Vec C‑184/20

OT

proti

Vyriausioji tarnybinės etikos komisija

(návrh na začatie prejudiciálneho konania,
ktorý podal Vilniaus apygardos administracinis teismas)

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 1. augusta 2022

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Charta základných práv Európskej únie – Články 7, 8 a článok 52 ods. 1 – Smernica 95/46/ES – Článok 7 písm. c) – Článok 8 ods. 1 – Nariadenie (EÚ) 2016/679 – Článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. c) a článok 6 ods. 3 druhý pododsek – Článok 9 ods. 1 – Spracúvanie nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa – Cieľ verejného záujmu – Proporcionalita – Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá zverejňovanie údajov obsiahnutých vo vyhláseniach o súkromných záujmoch fyzických osôb pracujúcich vo verejnej službe alebo riaditeľov združení alebo organizácií financovaných z verejných zdrojov na internete – Predchádzanie konfliktom záujmov a korupcii vo verejnom sektore“

1. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Smernica 95/46 – Nariadenie 2016/679 – Pôsobnosť ratione temporis – Súčasný výklad ustanovení s podobnou pôsobnosťou

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679; smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46)

   (pozri body 57 – 59)

2. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Smernica 95/46 – Nariadenie 2016/679 – Podmienky zákonnosti spracovania osobných údajov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá povinnosť zverejňovať na internete údaje obsiahnuté vo vyhlásení o súkromných záujmoch fyzickej osoby riadiacej organizáciu financovanú z verejných zdrojov – Spracúvanie nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa – Cieľ všeobecného záujmu spočívajúci v predchádzaní konfliktom záujmov a korupcii vo verejnom sektore – Neexistencia nevyhnutnosti zverejniť časť údajov obsiahnutých vo vyhlásení o súkromných záujmoch – Neprípustnosť

   [Charta základných práv Európskej únie, články 7 a 8 a článok 52 ods. 1; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. c) a článok 6 ods. 3; smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 7 písm. c)]

   (pozri body 67 – 70, 75 – 77, 80 – 89, 93, 96, 97, 100 – 103, 106, 109 – 112, 114 – 116, bod 1 výroku)

3. Aproximácia právnych predpisov – Ochrana fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov – Smernica 95/46 – Nariadenie 2016/679 – Spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov – Pojem – Zverejnenie údajov, ktoré môžu nepriamo prezrádzať sexuálnu orientáciu osoby na internetovej stránke vnútroštátneho orgánu zodpovedného za zhromažďovanie a kontrolu vyhlásení o súkromných záujmoch – Zahrnutie

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady 2016/679, článok 9 ods. 1; smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46, článok 8 ods. 1)

   (pozri body 127, 128, bod 2 výroku)

Zhrnutie

V rozhodnutí zo 7. februára 2018 Vyriausioji tarnybinės etikos komisija (Hlavná komisia na predchádzanie konfliktu záujmov vo verejnej službe, Litva, ďalej len „Hlavná komisia“), konštatovala, že riaditeľ organizácie založenej podľa litovského práva, ktorá je financovaná z verejných zdrojov, nesplnil svoju povinnosť podať vyhlásenie o súkromných záujmoch. ( 1 )

Táto osoba napadla rozhodnutie Hlavnej komisie na Vilniaus apygardos administracinis teismas (Krajský správny súd Vilnius, Litva). Tvrdila okrem iného, že aj keby bola povinná predložiť vyhlásenie o súkromných záujmoch, čo popiera, zverejnenie tohto vyhlásenia na stránke Hlavnej komisie podľa zákona o koordinácii záujmov by porušovalo tak jej právo na rešpektovanie súkromného života, ako aj právo ďalších osôb prípadne uvedených v jej vyhlásení. Keďže Krajský správny súd Vilnius mal pochybnosti o tom, či je režim zverejňovania informácií uvedených vo vyhlásení o súkromných záujmoch zavedený zákonom o koordinácii záujmov zlučiteľný s nariadením GDPR ( 2 ), podal na Súdny dvor návrh na začatie prejudiciálneho konania.

Súdny dvor vo svojom rozsudku, vyhlásenom vo veľkej komore, v podstate rozhodol, že právo Únie ( 3 ) bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá upravuje online zverejnenie vyhlásenia o súkromných záujmoch, ktoré je povinný podať každý riaditeľ organizácie financovanej z verejných zdrojov, pokiaľ sú takto zverejňované určité údaje, a to menovité údaje týkajúce sa iných osôb prípadne uvedených v tomto vyhlásení, alebo každá transakcia osoby povinnej podať vyhlásenie presahujúca určitú hodnotu.

Posúdenie Súdnym dvorom

Súdny dvor najprv pripomenul, že relevantná právna úprava Únie upravuje taxatívny a obmedzujúci zoznam prípadov, v ktorých možno spracúvanie osobných údajov považovať za zákonné, medzi ktorými sa nachádza spracúvanie, ktoré je nevyhnutné na splnenie zákonnej povinnosti prevádzkovateľa. Keďže spracúvanie, o ktoré ide, teda zverejnenie časti osobných údajov uvedených vo vyhlásení o súkromných záujmoch na internetovej stránke Hlavnej komisie, vyžaduje zákon o koordinácii záujmov vzťahujúci sa na tento orgán, ide skutočne o tento prípad. Súdny dvor dodal, že podľa nariadenia GDPR musí mať takéto spracúvanie základ v práve Únie alebo v práve členského štátu vzťahujúcom sa na prevádzkovateľa, a že tento právny základ musí spĺňať cieľ všeobecného záujmu a byť primeraný sledovanému oprávnenému cieľu, ako to napokon vyžaduje Charta. ( 4 ) V tomto rámci Súdny dvor jednak zdôraznil, že spracovanie osobných údajov upravené zákonom o koordinácii záujmov má skutočne plniť cieľ všeobecného záujmu spočívajúci v predchádzaní konfliktom záujmov a v boji proti korupcii vo verejnom sektore. Okrem toho Súdny dvor zdôraznil, že v takomto prípade možno pripustiť obmedzenia výkonu práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, zaručených článkami 7 a 8 Charty, pokiaľ tieto obmedzenia skutočne zodpovedajú sledovanému cieľu všeobecného záujmu a sú tomuto cieľu primerané.

Súdny dvor sa ďalej zaoberal spôsobilosťou dotknutého opatrenia dosiahnuť sledovaný cieľ všeobecného záujmu. V tejto súvislosti skonštatoval, že toto opatrenie sa zdá byť spôsobilé prispieť k dosiahnutiu takéhoto cieľa. Online sprístupnenie určitých osobných údajov obsiahnutých vo vyhláseniach o súkromných záujmoch osôb prijímajúcich rozhodnutia vo verejnom sektore ich totiž môže motivovať k tomu, aby konali nestranne, pretože umožňuje odhaliť existenciu prípadných konfliktov záujmov, ktoré môžu mať vplyv na výkon ich povinností. Takéto vykonávanie zásady transparentnosti je preto spôsobilé predchádzať konfliktom záujmov a korupcii, zvýšiť zodpovednosť subjektov pôsobiacich vo verejnom sektore, a teda posilniť dôveru občanov v činnosť orgánov verejnej moci.

Pokiaľ ide o požiadavku nevyhnutnosti, inak povedané to, či sledovaný cieľ nemožno za primeraných podmienok dosiahnuť rovnako účinne inými prostriedkami, ktoré menej zasahujú do práv na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov, Súdny dvor spresnil, že toto posúdenie treba vykonať s prihliadnutím na všetky právne a skutkové okolnosti špecifické pre dotknutý členský štát. V tomto rámci tiež zdôraznil, že nedostatok ľudských zdrojov, ktoré má k dispozícii Hlavná komisia, aby skontrolovala všetky vyhlásenia o súkromných záujmoch, ktoré sú jej predložené, na ktorý sa Hlavná komisia odvolávala na odôvodnenie ich sprístupňovania online, nemôže v žiadnom prípade predstavovať oprávnený dôvod umožňujúci odôvodniť zásah do základných práv zaručených Chartou.

Preskúmanie požiadavky nevyhnutnosti spracúvania sa navyše musí vykonať so zreteľom na tzv. zásadu „minimalizácie údajov“. V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že je pravda, že s cieľom predchádzať konfliktom záujmov a korupcii vo verejnom sektore môže byť dôležité vyžadovať, aby boli vo vyhláseniach o súkromných záujmoch uvedené informácie umožňujúce identifikovať osobu povinnú podať vyhlásenie, ako aj informácie o činnostiach jej manžela/manželky, druha/družky alebo partnera/partnerky. Online sprístupňovanie menovitých údajov týkajúcich sa manžela/manželky, druha/družky alebo partnera/partnerky riaditeľa organizácie financovanej z verejných zdrojov, ako aj menovitých údajov týkajúcich sa jeho blízkych alebo iných známych, ktoré môžu viesť ku konfliktu záujmov, však zrejme ide nad rámec toho, čo je striktne nevyhnutné. Nezdá sa totiž, že by sledovaný cieľ všeobecného záujmu nebolo možné dosiahnuť, ak by sa odkázalo podľa okolností len na všeobecný pojem manžel/manželka, druh/družka alebo partner/partnerka spolu s relevantným údajom o záujmoch, ktoré majú tieto osoby v súvislosti s ich činnosťou. Nezdá sa ani, že by systematické online zverejňovanie zoznamu transakcií osoby povinnej podať vyhlásenie, ktorých hodnota presahuje 3000 eur, bolo striktne nevyhnutné vzhľadom na sledované ciele.

V tomto prípade Súdny dvor dospel k záveru o existencii závažného zásahu do základných práv dotknutých osôb na rešpektovanie súkromného života a na ochranu osobných údajov. Verejné sprístupnenie vyššie uvedených údajov a informácií totiž môže odhaľovať informácie o určitých citlivých aspektoch súkromného života dotknutých osôb a umožniť načrtnúť jeho zvlášť podrobný obraz. Navyše také sprístupnenie vedie k tomu, že tieto osobné údaje sú na internete voľne prístupné potenciálne neobmedzenému počtu osôb. V dôsledku toho osoby, ktoré sa jednoducho usilujú získať informácie o osobnej, majetkovej a finančnej situácii osoby povinnej podať vyhlásenie a jej blízkych, môžu mať k týmto údajom voľný prístup.

Pokiaľ ide o vyváženie závažnosti tohto zásahu s významom sledovaného cieľa všeobecného záujmu, Súdny dvor zdôraznil, že v tomto prípade online zverejnenie väčšiny osobných údajov nespĺňa požiadavky náležitého vyváženia. Zverejnenie určitých údajov obsiahnutých vo vyhlásení o súkromných záujmoch však možno odôvodniť výhodami, ktoré takáto transparentnosť prináša pri dosahovaní sledovaného cieľa. Platí to najmä v prípade údajov o členstve osoby povinnej podať vyhlásenie alebo, bez uvedenia mena, jej manžela/manželky, druha/družky alebo partnera/partnerky v rôznych subjektoch, ako aj údajov o ich samostatnej zárobkovej činnosti alebo o daroch od tretích osôb presahujúcich určitú hodnotu.

Napokon Súdny dvor spresnil, že spracovanie osobných údajov, ktoré môžu nepriamo odhaľovať citlivé informácie týkajúce sa fyzickej osoby, nie je vyňaté z režimu posilnenej ochrany, ( 5 ) pretože takéto vyňatie by mohlo narušiť potrebný účinok tohto režimu a ochranu základných práv a slobôd fyzických osôb, ktorú má zaručiť. Zverejnenie osobných údajov, ktoré môžu nepriamo prezrádzať sexuálnu orientáciu dotknutých osôb, na internetovej stránke Hlavnej komisie teda predstavuje spracúvanie citlivých údajov.

( 1 ) Povinnosť, ktorú upravuje Lietuvos Respublikos viešųjų ir privačių interesų derinimo valstybinėje tarnyboje įstatymas Nr. VIII‑371 (zákon Litovskej republiky č. VIII‑371 o koordinácii verejných a súkromných záujmov vo verejnej službe) z 2. júla 1997 (Žin., 1997, č. 67‑1659, ďalej len „zákon o koordinácii záujmov“), v znení účinnom v čase skutkových okolností vo veci samej.

( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (Ú. v. EÚ L 119, 2016, s. 1, ďalej len „nariadenie GDPR“).

( 3 ) Článok 7 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 1995, s. 31; Mim. vyd. 13/015, s. 355), ako aj článok 6 ods. 1 prvý pododsek písm. c) a článok 6 ods. 3 GDPR, vykladané s prihliadnutím na články 7 a 8 a článok 52 ods. 1 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len „Charta“).

( 4 ) Článok 52 ods. 1 Charty.

( 5 ) Uvedeného v článku 8 ods. 1 smernice 95/46 a v článku 9 ods. 1 nariadenia GDPR a v zásade zakazujúceho spracúvanie osobitných kategórií osobných údajov.