Vec C‑7/21

LKW WALTER Internationale Transportorganisation AG

proti

CB a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bezirksgericht Bleiburg)

 Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) zo 7. júla 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Justičná spolupráca v občianskych veciach – Doručovanie písomností – Nariadenie (ES) č. 1393/2007 – Článok 8 ods. 1 – Lehota jedného týždňa na uplatnenie práva odmietnuť prevziať písomnosť – Uznesenie o nútenom výkone rozhodnutia vydané v jednom členskom štáte a doručené v inom členskom štáte iba v jazyku prvého členského štátu – Právna úprava tohto prvého členského štátu stanovujúca lehotu ôsmich dní na podanie námietky proti tomuto uzneseniu – Lehota na podanie námietky, ktorá začína plynúť spolu s lehotou stanovenou na uplatnenie práva odmietnuť prevziať písomnosť – Článok 47 Charty základných práv Európskej únie – Právo na účinný prostriedok nápravy“

Justičná spolupráca v občianskych veciach – Doručovanie súdnych a mimosúdnych písomností – Nariadenie č. 1393/2007 – Odmietnutie prevziať písomnosť – Právo priznané adresátovi písomnosti za určitých podmienok – Lehota jedného týždňa na odmietnutie – Lehota na podanie opravného prostriedku proti písomnosti v členskom štáte pôvodu, ktorá začína plynúť súčasne s lehotou na odmietnutie prevzatia písomnosti – Neprípustnosť

(Charta základných práv Európskej únie, článok 47 druhý odsek; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1393/2007, odôvodnenia 2 a 10 a článok 8 ods. 1)

(pozri body 36, 39, 41, 45 – 49 a výrok)

Zhrnutie

V roku 2019 slovinský súd doručil LKW WALTER Internationale Transportorganisation AG, spoločnosti so sídlom v Rakúsku, uznesenie o nútenom výkone rozhodnutia vydané v neprítomnosti účastníkov konania, na základe verejných dokumentov, a ktoré bolo napísané v slovinskom jazyku. Rakúski advokáti zastupujúci túto spoločnosť následne podali proti uvedenému uzneseniu námietku. Táto námietka však bola zamietnutá, pretože lehota ôsmich dní na jej podanie od doručenia uznesenia, stanovená slovinským právom, nebola dodržaná.

Z dôvodu zamietnutia námietky podala spoločnosť proti uvedeným advokátom žalobu o náhradu škody na Bezirksgericht Bleiburg (Okresný súd Bleiburg, Rakúsko). Títo advokáti odpovedajú, že lehota na podanie námietky v slovinskom práve je okrem iného v rozpore s nariadením č. 1393/2007 v oblasti doručovania písomností(1), ako aj s právom na účinnú súdnu ochranu, zakotveným v článku 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“). Správne uplatnenie týchto ustanovení by teda zabránilo tomu, aby bola námietka zamietnutá ako oneskorená.

Vzhľadom na túto argumentáciu sa konajúci súd pýta najmä na vzťah medzi začiatkom plynutia osemdňovej lehoty na podanie námietky stanovenej slovinským právom a článkom 8 nariadenia č. 1393/2007. Toto ustanovenie umožňuje adresátovi písomnosti, ktorá má byť doručená, odmietnuť prevziať túto písomnosť v priebehu jedného týždňa, ak, ako je to v prejednávanej veci, nie je napísaná alebo k nej nie je pripojený preklad v jednom z jazykov, o ktorom sa predpokladá, že mu adresát rozumie.

Súdny dvor na základe návrhu na začatie prejudiciálneho konania rozhodol, že článok 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007 v spojení s článkom 47 Charty bráni právnej úprave členského štátu, ktorého orgán vydal písomnosť, ktorá má byť doručená, podľa ktorej sa začiatok lehoty jedného týždňa, uvedenej v článku 8 ods. 1, v rámci ktorej môže adresát tejto písomnosti odmietnuť jej prevzatie z jedného z dôvodov uvedených v tomto ustanovení, zhoduje so začiatkom lehoty na podanie opravného prostriedku proti tejto písomnosti v tomto členskom štáte.

Posúdenie Súdnym dvorom

Podľa judikatúry Súdneho dvora právo odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá má byť doručená, stanovené v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, umožňuje chrániť právo adresáta tejto písomnosti na obhajobu v súlade s požiadavkami spravodlivého procesu zakotveného v článku 47 druhom odseku Charty. Je preto potrebné zabezpečiť, aby adresát písomnosti, ktorá má byť doručená, napísaná v inom jazyku, ako je jazyk, o ktorom sa predpokladá, že mu rozumie, mohol účinne uplatniť právo odmietnuť prevziať túto písomnosť, ktoré je súčasťou jeho základného práva na účinnú súdnu ochranu.

Konkrétne, potrebný účinok práva odmietnuť prevziať písomnosť, ktorá má byť doručená vyžaduje na jednej strane, aby bol adresát informovaný o existencii tohto práva. Na tento účel sa musí záväzne a systematicky používať vzorové tlačivo uvedené v prílohe II k nariadeniu č. 1393/2007. Na druhej strane musí mať adresát k dispozícii celú lehotu jedného týždňa, stanovenú v článku 8 ods. 1 tohto nariadenia, na posúdenie, či má písomnosť prevziať alebo ju odmietnuť prevziať, a v prípade odmietnutia ju vrátiť.

Preto, ak písomnosť, ktorá má byť doručená, nie je napísaná alebo preložená do jedného z jazykov uvedených v článku 8 ods. 1 nariadenia č. 1393/2007, začiatok lehoty jedného týždňa na uplatnenie práva odmietnuť prevziať písomnosť, nemôže byť bez toho, aby došlo k narušeniu potrebného účinku tohto ustanovenia v spojení s článkom 47 Charty, zhodný so začiatkom lehoty na uplatnenie práva na podanie opravného prostriedku podľa práva členského štátu pôvodu. Táto posledná uvedená lehota musí v zásade začať plynúť po uplynutí prvej lehoty jedného týždňa.

V opačnom prípade by adresát písomnosti mohol byť motivovaný, v snahe vyhnúť sa procesnému znevýhodneniu v dôsledku svojej cezhraničnej situácie, zvoliť si možnosť odmietnuť uvedenú písomnosť. Takáto motivácia by bola v rozpore s cieľom nariadenia č. 1393/2007, ktorým je okrem iného uľahčiť rýchle zasielanie súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach určených na doručenie bez toho, aby bolo dotknuté právo adresáta týchto písomností na obhajobu. S cieľom zabezpečiť účinnosť nariadenia č. 1393/2007 by sa možnosť odmietnuť doručenie uvedených písomností mala obmedziť len na výnimočné situácie.

1      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady z 13. novembra 2007 o doručovaní súdnych a mimosúdnych písomností v občianskych a obchodných veciach v členských štátoch („doručovanie písomností“) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1348/2000 (Ú. v. EÚ L 324, s. 79).