Vec T‑849/19

Leonardo SpA

proti

Európskej agentúre pre pohraničnú a pobrežnú stráž

Rozsudok Všeobecného súdu (deviata rozšírená komora) z 26. januára 2022

„Verejné zákazky na služby – Verejné obstarávanie – Služby leteckej kontroly – Žaloba o neplatnosť – Nedostatok záujmu na konaní – Neprípustnosť – Mimozmluvná zodpovednosť“

1. Žaloba o neplatnosť – Fyzické alebo právnické osoby – Záujem na konaní – Verejné obstarávanie – Služby leteckej kontroly – Diaľkovo riadený letecký systém – Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania – Rozhodnutie verejného obstarávateľa zaslané uchádzačom – Žaloba podaná spoločnosťou, ktorá sa nezúčastnila na konaní z dôvodu údajne diskriminačných technických kritérií – Nepreukázanie diskriminačnej povahy týchto kritérií – Nedostatok záujmu na konaní – Neprípustnosť

   (Článok 263 ZFEÚ; smernica Rady 89/665, článok 1 ods. 3)

   (pozri body 23 – 29, 31 – 39)

2. Mimozmluvná zodpovednosť – Podmienky – Skutočná a určitá škoda spôsobená protiprávnym aktom – Pojem – Strata príležitosti – Zahrnutie – Podmienky

   (Článok 340 druhý odsek ZFEÚ)

   (pozri body 46 – 52)

Zhrnutie

Dňa 18. októbra 2019 Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) oznámením o vyhlásení zadávacieho konania ( 1 ) vyhlásila verejné obstarávanie ( 2 ) (ďalej len „napadnuté oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania“) s cieľom obstarať služby leteckej kontroly realizované prostredníctvom systému diaľkovo pilotovaných lietadiel dlhého doletu v strednej výške na námorné účely.

Žalobkyňa, Leonardo SpA, spoločnosť pôsobiaca v oblasti letectva, sa nezúčastnila na verejnom obstarávaní vyhlásenom napadnutým oznámením o vyhlásení verejného obstarávania.

Komisia pre vyhodnotenie ponúk predložila 31. mája 2020 svoju hodnotiacu správu príslušnému povoľujúcemu úradníkovi, ktorý následne schválil hodnotiacu správu týkajúcu sa ponúk a podpísal rozhodnutie o zadaní zákazky (ďalej len „napadnuté rozhodnutie o zadaní zákazky“).

Žalobkyňa preto podala na Všeobecný súd jednak návrh na zrušenie napadnutého oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania a jeho príloh ( 3 ), ako aj napadnutého rozhodnutia o zadaní zákazky, a jednak návrh na náhradu škody, ktorá jej vznikla z dôvodu protiprávnej povahy dotknutého verejného obstarávania. ( 4 )

Všeobecný súd rozsudkom vyhláseným rozšírenou komorou žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu. Hlavná osobitosť tejto veci spočívala v tej skutočnosti, že žaloba o neplatnosť sa vzťahovala na oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania a jeho prílohy, pričom bola podaná podnikom, ktorý sa nezúčastnil verejného obstarávania vyhláseného v tomto oznámení. Otázka, či je takáto žaloba prípustná, nebola doteraz zodpovedaná.

Posúdenie Všeobecným súdom

Po prvé Všeobecný súd v rámci skúmania prípustnosti návrhov na zrušenie napadnutých aktov uvádza, že vzhľadom na tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého sa nezúčastnila predmetného verejného obstarávania, pretože požiadavky formulované v súťažných podkladov jej znemožnili predložiť ponuku, je otázkou, či za týchto okolností má záujem na konaní v zmysle článku 263 ZFEÚ proti uvedenému verejnému obstarávaniu. V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomína prístup, aký zaujal Súdny dvor v rámci jedného rozsudku v prejudiciálnom konaní, podľa ktorého keďže právo na preskúmanie možno iba výnimočne priznať subjektu, ktorý nepredložil ponuku, nemožno považovať za neprimerané od neho vyžadovať, aby preukázal, že ustanovenia oznámenia o vyhlásení zadávacieho konania znemožňujú samotné predloženie ponuky. ( 5 ) Hoci uvedený rozsudok bol vydaný v nadväznosti na prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu ustanovení smernice 89/665, ( 6 ) ktorá zaväzuje len členské štáty, Všeobecný súd konštatoval, že riešenie, ktoré z neho vyplýva, možno mutatis mutandis uplatniť v prípade, o aký ide v prejednávanej veci, v ktorom žalobkyňa tvrdí, že jej bolo znemožnené predložiť ponuku z dôvodu technických špecifikácií požadovaných v súťažných podkladoch verejného obstarávania vyhláseného agentúrou Európskej únie, ktoré sú technickými špecifikáciami, ktoré napáda. Podľa Všeobecného súdu treba teda určiť, či žalobkyňa preukázala, že jej bolo znemožnené predložiť ponuku, a teda či má záujem na konaní.

V tejto súvislosti, pokiaľ ide po prvé o predmetné verejné obstarávanie, Všeobecný súd pripomenul, že v prejednávanej veci tomuto konaniu predchádzalo verejné obstarávanie FRONTEX/OP/800/2017/JL vyhlásené v roku 2017, ktorého cieľom bolo vykonanie testov dvoch typov systémov diaľkovo pilotovaných lietadiel (RPAS). Dané verejné obstarávanie bolo rozdelené na dve časti a žalobkyňa získala zákazku pre druhú časť. Po vykonaní týchto zmlúv Frontex pripravila podrobné hodnotenia a práve na základe príslušných hodnotiacich správ definovala požiadavky uvedené v napadnutom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v jeho prílohách, v otázkach a odpovediach a zápisnici z informačného stretnutia, ktoré sú uvedené v žalobe, medzi ktorými sú aj tie, ktoré žalobkyňa považuje za diskriminačné. Definícia týchto požiadaviek bola teda podľa Všeobecného súdu formulovaná v rámci viacfázového procesu, ktorý sa vyznačoval spätnou väzbou, čo agentúre Frontex umožnilo podrobne a dôsledne posúdiť ich nevyhnutnosť.

Po druhé, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, že „podmienky oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania obsahujú ustanovenia, ktoré sú contra legem a neodôvodnené a ktoré vystavujú potenciálnych súťažiteľov riziku neuskutočniteľných požiadaviek z technického hľadiska“, Všeobecný súd konštatoval, že tri podniky predložili ponuku a že aspoň dva z nich spĺňali všetky technické špecifikácie, keďže zákazka im bola zadaná.

Po tretie, čo sa týka zaobchádzania so žalobkyňou v porovnaní s ostatnými uchádzačmi, Všeobecný súd dospel k záveru, že nepreukázala ani to, že by technické špecifikácie boli na ňu uplatnené inak ako na ostatných uchádzačov alebo, všeobecnejšie, že sa s ňou zaobchádzalo odlišne, hoci sa nachádzala v podobnej situácii ako ostatní uchádzači.

Po štvrté, pokiaľ ide o tvrdenie žalobkyne, podľa ktorého jej účasť bola „znemožnená“ alebo že si vyžadovala „nadmerné ekonomické výdavky do takej miery, že to znemožnilo predloženie konkurenčnej ponuky“, Všeobecný súd konštatoval, že takéto tvrdenie nemôže preukazovať akúkoľvek diskrimináciu vo vzťahu k žalobkyni.

Za týchto podmienok žalobkyňa podľa Všeobecného súdu nepreukázala, že požiadavky predmetného verejného obstarávania mohli byť voči nej diskriminačné. Žalobkyňa preto nepreukázala, že jej bolo znemožnené predložiť ponuku, a teda nepreukázala záujem na zrušení napadnutých aktov. Všeobecný súd teda zamietol ako neprípustné návrhy na zrušenie týchto aktov a v dôsledku toho aj návrhy na zrušenie rozhodnutia o zadaní zákazky bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o požiadavkách týkajúcich sa existencie napadnuteľného aktu a aktívnej legitimácie žalobkyne, ako aj bez toho, aby bolo potrebné rozhodnúť o účelnosti navrhovaných opatrení na vykonanie dokazovania.

V druhom rade Všeobecný súd pri skúmaní návrhu na náhradu škody pripomína, že pokiaľ ide o podmienku týkajúcu sa skutočnej existencie škody, zodpovednosť Únie môže vzniknúť len vtedy, ak žalobkyni preukázateľne vznikla „skutočná a určitá“ škoda. V dôsledku toho prináleží žalobkyni, aby predložila súdu Únie dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu takejto škody. V prejednávanej veci Všeobecný súd konštatoval, že žalobkyňa predložila len návrh na náhradu celej škody vzniknutej alebo budúcej, ktorá akýmkoľvek spôsobom vznikla v dôsledku protiprávnej povahy predmetného verejného obstarávania, bez toho, aby predložila dôkazy na preukázanie existencie a rozsahu tejto škody. Z toho vyplýva, že na vznik mimozmluvnej zodpovednosti Únie ( 7 ) nie je splnená podmienka týkajúca sa existencie škody.

Za týchto podmienok Všeobecný súd rozhodol, že návrh žalobkyne na náhradu škody treba zamietnuť a v dôsledku toho treba zamietnuť jej žalobu v celom rozsahu.

( 1 ) Oznámenie o vyhlásení verejného obstarávania uverejnené v Dodatku k Úradnému vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ 2019/S 0202 490010).

( 2 ) Verejné obstarávanie FRONTEX/OP/888/2019/JL/CG s názvom „Systémy diaľkovo pilotovaných lietadiel (RPAS) pre leteckú kontrolu námorného priestoru pomocou lietadiel dlhého doletu v strednej výške“.

( 3 ) Článok 263 ZFEÚ.

( 4 ) Článok 268 ZFEÚ.

( 5 ) Rozsudok z 28. novembra 2018, Amt Azienda Trasporti e Mobilità a i. (C‑328/17, EU:C:2018:958, bod 53). Tento rozsudok bol vydaný v rámci odpovede na prejudiciálnu otázku týkajúcu sa výkladu článku 1 ods. 3 smernice Rady 89/665/EHS z 21. decembra 1989 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa uplatňovania postupov preskúmavania v rámci verejného obstarávania tovarov a prác (Ú. v. ES L 395, 1989, s. 33; Mim. vyd. 06/001, s. 246), zmenenej smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/66/ES z 11. decembra 2007 (Ú. v. EÚ L 335, 2007, s. 31).

( 6 ) Pozri poznámku pod čiarou 5 pre úplný odkaz na smernicu 89/665.

( 7 ) Podľa článku 340 druhého odseku ZFEÚ.