa ktorej tieto objasnenia sledujú legitímne ciele, nemôže v prejednávanej veci uspieť. Je pravda, že z judikatúry Súdneho dvora, najmä z rozsudku Wouters a i. ( 4 ), vyplýva, že určité protisúťažné správanie možno považovať za odôvodnené sledovaním legitímnych cieľov všeobecného záujmu, pokiaľ toto správanie samo osebe nemá protisúťažnú povahu, a ak nevyhnutnosť a primeranosť prostriedkov použitých na tento účel boli riadne preukázané. Táto judikatúra sa však neuplatní v prípade správaní, ktoré majú stupeň škodlivosti odôvodňujúci záver, že majú za „cieľ“ vylučovanie, obmedzovanie alebo skresľovanie hospodárskej súťaže v zmysle článku 101 ZFEÚ. Vzhľadom na tieto správania sa možno odvolávať len na výnimku stanovenú v článku 101 ods. 3 ZFEÚ, pokiaľ sú splnené všetky podmienky stanovené týmto ustanovením.

V treťom rade Súdny dvor skúmal otázku, či Rada pre hospodársku súťaž môže uložiť pokutu za porušenie článku 101 ZFEÚ notárskej komore ako združeniu podnikov, ktorý je autorom porušenia, ako aj každému notárovi, ktorý je členom riadiaceho orgánu tohto združenia.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že v prípade, ak sa preukáže existencia porušenia článku 101 ZFEÚ, vnútroštátne orgány hospodárskej súťaže musia v zásade uložiť autorovi tohto porušenia pokutu, ktorá je dostatočne odstrašujúca a proporcionálna. Podľa tohto ustanovenia „združenie podnikov“, akým je notárska komora, môže predstavovať autora porušenia tohto ustanovenia.

V prejednávanej veci z rozhodnutia vnútroštátneho súdu vyplýva, že prijatie objasnení, ktoré tvoria rozhodnutia predsedníctva notárskej komory, predstavuje porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ konštatované Radou pre hospodársku súťaž. Rozhodnutia predsedníctva sú pre uvedenú komoru záväzné, takže tieto rozhodnutia treba považovať za rozhodnutia samotnej notárskej komory. Z toho vyplýva, že notársku komoru treba považovať za autora porušenia konštatovaného Radou pre hospodársku súťaž vo veci samej.

Pokiaľ ide o notárov tvoriacich predsedníctvo, zdá sa, že konali len v postavení jeho členov bez toho, aby sa inak zúčastnili na konštatovanom porušení. Rada pre hospodársku súťaž však uložila individuálne pokuty členom predsedníctva s cieľom zabezpečiť odstrašujúci účinok sankcií uložených za uvedené porušenie, keďže litovské právo uplatniteľné v tom čase neumožňovalo uložiť samotnej notárskej komore pokutu v dostatočnej výške na to, aby mala tento odstrašujúci účinok,

V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že zásada osobnej zodpovednosti, ktorá vyžaduje, aby za porušenie pravidiel hospodárskej súťaže bol sankcionovaný iba subjekt, ktorý sa dopustil porušenia pravidiel hospodárskej súťaže, bráni takémuto prístupu. Ďalej skutočnosť, že litovské právo uplatniteľné v čase skutkových okolností vo veci samej neupravovalo možnosť zohľadniť obrat členov notárskej komory na účely výpočtu pokuty, ktorú mala Rada pre hospodársku súťaž uložiť tejto komore, nebráni tomuto vnútroštátnemu orgánu hospodárskej súťaže zohľadniť tento obrat. Z judikatúry Súdneho dvora, ako aj z článku 23 nariadenia č. 1/2003 ( 5 ), ktorý je tiež relevantný na určenie právomocí vnútroštátnych orgánov hospodárskej súťaže, tak v podstate vyplýva, že najmä ak sa porušenie, ktorého sa dopustilo združenie podnikov, týka činností jeho členov, pokuta, ktorá sa má uložiť tomuto združeniu, sa musí na účely stanovenia odstrašujúcej sankcie vypočítať vzhľadom na obrat dosiahnutý všetkými podnikmi, ktoré sú členmi uvedeného združenia, na trhu dotknutom porušením, aj keď sa tieto podniky skutočne nezúčastnili na porušení. Navyše článok 23 ods. 4 tohto nariadenia stanovuje, že ak je pokuta uložená združeniu podnikov s prihliadnutím na obrat jeho členov a združenie nie je solventné, združenie je povinné vyzvať svojich členov na zaplatenie príspevkov na pokrytie výšky pokuty a že Európska komisia môže za určitých podmienok požadovať zaplatenie pokuty priamo od ktoréhokoľvek podniku, ktorého zástupcovia boli členmi príslušných rozhodovacích orgánov združenia, a potom od ktoréhokoľvek člena združenia, ktorý pôsobil na trhu, na ktorom došlo k porušeniu.

Z toho vyplýva, že vnútroštátny orgán hospodárskej súťaže nemôže uložiť individuálne pokuty podnikom, ktoré sú členmi riadiaceho orgánu združenia podnikov, ktoré je autorom porušenia, ak tieto podniky nie sú spoluautormi tohto porušenia.

( 1 ) Ide o tieto predmetné činnosti:

– schválenia hypotekárnych transakcií a vyznačenie doložiek vykonateľnosti v prípadoch, keď zúčastnené strany neuvedú hodnotu založenej nehnuteľnosti a v prípadoch, keď sa jednou hypotékou zakladá viacero nehnuteľností;

– vykonania notárskych úkonov, prípravy návrhov úkonov, poradenstva a odborných služieb v prípadoch, keď sa vecné bremeno na viacero nehnuteľností zriaďuje jedinou zmluvou;

– validácie zmluvy o výmene v prípadoch, keď sú predmetom takejto zmluvy časti rôznych nehnuteľností.

( 2 ) Pozri v tomto zmysle rozsudky z 1. februára 2017, Komisia/Maďarsko (C‑392/15, EU:C:2017:73, body 119 a 120, ako aj 125 až 127); z 24. mája 2011, Komisia/Francúzsko (C‑50/08, EU:C:2011:335, bod 97), a z 1. decembra 2011, Komisia/Holandsko (C‑157/09, EU:C:2011:794, bod 72).

( 3 ) Konkrétne notárska činnosť spočívajúca v osvedčovaní listín vyjadrujúcich jednostranné záväzky alebo zmluvy, na ktorých sa účastníci slobodne dohodli, zriaďovanie hypotekárnych transakcií, jednoduché vyznačovanie doložiek vykonateľnosti, ako aj príprava návrhov úkonov, poradenstvo a poskytovanie technických služieb notármi.

( 4 ) Rozsudok z 19. februára 2002, Wouters a i. (C‑309/99, EU:C:2002:98).

( 5 ) Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).