Vec C‑231/20

MT

proti

Landespolizeidirektion Steiermark

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof)

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 14. októbra 2021

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Slobodné poskytovanie služieb – Článok 56 ZFEÚ – Hazardné hry – Sprístupňovanie zakázaných lotérií – Sankcie – Proporcionalita – Pokuty v minimálnej výške – Kumulácia – Neexistencia maximálnej výšky – Náhradný trest odňatia slobody – Pomerný príspevok na trovy konania – Článok 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie“

1. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Vnútroštátna právna úprava ukladajúca sankcie za porušenie monopolu na hazardné hry – Posúdenie zákonnosti sankcií vnútroštátnym súdom – Posúdenie zlučiteľnosti týchto sankcií so slobodným poskytovaním služieb – Rozsah

   (Článok 56 ZFEÚ)

   (pozri body 27 – 29, 33 – 35, bod 1 výroku)

2. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Hazardné hry – Sprístupňovanie zakázaných lotérií – Sankcie – Pokuty v minimálnej výške a náhradné tresty odňatia slobody uložené za každý výherný prístroj, ktorý nebol povolený – Kumulácia pokút a trestov – Neexistencia maximálnej výšky – Pomerný príspevok na trovy konania – Prípustnosť – Podmienky – Dodržiavanie zásady proporcionality – Dodržiavanie práva na prístup k súdu

   (Článok 56 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 49 ods. 3)

   (pozri body 39 – 47, 49 – 51, 53, 56 – 58, bod 2 výroku)

Zhrnutie

V roku 2016 spoločnosť sídliaca v Rakúsku sprístupnila verejnosti na obchodné účely desať výherných prístrojov, čím porušila monopol na hazardné hry. Podľa rakúskeho spolkového zákona o hazardných hrách sú totiž zakázané lotérie, pre ktoré nebola vydaná žiadna koncesia ani povolenie a ktoré nie sú vylúčené zo spolkového štátneho monopolu na hazardné hry. Organizovanie hazardných hier na automatoch bez potrebnej koncesie je trestné a možno zaň uložiť pokutu, ku ktorej sa pridávajú náhradný trest odňatia slobody, ako aj príspevok na trovy sankčného konania, ktorý je stanovený na 10 % uvedenej sankcie. Pokiaľ ide o dodržiavanie predmetných ustanovení právnickou osobou, v zásade sa považuje za zodpovedného ten, kto zastupuje spoločnosť voči tretím osobám.

Zástupca uvedenej spoločnosti bol uznaný vinným z týchto trestných činov, pričom mu bola najprv uložená pokuta vo výške 100000 eur (t. j. 10000 eur za každé porušenie) a náhradný trest odňatia slobody 30 dní (t. j. v trvaní tri dni za každé porušenie), a navyše zaplatenie 10000 eur ako príspevku na trovy konania. V rámci opravných prostriedkov podaných proti tomuto rozhodnutiu boli tieto sankcie znížené na 40000 eur, resp. 10 dní a 4000 eur.

Verwaltungsgerichtshof (Najvyšší správny súd, Rakúsko), ktorý mal posúdiť zákonnosť takto nanovo stanovených sankcií, rozhodol položiť Súdnemu dvoru viacero prejudiciálnych otázok týkajúcich sa zlučiteľnosti dotknutej vnútroštátnej právnej úpravy so slobodným poskytovaním služieb zakotveným v článku 56 ZFEÚ.

Súdny dvor vo svojom rozsudku spresňuje najmä rozsah povinnosti vnútroštátnych súdov preskúmať z hľadiska slobodného poskytovania služieb režim sankcií stanovený v oblasti hazardných hier.

Posúdenie Súdnym dvorom

Na úvod Súdny dvor spresňuje, že je potrebné preskúmať samostatne pri každom z obmedzení uložených vnútroštátnou právnou úpravou v oblasti hazardných hier, vrátane ňou stanovených sankcií, najmä to, či je dané obmedzenie vhodné na zabezpečenie dosiahnutia cieľa alebo cieľov uvádzaných predmetným členským štátom a či nejde nad rámec toho, čo je potrebné na ich dosiahnutie.

Keď vnútroštátny súd má rozhodnúť o zákonnosti sankcie v tejto oblasti, musí osobitne posúdiť zlučiteľnosť tejto sankcie so zreteľom na konkrétne spôsoby jej určenia so slobodným poskytovaním služieb v zmysle článku 56 ZFEÚ. Toto posúdenie sa musí vykonať, hoci ostatné obmedzenia týkajúce sa vytvorenia tohto monopolu už boli posúdené ako zlučiteľné s uvedeným ustanovením.

Súdny dvor ďalej najmä konštatoval, že pokiaľ obmedzenia stanovené členskými štátmi v oblasti hazardných hier zodpovedajú naliehavým dôvodom všeobecného záujmu, zabezpečujú dosiahnutie sledovaného cieľa a nejdú nad rámec toho, čo je na jeho dosiahnutie nevyhnutné, uloženie sankcií slúži rovnakým naliehavým dôvodom všeobecného záujmu ako samotné obmedzenia. Prísnosť sankcií však musí byť primeraná závažnosti postihovaných porušení a musí rešpektovať zásadu proporcionality trestov zakotvenú v článku 49 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie.

Pokiaľ ide v prvom rade o uloženie minimálnej pokuty za každý výherný prístroj, ktorý nie je povolený, bez hornej hranice celkovej výšky uložených pokút, Súdny dvor konštatoval, že takéto opatrenie sa samo osebe nezdá byť neprimerané vzhľadom na závažnosť predmetných porušení. Iste, môže viesť k uloženiu vysokých peňažných sankcií, ale umožňuje eliminovať ekonomický prospech, ktorý by mohli priniesť sankcionované porušenia. Vnútroštátnemu súdu však prináleží ubezpečiť sa, že stanovená minimálna suma a celková výška uložených pokút nie sú neprimerané vzhľadom na tento prospech.

V druhom rade, pokiaľ ide o náhradný trest odňatia slobody, Súdny dvor uviedol, že jeho cieľom je zaručiť účinnú sankciu za trestné činy v prípade nemožnosti vymôcť pokutu a ani sa sám osebe nezdá byť neprimeraný vzhľadom na povahu a závažnosť predmetných porušení. V prejednávanej veci však uloženie takého trestu možno za každý výherný prístroj a nie je stanovená nijaká horná hranica celkovej dĺžky trestov. Keďže kumulácia týchto trestov môže viesť k trestu odňatia slobody v značnej dĺžke, vnútroštátnemu súdu prináleží overiť, že dĺžka uloženého trestu nie je neprimeraná vzhľadom na závažnosť konštatovaných porušení.

Napokon v treťom rade, pokiaľ ide o uloženie povinnosti zaplatiť príspevok na trovy konania vo výške 10 % uložených pokút, Súdny dvor zdôraznil, že vyberanie súdnych poplatkov prispieva k riadnemu fungovaniu súdneho systému ako zdroja financovania súdnej činnosti členských štátov. Vnútroštátny súd sa však musí uistiť, že tento príspevok nie je neprimeraný vzhľadom na skutočné náklady konania a neporušuje právo na prístup k súdu zakotvené v článku 47 Charty základných práv Európskej únie.