Spojené veci C‑331/20 P a C‑343/20 P

Volotea, SA
a
easyJet Airline Co. Ltd

proti

Európskej komisii

 Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 17. novembra 2022

„Odvolanie – Štátna pomoc – Článok 107 ods. 1 ZFEÚ – Rozhodnutie Európskej komisie týkajúce sa kompenzácií vyplatených sardínskym letiskám za povinnosti verejnej služby – Existencia štátnych pomocí, ktoré sú protiprávne a nezlučiteľné s vnútorným trhom, poskytnutých Talianskou republikou leteckým spoločnostiam prostredníctvom prevádzkovateľov letísk – Pojem ‚štátna pomoc‘– Preukázanie existencie výhody – Určenie jej výšky – Zásada súkromného subjektu v trhovej ekonomike – Uplatniteľnosť a uplatnenie – Kritérium súkromného nadobúdateľa tovarov alebo služieb – Podmienky – Dôkazné bremeno“

1.        Odvolanie – Dôvody – Nevyhnutnosť presnej kritiky bodu odôvodnenia Všeobecného súdu – Nevyhnutnosť presne uviesť právne tvrdenia na podporu uvádzaných žalobných dôvodov

[Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 168 ods. 1 písm. d) článok 169 ods. 2]

(pozri body 86, 87, 94, 95)

2.        Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Priznanie výhody príjemcom – Zásah štátu zmierňujúci náklady, ktoré by normálne zaťažovali rozpočet podniku – Začlenenie

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 102 – 104, 107, 138)

3.        Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa zásady súkromného subjektu – Zmluvné vzťahy medzi sprostredkovateľmi letísk a leteckými spoločnosťami – Vykonanie schémy pomoci prevádzkovateľom letiska, ktorý nie je vo vlastníctve štátu – Okolnosť, ktorá nevylučuje uplatniteľnosť zásady súkromného subjektu

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 105, 119)

4.        Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa zásady súkromného subjektu – Schéma pomoci zavedená výlučne na účely hospodárskeho rozvoja regiónu – Výkon výsad verejnej moci – Okolnosť, ktorá nevylučuje uplatniteľnosť zásady súkromného subjektu

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 106 – 108, 120)

5.        Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa zásady súkromného subjektu – Zaobstarávanie služieb od podniku prostredníctvom subjektu, na ktorý sa nevzťahujú pravidlá verejného obstarávania – Nemožnosť vyvodiť existenciu výhody z neuskutočnenia postupu verejného obstarávania

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 109, 110, 123, 125 – 128, 131, 132, 135 – 137, 152, 153)

6.        Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Priznanie výhody príjemcom – Dôkaz existencie výhody zaťažujúci Komisiu – Vyšetrovacia povinnosť Komisie

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 111, 112, 129, 157)

7.        Pomoc poskytovaná štátmi – Pojem – Posúdenie podľa zásady súkromného subjektu – Posúdenie so zreteľom na všetky relevantné aspekty spornej transakcie a jej kontext – Dôkazné bremeno zaťažujúce Komisiu – Rozsah

(Článok 107 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 113, 114, 128, 132)

Zhrnutie

Dňa 13. apríla 2010 autonómny región Sardínia (Taliansko, ďalej len „región“) prijal zákon č. 10/2010, ktorým sa povoľuje finančná pomoc letiskám na Sardínii na rozvoj leteckej dopravy. Tento zákon bol vykonaný viacerými opatreniami prijatými výkonným orgánom regiónu (ďalej spolu s relevantnými ustanoveniami zákona č. 10/2010 len „sporné opatrenia“).

Cieľom sporných opatrení bolo najmä podporiť uzatváranie zmlúv medzi prevádzkovateľmi letísk a leteckými spoločnosťami s cieľom zlepšiť letecké spojenie Sardínie a zabezpečiť jej propagáciu ako turistickej destinácie. Na tieto účely v podstate stanovovali, že región preplatí sumy, ktoré prevádzkovatelia letísk zaplatili leteckým spoločnostiam na základe týchto zmlúv, pokiaľ sú dodržané určité podmienky a pravidlá týkajúce sa najmä ziskovosti uvedených zmlúv.

Rozhodnutím z 29. júla 2016(1) (ďalej len „sporné rozhodnutie“) Európska komisia kvalifikovala sporné opatrenia ako štátnu pomoc čiastočne nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariadila jej vymáhanie od leteckých spoločností, ktoré boli považované za príjemcov tejto pomoci.

Letecké spoločnosti Volotea SA a easyJet Airline Co. Ltd (ďalej len „easyJet“), ktoré uzavreli zmluvy o poskytovaní služieb, vyplývajúce zo sporných opatrení, s prevádzkovateľmi letísk Olbia (Taliansko) a Cagliari‑Elmas (Taliansko), podali na Všeobecný súd dve žaloby o neplatnosť sporného rozhodnutia. Tieto žaloby boli zamietnuté rozsudkami z 13. mája 2020(2) (ďalej len „napadnuté rozsudky“).

Súdny dvor, na ktorý boli podané dve odvolania zo strany spoločností Volotea a easyJet, zrušil tak napadnuté rozsudky, ako aj sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka týchto dvoch spoločností. V tomto rámci pripomenul úlohu a podmienky uplatnenia zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v oblasti štátnej pomoci a potom spresnil metódu, ktorú treba uplatniť na preskúmanie, z hľadiska článku 107 ods. 1 ZFEÚ, existencie výhody vyplývajúcej z pridelenia verejných prostriedkov zo strany členského štátu súkromným subjektom na účely financovania zmlúv o poskytovaní služieb uzavretých týmito subjektmi s inými súkromnými prevádzkovateľmi.

Posúdenie Súdnym dvorom

V prvom rade Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia pri výklade článku 107 ods. 1 ZFEÚ, keď v napadnutých rozsudkoch dospel k záveru, že otázku, či Volotea a easyJet získali výhodu poskytnutú regiónom, nemožno preskúmať z hľadiska zásady súkromného hospodárskeho subjektu v trhovom hospodárstve.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že na preukázanie existencie výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ treba zohľadniť účinky skúmaného opatrenia na podniky, ktoré sú jeho príjemcami, bez ohľadu na ciele sledované dotknutým členským štátom alebo otázku, či túto výhodu poskytuje priamo štát alebo verejný či súkromný subjekt, ktorý sa na tento účel zriadil alebo určil. V dôsledku toho sa za takéto opatrenie musí považovať každé opatrenie, ktoré bez ohľadu na jeho formu a ciele priamo alebo nepriamo zvýhodňuje jeden alebo viacero podnikov, alebo im poskytuje výhodu, ktorú by za obvyklých trhových podmienok nemohli získať.

Okrem toho kvalifikácia existencie takej výhody sa v zásade uskutočňuje uplatnením zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, iba ak by nebolo vôbec možné porovnať konanie štátu, o ktoré ide v danom prípade, s konaním súkromného subjektu, pretože toto konanie je neoddeliteľne spojené s existenciou infraštruktúry, ktorú by žiadny súkromný subjekt nikdy nemohol vytvoriť.

Z toho vyplýva, že na rozdiel od toho, čo Všeobecný súd rozhodol v napadnutých rozsudkoch, ani ciele verejnej politiky sledované spornými opatreniami, ani postavenie súkromného podniku prevádzkovateľov letísk Olbia a Cagliari, ani skutočnosť, že títo prevádzkovatelia nemali významnú autonómiu vo vzťahu k regiónu v rámci vykonávania týchto opatrení, nemohli vylúčiť uplatniteľnosť zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve v prejednávanej veci.

V duhom rade vzhľadom na to, že Všeobecný súd napriek svojmu záveru o neuplatniteľnosti zásady súkromného subjektu v trhovom hospodárstve napriek tomu preskúmal, či sa región správal ako súkromný nadobúdateľ tovarov alebo služieb, predtým, ako dospel k záveru o existencii výhody priznanej spornými opatreniami, Súdny dvor preskúmal, či toto dodatočné odôvodnenie Všeobecného súdu môže byť základom výroku napadnutých rozsudkov napriek vyššie uvedeným nesprávnym právnym posúdeniam.

Súdny dvor po tom, čo spresnil, že kritérium súkromného nadobúdateľa predstavuje, rovnako ako kritérium súkromného predávajúceho, ktorého je náprotivkom, jedno z rôznych kritérií konkretizujúcich zásadu súkromného subjektu v trhovom hospodárstve, osobitne uviedol, že na základe tohto kritéria Všeobecný súd dospel k záveru, že Volotea a easyJet získali výhodu na základe zmlúv o poskytovaní služieb leteckej dopravy, marketingu a reklamy uzavretých s prevádzkovateľmi letísk, a to z dôvodu, že pred uzatvorením týchto zmlúv nebolo uskutočnené verejné obstarávanie alebo podobný postup.

Hoci z ustálenej judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že ak sa členský štát rozhodne predať alebo nadobudnúť tovary alebo služby priamo od jedného alebo viacerých súkromných podnikov, uplatnenie postupu verejného obstarávania tak za určitých podmienok umožňuje domnievať sa, že zmluvy alebo iné akty, ktoré sú uzavreté na tento účel po skončení tohto postupu, odzrkadľujú bežné trhové podmienky, vyplýva z toho tiež, že uplatnenie takéhoto postupu nie je jediným spôsobom, ako vylúčiť existenciu výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ, a platí to najmä v prípade, keď štát predáva alebo nakupuje tovar alebo služby od súkromných podnikov nie priamo, ale prostredníctvom iných súkromných podnikov, ktoré nepodliehajú povinnosti použiť verejné obstarávanie. Okrem toho bez ohľadu na použité prostriedky otázka, či existencia takejto výhody musí byť vylúčená, alebo potvrdená, si naopak vyžaduje, aby sa posúdilo, či zmluvy alebo iné úkony stanovujúce tento predaj alebo nadobudnutie odzrkadľujú alebo neodrážajú bežné trhové podmienky.

Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru o existencii výhody v prospech spoločností Volotea a easyJet z dôvodu, že uzatvoreniu zmlúv s prevádzkovateľmi letísk nepredchádzalo uskutočnenie verejného obstarávania alebo podobného postupu. Uviedol tiež, že otázka, či tieto zmluvy odrážajú bežné trhové podmienky, nebola predmetom primeraného preskúmania Všeobecným súdom.

Z týchto dôvodov Súdny dvor vyhovel výhradám spoločností Volotea a easyJet založeným na porušení článku 107 ods. 1 ZFEÚ a zrušil napadnuté rozsudky.

Keďže v prejednávaných sporoch stav konania dovoľoval rozhodnúť, Súdny dvor si ich atrahoval a vykonal v treťom a poslednom rade preskúmanie výhrad predložených spoločnosťami Volotea a easyJet na podporu ich žalôb o neplatnosť sporného rozhodnutia.

V tejto súvislosti Súdny dvor uviedol, že Komisia sa dopustila prvého nesprávneho právneho posúdenia, keď z dôvodov založených na cieľoch verejnej politiky sledovaných regiónom, súkromnej povahy prevádzkovateľov letísk a formy sporných opatrení odmietla možnosť uplatnenia zásady súkromného prevádzkovateľa v trhovom hospodárstve na účely preskúmania existencie výhody v zmysle článku 107 ods. 1 ZFEÚ. Ďalej poznamenal, že Komisia sa tým, že konštatovala existenciu takejto výhody bez toho, aby celkovo a konkrétne posúdila, či sa región a prevádzkovatelia letísk pokúsili získať predmetné služby za bežných trhových podmienok, dopustila druhého nesprávneho právneho posúdenia.

Vzhľadom na tieto úvahy Súdny dvor z dôvodu porušenia článku 107 ods. 1 ZFEÚ tiež zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa týka spoločností Volotea a easyJet.

1      Rozhodnutie Komisie (EÚ) 2017/1861 z 29. júla 2016 o štátnej pomoci SA.33983 (2013/C) (ex 2012/NN) (ex 2011/N) – Taliansko – Kompenzácia letiskám na Sardínii za záväzky vyplývajúce zo služieb vo verejnom záujme (SVHZ) (Ú. v. EÚ L 268, 2017, s. 1).

2      Rozsudky z 13. mája 2020, Volotea/Komisia (T‑607/17, EU:T:2020:180), a z 13. mája 2020, easyJet Airline/Komisia (T‑8/18, EU:T:2020:182).