Vec C‑176/19 P

Európska komisia

proti

Servier SAS a i.

Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 27. júna 2024

„Odvolanie – Hospodárska súťaž – Farmaceutické výrobky – Trh s perindoprilom – Článok 101 ZFEÚ – Kartely – Rozdelenie trhu – Potenciálna hospodárska súťaž – Obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa – Stratégia, ktorej cieľom je oddialiť vstup generických verzií perindoprilu na trh – Dohoda o urovnaní patentového sporu – Dohoda o poskytnutí licencie na patent – Dohoda o prevode a o poskytnutí licencie na technológiu – Článok 102 ZFEÚ – Relevantný trh – Zneužitie dominantného postavenia“

1. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia – Preskúmanie právnej kvalifikácie skutkového stavu Súdnym dvorom – Prípustnosť

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

   (pozri body 69 – 75)

2. Odvolanie – Dôvody – Jednoduché zopakovanie dôvodov a tvrdení predložených Všeobecnému súdu – Neprípustnosť – Napadnutie výkladu alebo uplatnenia práva Únie Všeobecným súdom – Prípustnosť

   [Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Súdneho dvora, článok 168 ods. 1 písm. d) a článok 169 ods. 2]

   (pozri body 77 – 79)

3. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Kvalifikácia podniku ako potenciálneho konkurenta – Skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trh – Kritériá – Pevné odhodlanie a vlastná schopnosť podniku vstúpiť na relevantný trh – Neexistencia neprekonateľnej prekážky – Posúdenie – Existencia patentov chrániacich originálny liek alebo jeden z postupov jeho výroby – Kvalifikácia výrobcu generických liekov ako potenciálneho konkurenta výrobu originálnych liekov, ktorý je majiteľom patentov

   (Článok 101 ZFEÚ)

   (pozri body 91, 92, 100 – 103, 130 – 135, 425, 427 – 440)

4. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Dohoda o urovnaní patentových sporov a dohoda o poskytnutí licencie na patent – Dohody uzavreté medzi výrobcom originálnych liekov a výrobcom generických liekov – Dohody obsahujúce ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov výrobcom generických liekov na určité trhy – Kvalifikácia obmedzenia z hľadiska cieľa – Kritériá – Stupeň škodlivosti dohôd pre hospodársku súťaž na dotknutom trhu – Posúdenie dotknutých dohôd z hľadiska obsahu, genézy a právneho a hospodárskeho kontextu – Potreba preskúmať následky protisúťažného správania na hospodársku súťaž – Neexistencia – Zúčastnené podniky, ktoré konali bez úmyslu vylúčiť, obmedziť alebo skresliť hospodársku súťaž – Okolnosti, ktoré nie sú rozhodujúce

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 93 – 96, 104 – 108, 174 – 184, 196 – 200, 223 – 226, 236 – 244)

5. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Protisúťažný cieľ – Dohody o rozdelení trhov – Porušenie z hľadiska cieľa – Neexistencia hermeticky uzavretého rozdelenia trhov – Chýbajúca relevantnosť

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 97, 215 – 219)

6. Odvolanie – Dôvody – Výhrada voči dôvodom, ktoré majú vplyv na výrok napadnutého rozsudku – Účinný dôvod

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

   (pozri body 111 – 120)

7. Odvolanie – Dôvody – Nesprávne posúdenie skutkového stavu a dôkazných prostriedkov – Neprípustnosť – Preskúmanie posúdenia skutkového stavu a dôkazných prostriedkov Súdnym dvorom – Vylúčenie okrem prípadov skreslenia – Dôvod založený na skreslení dôkazných prostriedkov – Všeobecný súd, ktorý vyložil dôkazné prostriedky zjavne v rozpore s ich znením

   (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek)

   (pozri body 145 – 154, 230 – 232)

8. Hospodárska súťaž – Správne konanie – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa konštatuje porušenie – Spôsob dokazovania – Použitie súboru nepriamych dôkazov – Požadovaný stupeň dôkaznej sily nepriamych dôkazov zohľadňovaných jednotlivo – Prípustnosť celkového posúdenia súboru nepriamych dôkazov – Komisia, ktorá má k dispozícii obsah protisúťažných dohôd – Neexistencia vplyvu

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 271 – 276)

9. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a z hľadiska následku – Obmedzenie z hľadiska cieľa – Dostatočný stupeň škodlivosti – Posúdenie – Chýbajúca relevantnosť pozitívnych následkov na hospodársku súťaž na trhoch nepatriacich do geografickej oblasti porušenia

   (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

   (pozri body 288 – 290, 452, 453, 489)

10. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Kritériá posúdenia – Rozlišovanie medzi obmedzeniami z hľadiska cieľa a z hľadiska následku – Obmedzenie z hľadiska následku – Preskúmanie hospodárskej súťaže v prípade, že by sporná dohoda nebola uzavretá – Zohľadnenie aktuálnej a potenciálnej hospodárskej súťaže – Dohoda o urovnaní v oblasti patentov uzavretá medzi laboratóriom vyrábajúcim originálne lieky a podnikom vyrábajúcim generické lieky – Povinnosť Komisie stanoviť možnú konkurenčnú situáciu na trhoch s dotknutým výrobkom v prípade neuzavretia dohody o urovnaní – Vypracovanie realistického a hodnoverného kontrafaktuálneho scenára – Potreba rovnakého časového referenčného bodu pre pozorovanú situáciu a kontrafaktuálny scenár – Kontrafaktuálny scenár, ktorý sa nemôže zakladať na udalostiach, ktoré nastali po dátume uzavretia dohody – Kontrafaktuálny scenár, ktorý musí preukazovať realistické možnosti správania podniku, ktorý je výrobcom generických liekov

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 338 – 356, 482 – 486)

11. Dominantné postavenie – Relevantný trh – Vymedzenie – Kritériá – Farmaceutické výrobky – Zameniteľnosť – Kritériá posúdenia – Pružnosť dopytu po farmaceutickom výrobku vo vzťahu k zmenám cien ostatných výrobkov určených na rovnakú terapeutickú indikáciu

    (Článok 102 ZFEÚ)

    (pozri body 381 – 390)

12. Odvolanie – Odvolanie posúdené ako dôvodné – Riešenie sporu vo veci samej odvolacím súdom – Podmienka – Stav konania dovoľujúci rozhodnúť – Neexistencia – Vrátenie veci Všeobecnému súdu – Povinnosť vrátiť vec rozhodovaciemu zloženiu zostavenému odlišným spôsobom – Neexistencia

    (Článok 256 ods. 1 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 58 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 216 ods. 1)

    (pozri bod 417)

13. Kartely – Narušenie hospodárskej súťaže – Dohoda o urovnaní patentových sporov a dohoda o poskytnutí licencie na patent – Dohody uzavreté medzi výrobcom originálnych liekov a výrobcom generických liekov – Dohody obsahujúce ustanovenia o nenapadnutí patentov a o neuvádzaní výrobkov výrobcom generických liekov na určité trhy – Protihodnota spočívajúca v udelení licencie oprávňujúcej výrobcu generických liekov uviesť dotknutý liek na jeho hlavné trhy – Kvalifikácia dohôd o rozdelení trhov obmedzujúcich hospodársku súťaž z hľadiska cieľa – Kritériá – Stimulujúci účinok udelenia licencie výrobcovi generických liekov na jeho vzdanie sa uvádzať svoj výrobok na trhy vyhradené výrobcovi originálnych liekov

    (Článok 101 ods. 1 ZFEÚ)

    (pozri body 447 – 473)

Zhrnutie

Súdny dvor vyhovel odvolaniam, ktoré podala Európska komisia proti dvom rozsudkom Všeobecného súdu ( 1 ) čiastočne zrušujúcim rozhodnutie, ktorým Komisia konštatovala existenciu kartelov a zneužitia dominantného postavenia na trhu s farmaceutickým výrobkom perindoprilom a uložila pokuty zúčastneným výrobcom liekov ( 2 ). Súdny dvor týmto spresnil hranicu medzi legitímnymi krokmi výrobcov liekov spočívajúcimi v urovnaní skutočných patentových sporov vo farmaceutickom odvetví na jednej strane a dohodami, ktoré protiprávne rozdeľujú trh s farmaceutickým výrobkom pod zámienkou urovnania patentových sporov.

Farmaceutická skupina Servier, ktorej materská spoločnosť, Servier SAS, je usadená vo Francúzsku (ďalej jednotlivo alebo spoločne len „Servier“), vyvinula perindopril, liek zaradený do triedy inhibítorov konvertujúceho enzýmu (ACE), podávaný v kardiovaskulárnej medicíne a určený predovšetkým na boj proti vysokému krvnému tlaku a srdcovému zlyhávaniu. Platnosť patentu na molekulu perindoprilu, prihláseného na Európskom patentovom úrade (EPÚ) v roku 1981, uplynula počas prvej dekády 21. storočia.

Účinná farmaceutická zložka perindoprilu má formu soli, erbumínu. V roku 1988 Servier podala na EPÚ viaceré patentové prihlášky na postupy výroby uvedenej účinnej zložky, ktorých platnosť uplynula 16. septembra 2008.

V roku 2001 podala Servier na EPÚ prihlášku nového patentu na perindopril a postup jeho výroby a tento patent bol udelený v roku 2004 (ďalej len „patent 947“). Servier navyše získala národné patenty zodpovedajúce patentu 947 vo viacerých členských štátoch predtým, ako sa tieto štáty stali zmluvnými stranami Dohovoru o udeľovaní európskych patentov.

Od roku 2003 prebiehali viaceré spory medzi skupinou Servier a výrobcami generických liekov, ktorí sa chystali uviesť na trh generickú verziu perindoprilu. Za týchto okolností desať výrobcov generických liekov podalo námietku proti patentu 947 na EPÚ, ktorého technický odvolací senát zrušil napadnutý patent v máji 2009. Viacerí výrobcovia generických liekov napadli platnosť patentu 947 aj na niektorých vnútroštátnych súdoch. Servier zase podala žaloby pre porušenie práv, ako aj návrhy na nariadenie predbežných opatrení v podobe zákazu proti dotknutým výrobcom generických liekov, medzi ktorými sa nachádza slovinská spoločnosť KRKA, tovarna zdravil, d.d. (ďalej len „Krka“).

Na ukončenie uvedených sporov Servier uzavrela v rokoch 2005 až 2007 dohody o urovnaní s viacerými výrobcami generických liekov. So spoločnosťou Krka tak Servier uzavrela dohodu o urovnaní týkajúcu sa patentu 947 a zodpovedajúcich národných patentov, licenčnú dohodu a dohodu o prevode a o poskytnutí licencie (ďalej len „dohody Krka“). Tieto dohody sa vzťahovali na všetky štáty, ktoré boli v čase skutkových okolností členmi Európskej únie, ako aj na štáty predstavujúce hlavné trhy spoločnosti Krka, ktoré neboli členmi Únie.

Podľa Komisie Servier a Krka uzavreli tieto dohody s protiprávnym cieľom rozdeliť územie zahrnutých krajín do dvoch sfér vplyvu, zahŕňajúcich pre každú z nich ich hlavné trhy, na ktorých mohli vykonávať svoju činnosť s istotou, že pokiaľ ide o Servier, táto nebude zo strany spoločnosti Krka vystavená konkurenčným tlakom presahujúcim hranice vyplývajúce z týchto dohôd, a pokiaľ ide o Krka, že jej nebude hroziť riziko toho, že proti nej Servier podnikne právne kroky z dôvodu porušovania práv.

Rozhodnutím z 9. júla 2014 ( 3 ) Komisia konštatovala, že dohody, ktoré uzavrela Servier so spoločnosťou Krka a ostatnými výrobcami generických liekov, predstavujú obmedzenia hospodárskej súťaže zakázané článkom 101 ZFEÚ. Navyše sa domnievala, že Servier porušila článok 102 ZFEÚ tým, že vypracovala a uplatňovala stratégiu vylúčenia vzťahujúcu sa na trh s perindoprilom a technológiou týkajúcou sa účinnej zložky tohto lieku vo Francúzsku, v Holandsku, Poľsku a Spojenom kráľovstve.

Komisia tak uložila skupine Servier pokuty v celkovej výške 289727200 eur za porušenia článku 101 ZFEÚ, z toho 37661800 eur za jej účasť na dohodách Krka, ako aj pokutu vo výške 41270000 eur za porušenie článku 102 ZFEÚ. Spoločnosti Krka bola zase uložená pokuta vo výške desiatich miliónov eur za porušenie článku 101 ZFEÚ.

Všeobecný súd, na ktorý Servier a Krka podali žaloby, konštatoval, že Komisia sa dopustila nesprávneho právneho posúdenia, keď kvalifikovala dohody Krka ako porušenie článku 101 ods. 1 ZFEÚ bez preukázania existencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa alebo následku. Pokiaľ ide o porušenie článku 102 ZFEÚ vytýkané skupine Servier, Všeobecný súd sa domnieval, že v rámci vymedzenia trhu s perindoprilom, ktoré zohľadnila Komisia, došlo k nesprávnemu posúdeniu, ktoré môže mať za následok neplatnosť jej zistení týkajúcich sa dominantného postavenia spoločnosti Servier na relevantnom trhu.

V dôsledku toho Všeobecný súd dvomi rozsudkami vyhlásenými 12. decembra 2018 ( 4 ) zrušil sporné rozhodnutie v rozsahu, v akom sa v ňom konštatuje porušenie článku 101 ZFEÚ v súvislosti s dohodami Krka, ako aj porušenie článku 102 ZFEÚ, ako aj pokuty uložené skupine Servier a spoločnosti Krka za tieto porušenia.

Komisia podala na Súdny dvor dve odvolania proti týmto rozsudkom Všeobecného súdu.

Posúdenie Súdnym dvorom

O porušení článku 101 ZFEÚ

A. Existencia potenciálnej hospodárskej súťaže medzi skupinou Servier a spoločnosťou Krka

Súdny dvor v prvom rade preskúmal výhrady Komisie založené na nesprávnom výklade a uplatnení pojmu potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustil Všeobecný súd.

Na úvod Súdny dvor zdôraznil, že na účely preskúmania takých zosúladených postupov vo forme dohôd o horizontálnej spolupráci medzi podnikmi, akými sú dohody Krka, z hľadiska článku 101 ods. 1 ZFEÚ treba v prvom štádiu určiť, či tieto postupy možno kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže zo strany podnikov, ktoré sa nachádzajú v situácii hospodárskej súťaže, hoci aj len potenciálnej. Ak to tak je, v druhom štádiu treba overiť, či sa na uvedené postupy vzhľadom na ich ekonomické charakteristické vlastnosti vzťahuje kvalifikácia ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa. Keď protisúťažný cieľ uvedených postupov nie je preukázaný, treba preskúmať ich následky.

Po tomto spresnení Súdny dvor vyhlásil výhrady založené na nesprávnom výklade a uplatnení pojmu potenciálnej hospodárskej súťaže za neúčinné, keďže Všeobecný súd preskúmal viaceré odôvodnenia sporného rozhodnutia týkajúce sa otázky potenciálnej hospodárskej súťaže medzi spoločnosťou Krka a skupinou Servier, ako aj niektoré výhrady, ktoré v tomto ohľade vzniesla Servier.

Vo veci samej Súdny dvor konštatoval, že keď Všeobecný súd rozhodol, že v čase uzavretia dohody o urovnaní a licenčnej dohody Krka existovali zhodujúce sa nepriame dôkazy, na základe ktorých sa Servier a Krka mohli domnievať, že patent 947 je platný, vyvodil z týchto nepriamych dôkazov, že hospodárska súťaž medzi týmito podnikmi na vnútroštátnych trhoch v rámci Únie už bola vylúčená, a že tak už medzi nimi neexistovala potenciálna hospodárska súťaž.

Na to však, aby dospel k takému záveru o neexistencii potenciálnej hospodárskej súťaže, Všeobecný súd mal overiť, či sa Komisii nepodarilo preukázať, že v čase uzavretia dohôd Krka existovali skutočné a konkrétne možnosti spoločnosti Krka vstúpiť na relevantný trh a konkurovať skupine Servier, a to berúc do úvahy dostatočné prípravné kroky a neexistenciu takých prekážok tohto vstupu, ktoré by boli neprekonateľné.

Namiesto vykonania potrebných overení v tomto ohľade však Všeobecný súd iba vyhlásil, že Servier a Krka boli presvedčené o tom, že patent 947 je platný a že správanie spoločnosti Krka spočívajúce v udržiavaní konkurenčného tlaku na skupinu Servier sa dalo vysvetliť jej snahou posilniť svoje postavenie pri prípadných rokovaniach s cieľom dospieť k dohode o urovnaní spojenej s licenčnou dohodou. Všeobecný súd tým pochybil, pokiaľ ide o právnu relevantnosť patentovej situácie zistenej na dotknutých trhoch, ako aj úmysel účastníkov konania. Všeobecný súd navyše neodôvodnil svoje implicitné zistenie, podľa ktorého Servier a Krka už neboli potenciálnymi konkurentami, a to napriek skutočnostiam uvedeným v spornom rozhodnutí, ktoré mali preukazovať opak.

Súdny dvor navyše zdôraznil, že Všeobecný súd počas svojho preskúmania kontextu, v ktorom bola uzavretá dohoda o urovnaní a licenčná dohoda Krka, nielen skreslil jasné a presné znenie rozhodnutia britského súdu o vzájomnom návrhu na vyhlásenie neplatnosti patentu 947, ktorý podala Krka, ale aj zmysel a rozsah sporného rozhodnutia, pokiaľ ide o účinky rozhodnutia námietkového oddelenia EPÚ, ktoré potvrdilo platnosť tohto patentu.

Súdny dvor tak vyhovel výhradám Komisie založeným na nesprávnom výklade a uplatnení pojmu potenciálnej hospodárskej súťaže, ktorých sa dopustil Všeobecný súd.

B. Kvalifikácia dohôd Krka ako obmedzení hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa

V druhom rade Súdny dvor konštatoval, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď dospel k záveru, že neexistuje obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

V rozsudkoch napadnutých odvolaním sa Všeobecný súd domnieval, že v prípade, ak existuje skutočný patentový spor, možno dohodu o urovnaní tohto sporu, obsahujúcu ustanovenia obmedzujúce hospodársku súťaž, spojenú s licenčnou dohodou týkajúcou sa tohto patentu, kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa iba vtedy, ak Komisia vie preukázať, že táto licenčná dohoda nepredstavuje transakciu uzavretú za bežných trhových podmienok a zakrýva tak reverznú platbu.

Podľa Súdneho dvora však toto odôvodnenie nezohľadňuje samotnú povahu dotknutých dohôd, ktoré nespočívajú jednoducho len v dohode o urovnaní patentového sporu výmenou za reverznú platbu, ale v dohode o rozdelení trhov na dve zóny, z ktorých jedna navyše nepatrí do oblasti porušenia článku 101 ZFEÚ.

Toto nesprávne právne posúdenie priviedlo Všeobecný súd k tomu, že kvalifikáciu protiprávneho postupu, ktorý bol pripísaný skupine Servier a spoločnosti Krka, ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa overoval tak, že analyzoval formu a právne charakteristiky dohôd určených na realizáciu tohto postupu, hoci mu prináležalo, aby posúdil stupeň hospodárskej škodlivosti uvedených dohôd, a to na základe vykonania podrobnej analýzy ich charakteristických vlastností, ako aj ich cieľov a hospodárskeho a právneho kontextu, do ktorého rámca patria.

Okrem toho, keď sa Všeobecný súd domnieval, že vzhľadom na to, že v dohode o urovnaní a licenčnej dohode Krka nebola časť trhu vyhradená pre Krka, nebolo možné dospieť k záveru o existencii rozdelenia trhu, dopustil sa aj nesprávneho výkladu článku 101 ods. 1 písm. c) ZFEÚ, keďže zákaz dohôd spočívajúcich v rozdelení trhov, ktorý stanovuje toto ustanovenie, sa neobmedzuje na dohody zavádzajúce „hermeticky uzavreté“ rozdelenie medzi trhmi.

Všeobecný súd sa navyše dopustil ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia, keď vo svojom odôvodnení týkajúcom sa neexistencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa uviedol úvahy týkajúce sa údajne hypotetickej povahy potenciálnych následkov týchto dohôd, hoci nebolo potrebné skúmať, a a fortiori ani preukázať následky postupov kvalifikovaných ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa na hospodársku súťaž, čo platí aj v rámci prípadného skúmania otázky, či má predmetné správanie stupeň škodlivosti vyžadovaný na účely takejto kvalifikácie.

Všeobecný súd sa rovnako dopustil ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia, keď vytkol Komisii, že v podstate nepreukázala, že Servier alebo Krka mali úmysel obmedziť hospodársku súťaž medzi sebou, pričom sa však takýto postup na účely preukázania, že došlo k obmedzeniu hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, nevyžadoval.

Všeobecný súd navyše porušil zásadu voľného hodnotenia dôkazov, keď rozhodol, že pokiaľ ide o zohľadnenie zlomkovitých a ojedinelých dôkazov na účely preukázania existencie porušenia, z právneho hľadiska existuje rozdiel medzi situáciami, v ktorých Komisia disponuje tak, ako v tomto prípade, obsahom protisúťažných dohôd, a situáciami, v ktorých ním nedisponuje. Všeobecný súd sa ďalej dopustil ďalšieho nesprávneho právneho posúdenia, keď rozhodol, že dedukcie vyvodené z čiastočných výňatkov z listov alebo z iných dokumentov, ktoré majú preukazovať úmysly strán, nemôžu jednoducho spochybniť záver založený na samotnom obsahu dotknutých dohôd.

Súdny dvor napokon pripomenul, že možnosť, že licencia na patent môže na určitých geografických trhoch vyvolať pozitívne následky na hospodársku súťaž, je úplne irelevantná na účely posúdenia, či ju treba kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa podľa článku 101 ods. 1 ZFEÚ. Zohľadnením pozitívnych následkov licenčnej dohody Krka na hlavné trhy spoločnosti Krka sa teda Všeobecný súd dopustil nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, a to tým skôr, že hlavné trhy spoločnosti Krka nepatria do geografickej pôsobnosti porušenia článku 101 ZFEÚ.

Vzhľadom na vyššie uvedené pochybenia Súdny dvor dospel k záveru, že odôvodnenie Všeobecného súdu týkajúce sa neexistencie obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa vyplývajúceho z dohôd Krka je ako celok nezákonné.

C. Kvalifikácia dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku

V treťom rade mal Súdny dvor výhrady voči záveru Všeobecného súdu, podľa ktorého Komisia nepreukázala, že dohody Krka mali za následok obmedzenie hospodárskej súťaže, keďže sa tejto inštitúcii nepodarilo preukázať, že v prípade, že by sporné dohody neboli uzavreté, by Krka pravdepodobne vstúpila na hlavné trhy Servier.

V tejto súvislosti Súdny dvor pripomenul, že na účely posúdenia existencie protisúťažných následkov spôsobených dohodou medzi podnikmi je potrebné porovnať situáciu v oblasti hospodárskej súťaže vyplývajúcu z tejto dohody a situáciu, ktorá by existovala v prípade, že by táto dohoda nebola uzavretá. Táto tzv. „kontrafaktuálna“ metóda znamená nutnosť vziať do úvahy konkrétny rámec, do ktorého táto dohoda patrí. Kontrafaktuálny scenár, vychádzajúci z neexistencie uvedenej dohody, tak musí byť realistický a hodnoverný.

Na základe tohto spresnenia Súdny dvor rozhodol, že Všeobecný súd v troch hlavných ohľadoch nerešpektoval charakteristické vlastnosti kontrafaktuálnej metódy na účely uplatnenia článku 101 ZFEÚ.

Po prvé Všeobecný súd rozhodol, že posúdenie protisúťažných následkov dohody o urovnaní Krka bolo založené na hypotetickom prístupe a neúplnom preskúmaní týchto následkov, keďže Komisia do kontrafaktuálneho scenára nezahrnula skutočný priebeh udalostí, ktoré nastali po tejto dohode. Toto odôvodnenie Všeobecného súdu však nezohľadňuje skutočnosť, že kontrafaktuálny scenár, ktorý je už zo svojej podstaty hypotetický, a to v tom zmysle, že k nemu nedošlo, sa nemôže zakladať na skutočnostiach, ktoré nastali po uzavretí uvedenej dohody.

Po druhé sa Všeobecný súd dopustil pochybenia, keď rozhodol, že judikatúra, podľa ktorej dohodu medzi podnikmi možno z dôvodu jej potenciálnych následkov kvalifikovať ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku, sa prestáva uplatňovať, keď už bola táto dohoda vykonaná, a to z dôvodu, že možno pozorovať skutočné následky uvedenej dohody na hospodársku súťaž. Keď totiž tak, ako v tomto prípade, dohoda nevedie k zmene, ale naopak k zachovaniu počtu alebo správania konkurenčných podnikov, ktoré sú už prítomné vnútri tohto trhu, jednoduché porovnanie situácií zistených na uvedenom trhu pred a po vykonaní tejto dohody nepostačuje na to, aby bolo možné dospieť k záveru o neexistencii protisúťažného následku, keďže protisúťažný následok spočíva v nepochybnom zániku – z dôvodu uvedenej dohody – zdroja hospodárskej súťaže, ktorý je v čase uzavretia tejto dohody stále len potenciálny.

Po tretie z judikatúry vyplýva, že keď Komisia vypracuje kontrafaktuálny scenár, aby preskúmala dohodu o urovnaní patentového sporu medzi výrobcom originálnych liekov a výrobcom generických liekov, nie je povinná urobiť konečné konštatovanie týkajúce sa šance výrobcu generických liekov na úspech v patentovom spore alebo pravdepodobnosti uzavretia menej obmedzujúcej dohody. Z toho vyplýva, že Všeobecný súd sa dopustil nesprávneho výkladu a uplatnenia článku 101 ods. 1 ZFEÚ, keď rozhodol, že Komisia nepreukázala, že ak by dohoda o urovnaní nebola uzavretá, Krka by pravdepodobne vstúpila na dotknuté trhy a že pokračovanie v sporových konaniach napádajúcich platnosť patentu 947 by pravdepodobne, ba dokonca reálne, umožnilo, aby neplatnosť tohto patentu bola určená rýchlejšie alebo v úplnejšom rozsahu.

Súdny dvor dospel k záveru, že takto identifikované nesprávne právne posúdenia spôsobujú nezákonnosť celého odôvodnenia Všeobecného súdu zamietajúceho kvalifikáciu dohôd Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku.

O porušení článku 102 ZFEÚ

Vo štvrtom rade Súdny dvor odmietol záver Všeobecného súdu, podľa ktorého pri vymedzení relevantného trhu s výrobkom, ktoré zohľadnila Komisia na účely jej preskúmania existencie zneužitia dominantného postavenia zo strany skupiny Servier, došlo k pochybeniam, ktoré môžu spôsobiť vady tohto preskúmania. V tejto súvislosti Všeobecný súd najmä vytkol Komisii, že nesprávne obmedzila relevantný trh iba na perindopril, pričom vylúčila ostatné lieky zaradené do triedy inhibítorov konvertujúceho enzýmu (ďalej len „lieky ACE“).

V tomto ohľade Súdny dvor pripomenul, že určenie relevantného trhu, ktoré predchádza posúdeniu prípadného dominantného postavenia v zmysle článku 102 ZFEÚ, predpokladá definovanie po prvé trhu s výrobkami a po druhé jeho geografického trhu.

Z judikatúry navyše vyplýva, že pojem relevantného trhu predpokladá dostatočný stupeň zastupiteľnosti medzi výrobkami alebo službami, ktoré sú jeho súčasťou. Pokiaľ ide konkrétnejšie o preskúmanie ekonomickej zastupiteľnosti medzi liekmi, táto sa musí posúdiť s ohľadom na presuny predajov medzi liekmi určenými na rovnakú terapeutickú indikáciu, ktoré vyplývajú zo zmien v relatívnych cenách týchto liekov. Konštatovanie neexistencie takejto zastupiteľnosti svedčí o existencii samostatného trhu, a to bez ohľadu na jeho príčiny.

Vzhľadom na to, že Komisia dospela k záveru, že neexistuje zastupiteľnosť medzi perindoprilom a ostatnými liekmi ACE s prihliadnutím na zistenie o relatívnej nepružnosti dopytu po perindoprile vo vzťahu k prudkému poklesu cien ostatných liekov ACE na dotknutých trhoch, ktoré Servier nespochybnila, sa teda Všeobecný súd dopustil nesprávneho právneho posúdenia, keď Komisii vytkol, že obmedzila relevantný trh iba na perindopril.

Keďže Všeobecný súd sa následne domnieval, že záver Komisie o existencii dominantného postavenia skupiny Servier na trhu s technológiou týkajúcou sa účinnej zložky perindoprilu sa zakladal na nesprávnom vymedzení relevantného trhu, Súdny dvor konštatoval, že tieto posúdenia Všeobecného súdu vychádzajú z nesprávneho predpokladu a sú preto tiež nezákonné.

Keďže Súdny dvor vyhovel odvolacím dôvodom Komisie týkajúcim sa vyššie uvedených pochybení, čiastočne zrušil napadnuté rozsudky.

O žalobách o neplatnosť, ktoré podali Servier a Krka

Súdny dvor sa v piatom rade domnieval, že stav konania dovoľuje vydať vo veci konečné rozhodnutie, pokiaľ ide o žalobné dôvody, ktoré Servier a Krka uviedli na Všeobecnom súde s cieľom napadnúť kvalifikáciu dohody o urovnaní a licenčnej dohody Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ako aj kvalifikáciu dohody o urovnaní a dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku v spornom rozhodnutí.

Pokiaľ ide po prvé o kvalifikáciu dohody o urovnaní a licenčnej dohody Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, Súdny dvor v prvom rade overil, či Komisia mohla oprávnene kvalifikovať tieto dohody ako obmedzenie potenciálnej hospodárskej súťaže vykonávanej vo vzťahu ku skupine Servier zo strany spoločnosti Krka. Na tento účel preskúmal, či v čase uzavretia uvedených dohôd existovali skutočné a konkrétne možnosti, že Krka vstúpi na trh s perindoprilom a bude konkurovať skupine Servier.

V tejto súvislosti Súdny dvor zdôraznil, že existencia patentu, ktorý chráni výrobný postup účinnej zložky, ktorý sa stal voľným, sa nemôže ako taká považovať za neprekonateľnú prekážku vstupu na trh s generickými liekmi na báze tejto účinnej zložky. Z toho vyplýva, že existencia takého patentu nebráni tomu, aby bol ako potenciálny konkurent dotknutého výrobcu originálnych liekov kvalifikovaný výrobca generických liekov, ktorý má v skutočnosti pevné odhodlanie, ako aj vlastnú schopnosť vstúpiť na trh a ktorý svojimi krokmi ukazuje, že je pripravený spochybniť platnosť tohto patentu a prevziať riziko, že pri svojom vstupe na trh bude čeliť žalobe pre porušenie práv z patentu podanej majiteľom tohto patentu.

Pokiaľ ide o pevné odhodlanie Krka pokračovať v jej úsilí o uvedenie jej perindoprilu na trh napriek neúspechom v súdnych konaniach, ktoré utrpela v roku 2006 v patentových sporov vedených proti skupine Servier, Súdny dvor zdôraznil, že z dôkazných prostriedkov uvádzaných Komisiou v spornom rozhodnutí vyplýva, že Krka sa neprestala usilovať o vstup na hlavné trhy skupiny Servier.

Okrem toho ani skutočnosť, že Krka rokovala so skupinou Servier s cieľom uzavrieť dohodu o urovnaní a licenčnú dohodu Krka, nestačí na preukázanie, že Krka už nebola pevne odhodlaná konkurovať skupine Servier.

Vzhľadom na uvedené Súdny dvor dospel k záveru, že Krka bola potenciálnym konkurentom skupiny Servier v čase uzavretia dohody o urovnaní a licenčnej dohody Krka.

Súdny dvor v druhom rade overil, či sa Komisia nesprávne domnievala, že dohoda o urovnaní a licenčná dohoda Krka mali za cieľ rozdeliť trhy s perindoprilom.

V tejto súvislosti zdôraznil, že skutočnosť, že dohody o urovnaní patentového sporu, ako aj licenčné dohody spojené s takými dohodami, môžu byť uzavreté s cieľom, ktorý môže byť legitímny, nemôže viesť k ich vyňatiu z uplatňovania článku 101 ZFEÚ, ak sa ukáže, že uvedené dohody majú obmedzovať hospodársku súťaž. V tomto prípade navyše zo znenia dohody o urovnaní a licenčnej dohody Krka a z okolností sprevádzajúcich ich uzavretie jasne vyplýva, že sú prepojené z ekonomického hľadiska a nemožno ich skúmať oddelene.

Kombinovaný následok licenčnej dohody Krka, ktorou sa Servier vzdala práva namietať proti tomu, aby Krka na svojich hlavných trhoch uvádzala generickú verziu perindoprilu, a dohody o urovnaní, ktorá upravuje povinnosť Krka neporušovať práva na hlavných trhoch skupiny Servier, však z ekonomického hľadiska skutočne predstavuje riešenie v podobe niečo za niečo (quid pro quo) umožňujúce skupine Servier aj spoločnosti Krka udržať si na svojich príslušných hlavných trhoch priaznivejšie postavenie. Takýto súbor dohôd v zásade znamená rozdelenie týchto trhov, a teda obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, ktoré nemôže byť relativizované ani kompenzované prípadnými pozitívnymi následkami či následkami podporujúcimi hospodársku súťaž na akomkoľvek trhu.

Vzhľadom na tieto skutočnosti Súdny dvor rozhodol, že dôkazy uvádzané v spornom rozhodnutí preukazujú existenciu postupu, ktorého cieľom bolo to, aby si Servier a Krka rozdelili trh s perindoprilom prostredníctvom dohody o urovnaní a licenčnej dohody Krka, a postačujú na to, aby odôvodnili kvalifikáciu tohto postupu ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa.

Pokiaľ ide po druhé o kvalifikáciu dohody o urovnaní a dohody o prevode a o poskytnutí licencie Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska následku, Súdny dvor pripomenul, že bolo úlohou Komisie porovnať situáciu v oblasti hospodárskej súťaže vyplývajúcu z týchto dohôd so situáciou v oblasti hospodárskej súťaže vyplývajúcou z realistického a hodnoverného kontrafaktuálneho scenára. Keďže sa však v prejednávanej veci predmetné obmedzenie hospodárskej súťaže týkalo odstránenia zdroja potenciálnej hospodárskej súťaže zo strany spoločnosti Krka vo vzťahu ku skupine Servier, analýza kontrafaktuálneho scenára v podstate zodpovedala analýze existencie tejto potenciálnej hospodárskej súťaže.

S prihliadnutím na tieto spresnenia Súdny dvor konštatoval, že Komisia sa mohla oprávnene domnievať, že Krka predstavovala pre skupinu Servier jednu z najbezprostrednejších hrozieb, a to z dôvodu, že mala skutočné a konkrétne možnosti vstúpiť na trhy vo Francúzsku, v Holandsku a Spojenom kráľovstve. V prípade, že by dohody Krka neboli uzavreté, by táto možnosť vstupu na trh zo strany Krka prostredníctvom jej perindoprilu, nebola vylúčená. V dôsledku toho Komisia preukázala, že odstránenie tohto zdroja potenciálnej hospodárskej súťaže, a to vďaka vykonaniu uvedených dohôd, malo za následok citeľné obmedzenie hospodárskej súťaže. Tento následok, ktorý nie je ani hypotetický, ani potenciálny, ale naozaj skutočný, môže odôvodniť kvalifikáciu ako obmedzenie hospodárskej súťaže z hľadiska následku zohľadnenú v spornom rozhodnutí.

Súdny dvor po tom, čo takto rozhodol o niektorých žalobných dôvodov, ktoré uviedli Servier a Krka na Všeobecnom súde, konštatoval, že stav konania nedovoľuje rozhodnúť v spore v celom rozsahu. Vrátil teda vec Všeobecnému súdu, aby rozhodol o otázke kvalifikácie dohody o prevode a dohody o poskytnutí licencie Krka ako obmedzenia hospodárskej súťaže z hľadiska cieľa, a vo veci Komisia/Servier a i. (C‑176/19 P) o zostávajúcich dôvodoch týkajúcich sa porušenia článku 102 ZFEÚ a o subsidiárnych dôvodoch, ktoré majú spochybniť výšku pokuty.

---

( 1 ) Rozsudky z 12. decembra 2018, Servier a i./Komisia (T‑691/14, EU:T:2018:922) a Krka/Komisia (T‑684/14, EU:T:2018:918) (ďalej spolu len „napadnuté rozsudky“).

( 2 ) Rozhodnutie Komisie C(2014) 4955 final z 9. júla 2014 týkajúce sa konania podľa článkov 101 a 102 [ZFEÚ] [vec AT.39612 – Perindopril (Servier)] (ďalej len „sporné rozhodnutie“).

( 3 ) Pozri poznámku pod čiarou 2.

( 4 ) Pozri poznámku pod čiarou 1.