Vec C‑389/19 P

Európska komisia

proti

Švédskemu kráľovstvu

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 25. februára 2021

„Odvolanie – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok, ako aj obmedzenia uplatniteľné na tieto látky – Rozhodnutie Európskej komisie, ktorým sa povoľuje určité použitie sulfochrómanu olovnatého žltého a chrómanu molybdénanu síranu olovnatého červeného, látok zapísaných do prílohy XIV uvedeného nariadenia – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Podmienky autorizácie – Preskúmanie nedostupnosti alternatívnych riešení“

1. Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Rozhodnutie o vydaní autorizácie – Podmienky udelenia autorizácie – Nedostupnosť alternatívnych riešení pre použitie látky vzbudzujúcej obavy – Preskúmanie Komisiou – Existencia skutočností umožňujúcich dospieť k záveru, že Komisia riadne nepreskúmala nedostupnosť alternatívnych riešení

   (Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, odôvodnenia 4, 12, 70 a 73 a články 55 a 60)

   (pozri body 45, 53 – 57)

2. Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemických látok – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Rozhodnutie o vydaní autorizácie – Zrušenie – Prechodný režim – Zachovanie účinkov zrušeného rozhodnutia až do prijatia nového rozhodnutia – Odôvodnenie založené na ochrane ľudského zdravia a životného prostredia

   [Článok 264 druhý odsek ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 56 ods. 1 písm. d), a článok 58 ods. 1 písm. c)]

   (pozri body 66 – 69, 72 – 74)

Zhrnutie

Spoločnosť DCC Maastricht BV podala 19. novembra 2013 žiadosť o autorizáciu na uvedenie na trh pre sulfochróman olovnatý žltý a chróman molybdénan síran olovnatý červený, čo sú pigmenty zapísané do zoznamu látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy, pričom táto žiadosť sa týkala šiestich rovnakých použití pre obe tieto látky.

Komisia povolila použitia uvedené v žiadosti, pričom k tomuto povoleniu pripojila obmedzenia a požiadavky ( 1 ) (ďalej len „sporné rozhodnutie“). Autorizácia podliehala najmä podmienke, že užívatelia nasledujúci po držiteľovi autorizácie poskytnú Európskej chemickej agentúre (ECHA) najneskôr do 30. júna 2017 informácie o vhodnosti a dostupnosti alternatívnych riešení pre dané použitia, pričom podrobne odôvodnia potrebu používať dotknuté látky.

Švédske kráľovstvo podalo na Všeobecný súd žalobu o neplatnosť sporného rozhodnutia. Všeobecný súd zrušil toto rozhodnutie z dôvodu, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia pri preskúmaní nedostupnosti alternatívnych látok. Táto inštitúcia podala odvolanie na Súdny dvor.

Posúdenie Súdnym dvorom

Pokiaľ ide o vec samu, Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd správne zastával názor, že Komisia si nesplnila svoju povinnosť overiť nedostupnosť alternatívnych látok. Konštatuje, že Komisia sa nesprávne domnievala, že náhradnú látku možno pripustiť len pod podmienkou, že nahradenie neznižuje technickú účinnosť. Takéto reštriktívne chápanie alternatívnej látky by totiž bolo v rozpore so samotným účelom nariadenia REACH, ktorého cieľom je podporiť nahradenie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy inými vhodnými látkami. ( 2 ) Pritom zo zásady rozhodnúť, že nahradenie sa musí uskutočniť bez akéhokoľvek zníženia technickej účinnosti, znamená nielen pridanie podmienky neupravenej v uvedenom nariadení, ale môže brániť tomuto nahradeniu a v dôsledku toho zbaviť toto nariadenie veľkej časti jeho potrebného účinku.

Súdny dvor však zrušil rozsudok Všeobecného súdu v rozsahu, v akom nesprávne posúdil účinky okamžitého zrušenia sporného rozhodnutia. Nariadenie REACH totiž umožňuje pokračovanie už autorizovaného používania po dátume uplynutia platnosti jeho autorizácie až do rozhodnutia o novej žiadosti o autorizáciu. V dôsledku toho zrušenie sporného rozhodnutia s okamžitou účinnosťou obnovilo predchádzajúcu autorizáciu predmetných látok. Sporné rozhodnutie pritom v určitých ohľadoch obmedzovalo použitie týchto látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy. Zamietnutie žiadosti o zachovanie účinkov sporného rozhodnutia zo strany Všeobecného súdu preto zvýšilo riziko vzniku vážnej a nenapraviteľnej ujmy na ľudské zdravie a životné prostredie. Súdny dvor teda v tomto bode zrušil rozsudok Všeobecného súdu a nariadil zachovať účinky sporného rozhodnutia až dovtedy, kým Európska komisia znovu nerozhodne o žiadosti o autorizáciu predloženej spoločnosťou DCC Maastricht BV.

( 1 ) Článok 60 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1, ďalej len „nariadenie REACH“). Na základe tohto ustanovenia môže Komisia udeliť autorizáciu pre chemickú látku, len ak sa preukáže, že sociálno‑ekonomické prínosy pre spoločnosť vyplývajúce z používania látky prevyšujú riziko pre zdravie ľudí alebo životné prostredie, a ak neexistujú vhodné alternatívne látky alebo technológie.

( 2 ) Článok 55 a odôvodnenia 4, 12, 70 a 73 nariadenia REACH.