Vec T‑657/19

(uverejnenie výňatkov)

Feralpi Holding SpA

proti

Európskej komisii

 Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá rozšírená komora) z 9. novembra 2022

„Hospodárska súťaž – Kartely – Trh s výstužami do betónu – Rozhodnutie, ktorým sa na základe nariadenia (ES) č. 1/2003 konštatuje porušenie článku 65 UO po skončení platnosti Zmluvy o ESUO – Určenie cien – Obmedzenie a kontrola výroby a predaja – Rozhodnutie prijaté na základe zrušenia skorších rozhodnutí – Uskutočnenie nového vypočutia za prítomnosti orgánov hospodárskej súťaže členských štátov – Právo na obhajobu – Zásada riadnej správy vecí verejných – Primeraná lehota – Povinnosť odôvodnenia – Proporcionalita – Zásada ne bis in idem – Námietka nezákonnosti – Jediné, komplexné a nepretržité porušenie – Dôkaz o účasti na karteli – Verejné dištancovanie sa – Neobmedzená právomoc“

1.      Žaloba o neplatnosť – Rozsudok o zrušení – Účinky – Povinnosť prijať vykonávacie opatrenia – Rozsah – Zohľadnenie tak odôvodnenia, ako aj výroku rozsudku – Prijatie nového aktu na základe skorších prípravných aktov – Prípustnosť

(Článok 266 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 48 – 50, 106, 107)

2.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenia – Povinnosť konzultácie – Podstatná formálna náležitosť – Rozsah

(Články 101 a 102 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 14)

(pozri body 55 – 57)

3.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Poradný výbor pre obmedzujúce postupy a dominantné postavenia – Povinnosť konzultácie – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie – Opätovné začatie konania v štádiu zistenej vady – Nová konzultácia poradného výboru – Nestrannosť zástupcov orgánov hospodárskej súťaže zasadajúcich v poradnom výbore

(Články 101 a 102 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 14)

(pozri body 59 – 61, 63 – 66)

4.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Vypočutie podnikov – Právo na kolektívne vypočutie podnikov, ktorým bolo doručené oznámenie o výhradách – Neexistencia

(Nariadenie Rady č. 1/2002, článok 27; nariadenie Komisie č. 773/2002, článok 14 ods. 6)

(pozri body 70 – 73)

5.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rešpektovanie práva na obhajobu – Vypočutie podnikov – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie – Opätovné začatie konania v štádiu zistenej vady – Nové vypočutie podnikov – Povinnosť pozvať iné subjekty, ktoré neprejavili záujem zúčastniť sa na tomto novom vypočutí – Neexistencia – Povinnosť zverejniť rozhodnutie o zorganizovaní nového vypočutia – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 27; nariadenie Komisie č. 773/2004, článok 12 a článok 13 ods. 1, 2 a 3)

(pozri body 78 – 105, 108 – 125, 135 – 141)

6.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie – Opätovné začatie konania v štádiu zistenej vady – Opätovné začatie konania, ktorému predchádza analýza jeho zlučiteľnosti so zásadou primeranej lehoty – Porušenie zásady primeranej lehoty – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41)

(pozri body 146 – 148, 157 – 176, 178, 179)

7.      Hospodárska súťaž – Správne konanie – Povinnosti Komisie – Dodržanie primeranej lehoty – Porušenie – Dôsledky – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie, z dôvodu neprimeranej dĺžky konania – Podmienka – Porušenie práva dotknutých podnikov na obhajobu

(Články 101 a 102 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1)

(pozri body 172, 182, 186, 187, 189 – 208, 211 – 216, 218 – 235)

8.      Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah – Rozhodnutie o uplatnení pravidiel hospodárskej súťaže – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie, prijaté po zrušení skoršieho rozhodnutia s rovnakým predmetom – Rozhodnutie, z ktorého vyplýva odôvodnenie použité na odôvodnenie prijatia nového rozhodnutia

(Články 101 a 102 ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 41 ods. 1; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23 ods. 2)

(pozri body 238 – 253, 255 – 260)

9.      Právo Európskej únie – Zásady – Proporcionalita – Rozsah – Zrušenie rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie – Opätovné začatie konania v štádiu zistenej vady – Prijatie nového rozhodnutia, ktorým sa konštatuje porušenie – Porušenie – Neexistencia

(Článok 5 ods. 4 ZEÚ)

(pozri body 269 – 281)

10.    Hospodárska súťaž – Pokuty – Výška – Určenie – Voľná úvaha Komisie – Súdne preskúmanie – Neobmedzená právomoc súdu Únie – Rozsah

(Články 101, 261 a 263 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 31; oznámenie Komisie 2006/C 210/02)

(pozri body 283 – 287)

11.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie, ktorým sa konštatuje porušenie prijaté po zrušení prvého rozhodnutia týkajúceho sa toho istého podniku a toho istého porušenia – Porušenie zásady ne bis in idem – Neexistencia

(Charta základných práv Európskej únie, článok 50; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 23)

(pozri body 303 – 312)

12.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Premlčacia lehota v stíhaní – Pravidlá upravujúce prerušenie a pozastavenie plynutia premlčacej lehoty – Voľná úvaha normotvorcu Únie – Neexistencia pravidiel stanovujúcich absolútnu maximálnu premlčaciu dobu – Prípustnosť

(Charta základných práv Európskej únie, článok 41; nariadenie Rady č. 1/2003, článok 25 ods. 3 a 6)

(pozri body 316 – 322)

13.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena – Stupeň presnosti požadovaný pri dôkazoch použitých Komisiou – Súbor nepriamych dôkazov – Súdne preskúmanie – Rozsah – Rozhodnutie, pri ktorom pretrváva pochybnosť zo strany súdu – Dodržiavanie zásady prezumpcie neviny

(Článok 65 UO)

(pozri body 330 – 333)

14.    Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Nevyhnutnosť príčinnej súvislosti medzi zosúladeným postupom a konaním podnikov na trhu – Domnienka existencie tejto príčinnej súvislosti – Dôkazné bremeno vyvrátiť túto domnienku prináležiace dotknutému podniku – Dôkazy

(Článok 65 UO)

(pozri body 337 – 344)

15.    Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pripísanie zodpovednosti podniku za celé porušenie – Podmienky – Neexistencia dôkazu o aktívnej účasti na karteli počas určitého obdobia a o účasti na niektorých stretnutiach – Neexistencia vplyvu

(Článok 65 UO)

(pozri body 345 – 346, 354, 465)

16.    Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Povinnosť Komisie predložiť dôkaz o porušení a o dĺžke jeho trvania – Rozsah dôkazného bremena – Dôkaz podložený určitým množstvom nepriamych dôkazov a zhôd okolností preukazujúcich existenciu a dĺžku nepretržitého protisúťažného správania – Prípustnosť

(Článok 65 UO)

(pozri body 368 – 373)

17.    Kartely – Dohody medzi podnikmi – Pojem – Účasť na stretnutiach s protisúťažným cieľom – Zahrnutie – Podmienka – Nedištancovanie sa vo vzťahu k prijatým rozhodnutiam – Verejné dištancovanie sa – Kritériá posúdenia

(Článok 65 UO)

(pozri body 410, 460)

18.    Kartely – Zosúladený postup – Pojem – Koordinácia a spolupráca nezlučiteľné s povinnosťou každého podniku určovať autonómne svoje správanie na trhu – Výmena informácií medzi konkurentmi – Výmena, ktorá môže odstrániť neistotu, pokiaľ ide o plánované správanie dotknutých podnikov

(Článok 65 ods. 1 UO)

(pozri body 513 – 518)

19.    Kartely – Zákaz – Porušenia – Dohody a zosúladené postupy predstavujúce jediné porušenie – Pripísanie zodpovednosti podniku za celé porušenie – Podmienky – Protiprávne postupy a konania, ktoré sú súčasťou spoločného plánu – Posúdenie – Kritériá – Prispenie k jednotnému cieľu porušenia – Nevyhnutnosť vzťahu komplementárnosti medzi vytýkanými postupmi – Neexistencia

(Článok 65 ods. 1 UO)

(pozri body 534 – 538)

Zhrnutie

Všeobecný súd potvrdil sankcie od 2,2 do 5,1 milióna eur, ktoré Komisia uložila štyrom podnikom za ich účasť na karteli na talianskom trhu s výstužami do betónu.

Rozhodnutím zo 17. decembra 2002 Európska komisia konštatovala, že osem podnikov a jedno združenie podnikov porušili článok 65 ods. 1 Zmluvy o Európskom spoločenstve uhlia a ocele (ďalej len „UO“) tým, že v období od decembra 1989 do júla 2000 zrealizovali jednotný, komplexný a nepretržitý kartel na talianskom trhu s výstužami do betónu, ktorého cieľom alebo účinkom bolo určovanie cien a obmedzenie alebo kontrola výroby alebo predaja (ďalej len „prvé rozhodnutie“)(1).

Všeobecný súd toto rozhodnutie zrušil z dôvodu, že jeho právny základ, konkrétne článok 65 ods. 4 a 5 UO v čase prijatia tohto rozhodnutia už nebol účinný, keďže platnosť Zmluvy o ESUO uplynula 23. júla 2002.(2) Komisia v dôsledku toho 30. septembra a 8. decembra 2009 prijala nové rozhodnutie, v ktorom konštatovala to isté porušenie, ale ako právny základ použila Zmluvu o ES a nariadenia (ES) č. 1/2003(3) (ďalej len „druhé rozhodnutie“)(4).

Toto druhé rozhodnutie, potvrdené Všeobecným súdom rozsudkami z 9. decembra 2014 (ďalej len „rozsudky z 9. decembra 2014“)(5), bolo Súdnym dvorom zrušené. Podľa neho sa Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď sa domnieval, že Komisia nebola povinná zorganizovať nové vypočutie v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu druhého rozhodnutia(6), keďže nevykonanie takéhoto vypočutia predstavuje porušenie podstatných formálnych náležitostí. Súdny dvor tak konštatoval, že prvé vypočutie uskutočnené na účely prijatia prvého rozhodnutia nebolo v súlade s procesnými požiadavkami týkajúcimi sa prijatia rozhodnutia na základe nariadenia č. 1/2003, keďže orgány hospodárskej súťaže členských štátov sa na ňom nezúčastnili. Súdny dvor teda zrušil rozsudky z 9. decembra 2014 v celom rozsahu.

Keďže Komisia pokračovala v konaní od bodu, v ktorom Súdny dvor konštatoval protiprávnosť, zorganizovala nové vypočutie a rozhodnutím zo 4. júla 2019 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“)(7) opätovne konštatovala porušenie, ktoré je predmetom druhého rozhodnutia. Z dôvodu dĺžky konania však bolo priznané zníženie všetkých pokút uložených podnikom, ktorým bolo rozhodnutie určené, o 50 %.

Štyri z ôsmich dotknutých podnikov, konkrétne Ferriera Valsabbia SpA a Valsabbia Investimenti SpA, Alfa Acciai SpA, Feralpi Holdings SpA a Ferriere Nord SpA (ďalej len „žalobkyne“), podali žaloby o neplatnosť napadnutého rozhodnutia, ktorým im boli uložené sankcie od 2,2 do 5,1 milióna eur.(8) Všetky tieto žaloby zamietnuté štvrtá rozšírená komora Všeobecného súdu zamietla pričom v tomto rámci objasnila podmienky, za ktorých môže Komisia prijať rozhodnutie o uložení sankcie takmer 30 rokov od udalostí zakladajúcich porušenie bez toho, aby došlo k porušeniu práva dotknutých osôb na obhajobu alebo zásady primeranej lehoty. Všeobecný súd sa tiež vyjadril k zákonnosti režimu prerušenia a pozastavenia premlčania v oblasti ukladania pokút, ako aj k podmienkam zohľadnenia opakovaného porušovania pri výpočte pokút.

Posúdenie Všeobecným súdom

Vo veciach T‑655/19, T‑656/19, T‑657/19 a T‑667/19 Všeobecný súd zamietol žalobný dôvod založený na nezrovnalostiach pri organizácii nového vypočutia Komisiou.

Pripomínajúc, že zrušenie aktu, ktorým sa končí správne konanie, nemá vplyv na všetky štádiá predchádzajúce jeho prijatiu, ale len na štádiá, ktorých sa týkajú dôvody zrušenia, Všeobecný súd v prejednávanej veci potvrdil, že Komisia mohla pokračovať v konaní od štádia vypočutia.

V tomto rámci Všeobecný súd po prvé odmietol argumentáciu žalobkýň, podľa ktorej nestrannosť zástupcov orgánov hospodárskej súťaže členských štátov zasadajúcich v poradnom výbore nebola zaručená počas nového vypočutia, keďže títo zástupcovia poznali prvé a druhé rozhodnutie Komisie, ako aj stanovisko prijaté Všeobecným súdom v rozsudkoch z 9. decembra 2014.

V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že ak je akt zrušený, odstráni sa z právneho poriadku a považuje sa za akt, ktorý nikdy neexistoval. Rovnako rozsudky Všeobecného súdu sa so spätnou účinnosťou odstránia z právneho poriadku, ak sú na základe odvolania zrušené. V dôsledku toho sa tak rozhodnutia Komisie, ako aj rozsudky z 9. decembra 2014, so spätnou účinnosťou odstránili z právneho poriadku Únie v čase, keď poradný výbor vydal svoje stanovisko. Okrem toho, hoci znalosť riešenia v judikatúre prijatého Súdnym dvorom v jeho zrušujúcom rozsudku je neoddeliteľne spojená s povinnosťou vyvodiť dôsledky z tohto rozsudku, nemožno z toho vyvodiť nedostatok nestrannosti dotknutých orgánov hospodárskej súťaže.

Všeobecný súd po druhé odmietol výhradu, podľa ktorej Komisia tým, že nevyzvala na vypočutie rôzne subjekty, ktoré zohrávali významnú úlohu v rámci vyšetrovania veci, porušila právo žalobkýň na obhajobu.

Pokiaľ ide konkrétnejšie o neúčasť subjektov, ktoré sa v predchádzajúcom štádiu konania vzdali napadnutia prvého alebo druhého rozhodnutia, ktoré im bolo určené,(9) Všeobecný súd konštatoval, že vzhľadom na to, že uvedené rozhodnutie nadobudlo vo vzťahu k nim právoplatnosť, Komisia sa nedopustila nesprávneho posúdenia, keď tieto subjekty vylúčila z nového vypočutia. Pokiaľ ide o neúčasť tretieho subjektu, ktorého právo zúčastniť sa správneho konania bolo uznané v roku 2002, Všeobecný súd konštatoval, že Komisia správne usúdila, že vzhľadom na to, že tento subjekt sa zúčastnil na prvom vypočutí, ale nezúčastnil sa na druhom, zorganizovanom pri príležitosti prijatia prvého rozhodnutia, stratil záujem opäť vstúpiť do konania ako vedľajší účastník.

Po tretie Všeobecný súd odmietol argumentáciu, podľa ktorej zmeny, ku ktorým došlo z dôvodu uplynutej lehoty, v totožnosti subjektov a štruktúre trhu bránili organizácii nového vypočutia za rovnakých podmienok, ako boli tie, ktoré platili v roku 2002. Podľa Všeobecného súdu Komisia vykonala správne posúdenie, keď vzhľadom na okolnosti existujúce v čase opätovného začatia konania dospela k záveru, že pokračovanie v tomto konaní je ešte primeraným riešením.

Samotné žalobné dôvody uplatňujúce porušenie zásady primeranej lehoty sa zamietajú. Na jednej strane žalobkyne vytýkali Komisii, že nepreskúmala, či prijatie napadnutého rozhodnutia bolo ešte v súlade so zásadou primeranej lehoty. Na druhej strane spochybňovali dĺžku konania, ktoré viedlo k jeho prijatiu.

V tejto súvislosti Všeobecný súd v prvom rade konštatoval, že Komisia pred prijatím napadnutého rozhodnutia analyzovala dĺžku správneho konania, a príčiny, ktoré môžu vysvetliť dĺžku konania a dôsledky, ktoré z toho možno vyvodiť. Dodržala tak svoju povinnosť zohľadniť požiadavky vyplývajúce zo zásady primeranej lehoty pri posúdení vhodnosti začať stíhanie a prijať rozhodnutie na základe pravidiel hospodárskej súťaže.

Pokiaľ ide o dĺžku konania, Všeobecný súd v druhom rade uviedol, že prekročenie primeranej lehoty môže viesť k zrušeniu rozhodnutia len pri splnení dvoch podmienok, že dĺžka konania bola neprimeraná a že toto prekročenie primeranej lehoty bránilo výkonu práva na obhajobu.

Vzhľadom na význam sporu pre dotknuté osoby, zložitosť veci, správanie žalobkýň a príslušných orgánov, dĺžka administratívneho štádia konania nebola v prejednávanej veci neprimeraná. Okrem toho celková dĺžka konania bola čiastočne pripísateľná prerušeniam súvisiacim so súdnym preskúmaním v súvislosti s počtom žalôb podaných na súd Únie v súvislosti s rôznymi aspektmi veci. Okrem toho, keďže žalobkyne mali aspoň sedemkrát príležitosť vyjadriť svoje stanovisko a uviesť svoje tvrdenia v priebehu celého konania, ich právo na obhajobu nebolo porušené.

Podľa Všeobecného súdu si Komisia splnila aj svoju povinnosť odôvodnenia, pokiaľ ide o zohľadnenie dĺžky konania. Presne zdôvodnila prijatie nového rozhodnutia, ktorým sa preukázala existencia porušenia a uložila dotknutým podnikom pokutu, aby sa dosiahol cieľ neponechať tieto podniky bez trestu a odradiť ich od spáchania podobného porušenia v budúcnosti.

Vo veciach T‑657/19 a T‑667/19 Všeobecný súd tiež odmietol žalobné dôvody založené na porušení zásady ne bis in idem, ako aj žalobné dôvody spochybňujúce zákonnosť režimu prerušenia a pozastavenia premlčania uvedeného v článku 25 ods. 3 až 6 nariadenia č. 1/2003.

Na pripomenutie: zásada ne bis in idem bráni tomu, aby bol podnik znovu uznaný za zodpovedný alebo aby bol znovu stíhaný pre protisúťažný postup, za ktorý už bol sankcionovaný, alebo v súvislosti s ktorým bolo rozhodnuté, že zaň nie je zodpovedný, a to skorším rozhodnutím, proti ktorému už nie je možný opravný prostriedok. Naopak, ak bolo prvé rozhodnutie zrušené z formálnych dôvodov bez vecného rozhodnutia o vytýkaných skutočnostiach, táto zásada nebráni opätovnému stíhaniu, ktorého predmetom je to isté protisúťažné správanie, pokiaľ sankcie uložené novým rozhodnutím nedopĺňajú sankcie uložené zrušeným rozhodnutím, ale ich nahrádzajú.

V tejto súvislosti Všeobecný súd poznamenal, že tak prvé, ako aj druhé rozhodnutie boli zrušené bez prijatia konečného stanoviska vo veci samej. Navyše, aj keby sa Všeobecný súd vo svojich rozsudkoch z 9. decembra 2014 vyjadril k dôvodom týkajúcim sa veci samej vzneseným žalobkyňami, Súdny dvor tieto rozsudky v celom rozsahu zrušil. Okrem toho sankcie uložené napadnutým rozhodnutím nahradili sankcie uložené druhým rozhodnutím, ktoré samy nahradili sankcie uložené prvým rozhodnutím. Všeobecný súd na základe toho dospel k záveru, že Komisia prijatím napadnutého rozhodnutia neporušila zásadu ne bis in idem.

Žalobkyne navyše tým, že podali námietku nezákonnosti uplatniteľného režimu prerušenia a pozastavenia premlčania, spochybnili neexistenciu absolútnej maximálnej lehoty určenej normotvorcom Únie, po prekročení ktorej by bolo každé stíhanie Komisiou vylúčené bez ohľadu na prípadné prerušenia alebo pozastavenia pôvodnej premlčacej lehoty.

V súlade s článkom 25 nariadenia č. 1/2003 sa päťročná premlčacia lehota v oblasti ukladania pokút alebo penále pozastavuje v konaniach o žalobách podaných na Súdny dvor proti rozhodnutiu Komisie, pričom v takom prípade sa predlžuje o obdobie, počas ktorého došlo k pozastaveniu. Podľa Všeobecného súdu tento systém vyplýva zo zosúladenia, ktoré uskutočnil normotvorca Únie medzi dvoma odlišnými cieľmi, a to potrebou zabezpečiť právnu istotu a požiadavkou zabezpečiť dodržiavanie práva tým, že sa budú stíhať, preukazovať a postihovať porušenia práva Únie. Normotvorca Únie týmto zosúladením však neprekročil mieru voľnej úvahy, ktorá mu musí byť v tomto rámci priznaná.

Podľa Všeobecného súdu, hoci je premlčacia lehota prerušená v prípade žalôb podaných na súd Únie, nič to nemení na tom, že táto možnosť si na účely jej uplatnenia vyžaduje postup, ktorý majú zabezpečiť samotné podniky. Normotvorcovi Únie preto nemožno vytýkať, že po podaní viacerých žalôb dotknutými podnikmi bolo konečné rozhodnutie prijaté po určitej dobe. Okrem toho osoby podliehajúce súdnej právomoci, ktoré sa sťažujú na neprimerane dlhé konanie, môžu túto dĺžku napadnúť tým, že sa naďalej domáhajú zrušenia rozhodnutia prijatého na záver tohto konania pod podmienkou, že prekročenie primeranej lehoty im bránilo vo výkone práva na obhajobu. Ak toto prekročenie nevedie k porušeniu takéhoto práva, osoby podliehajúce súdnej právomoci môžu ešte podať žalobu o náhradu škody na súde Únie.

V rámci vecí T‑657/19 a T‑667/19 sa Všeobecný súd pri výkone svojej neobmedzenej právomoci domnieval, že na účely určenia výšky pokút uložených žalobkyniam treba zohľadniť zmiernenie ich odstrašujúceho účinku z dôvodu obdobia takmer dvadsiatich rokov, ktoré uplynulo medzi skončením porušenia a prijatím napadnutého rozhodnutia, čím s nahradením odôvodnenia potvrdil nevyhnutnosť uložiť uvedeným žalobkyniam pokutu. V tejto súvislosti sa domnieval, že zníženie uvedenej sumy o 50 %, tak ako bolo priznané Komisiou, bolo na tento účel primerané.

Vo veci T‑667/19 Všeobecný súd napokon zamietol žalobný dôvod spoločnosti Ferriere Nord SpA založený na protiprávnosti zvýšenia pokuty uloženej z dôvodu opakovaného porušovania.

Pokiaľ ide o dodržanie práva spoločnosti Ferriere Nord SpA na obhajobu, Všeobecný súd poznamenal, že keď chce Komisia pripísať právnickej osobe porušenie práva hospodárskej súťaže a v tomto rámci zamýšľa zohľadniť voči nej opakované porušovanie ako priťažujúcu okolnosť, oznámenie o výhradách určené tejto osobe musí obsahovať všetky skutočnosti, ktoré jej umožňujú zabezpečiť jej obhajobu, najmä tie, ktoré môžu odôvodniť splnenie podmienok opakovaného porušovania.

Vo svetle preskúmania všetkých okolností, ktoré vyplývali zo spisu, Všeobecný súd konštatoval, že zámer Komisie zohľadniť z dôvodu opakovaného porušovania rozhodnutie o uložení sankcie, ktoré bolo predtým určené spoločnosti Ferriere Nord SpA, bol dostatočne predvídateľný. Žalobkyňa okrem toho mala príležitosť predložiť svoje pripomienky k tejto otázke v rámci konania, ktoré viedlo k prijatiu napadnutého rozhodnutia.

Pokiaľ ide o výhrady založené na období, ktoré uplynuli medzi dvoma porušeniami zohľadnenými z dôvodu opakovaného porušovania, Všeobecný súd spresnil, že hoci žiadna premlčacia lehota nebráni konštatovaniu stavu opakovaného porušovania, nič to nemení na skutočnosti, že na účely dodržania zásady proporcionality Komisia nemôže zohľadniť predchádzajúce rozhodnutia, ktorými sa podnik sankcionuje bez časového obmedzenia. Vzhľadom na krátkosť doby, ktorá uplynula medzi dvoma predmetnými porušeniami, teda tri roky a osem mesiacov, sa Komisia správne domnievala, že zvýšenie základnej čiastky pokuty z dôvodu opakovaného porušovania bolo odôvodnené vzhľadom na sklon spoločnosti Ferriere Nord SpA porušiť pravidlá hospodárskej súťaže, a to napriek skutočnosti, že vyšetrovanie trvalo určitý čas.

Vzhľadom na predchádzajúce úvahy sa žaloby žalobkýň zamietajú v celom rozsahu.

1      Rozhodnutie K(2002) 5087 v konečnom znení zo 17. decembra 2002, týkajúce sa konania o uplatnení článku 65 Zmluvy o ESUO (COMP/37.956 – Výstuže do betónu).

2      Rozsudky z 25. októbra 2007, SP a i./Komisia (T‑27/03, T‑46/03, T‑58/03, T‑79/03, T‑80/03, T‑97/03 a T‑98/03, EU:T:2007:317); z 25. októbra 2007, Ferriere Nord/Komisia (T‑94/03, neuverejnený, EU:T:2007:320); z 25. októbra 2007, Feralpi Siderurgica/Komisia (T‑77/03, neuverejnený, EU:T:2007:319), a z 25. októbra 2007, Riva Acciaio/Komisia (T‑45/03, neuverejnený, EU:T:2007:318).

3      Nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 zo 16. decembra 2002 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch [101] a [102 ZFEÚ] (Ú. v. ES L 1, 2003, s. 1; Mim. vyd. 08/002, s. 205).

4      Rozhodnutie K(2009) 7492 v konečnom znení z 30. septembra 2009 týkajúce sa konania o uplatnení článku 65 Zmluvy o ESUO (vec COMP/37.956 – Výstuže do betónu, opätovné prijatie), zmenené rozhodnutím Komisie z 8. decembra 2009.

5      Rozsudky z 9. decembra 2014, Ferriera Valsabbia a Valsabbia Investimenti/Komisia (T‑92/10, neuverejnený, EU:T:2014:1032); z 9. decembra 2014, Alfa Acciai/Komisia (T‑85/10, neuverejnený, EU:T:2014:1037); z 9. decembra 2014, Feralpi/Komisia (T‑70/10, neuverejnený, EU:T:2014:1031); z 9. decembra 2014, Ferriere Nord/Komisia (T‑90/10, neuverejnený, EU:T:2014:1035); z 9. decembra 2014, Riva Fire/Komisia (T‑83/10, neuverejnený, EU:T:2014:1034); z 9. decembra 2014, Lucchini/Komisia (T‑91/10, EU:T:2014:1033); z 9. decembra 2014, SP/Komisia (T‑472/09 a T‑55/10, EU:T:2014:1040); z 9. decembra 2014, IRO/Komisia (T‑69/10, neuverejnený, EU:T:2014:1030), a z 9. decembra 2014, Leali a Acciaierie e Ferriere Leali Luigi/Komisia (T‑489/09, T‑490/09 a T‑56/10, neuverejnený, EU:T:2014:1039).

6      Rozsudky z 21. septembra 2017, Ferriera Valsabbia a i./Komisia (C‑86/15 P a C‑87/15 P, EU:C:2017:717); z 21. septembra 2017, Feralpi/Komisia (C‑85/15 P, EU:C:2017:709); z 21. septembra 2017, Ferriere Nord/Komisia (C‑88/15 P, EU:C:2017:716), a z 21. septembra 2017, Riva Fire/Komisia (C‑89/15 P, EU:C:2017:713).

7      Rozhodnutie C(2019) 4969 final zo 4. júla 2019 týkajúce sa konania podľa článku 65 Zmluvy o ESUO (vec AT.37956 – Výstuže do betónu).

8      Pokuta uložená spoločnostiam Ferriera Valsabbia SpA a Valsabbia Investimenti SpA je vo výške 5,125 milióna eur, pokuta uložená spoločnosti Alfa Acciai SpA vo výške 3,587 milióna eur, pokuta uložená spoločnosti Feralpi Holdings SpA vo výške 5,125 milióna eur a pokuta uložená spoločnosti Ferriere Nord SpA je vo výške 2,237 milióna eur.

9      Jeden z týchto subjektov nepodal žalobu o neplatnosť proti prvému rozhodnutiu. Tri ďalšie, ktoré napadli toto prvé rozhodnutie, boli adresátmi druhého rozhodnutia, ktoré napadli pred Všeobecným súdom. Nepodali však odvolanie proti rozsudkom z 9. decembra 2014, ktoré sa ich týkali.