Vec C‑808/18

Európska komisia

proti

Maďarsku

 Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 17. decembra 2020

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Politiky vzťahujúce sa na hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Smernice 2008/115/ES, 2013/32/EÚ a 2013/33/EÚ – Konanie o poskytnutí medzinárodnej ochrany – Účinný prístup – Konanie na hraniciach – Procesné záruky – Povinné umiestnenie v tranzitných priestoroch – Zaistenie – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Opravné prostriedky podané proti správnym rozhodnutiam, ktorými sa zamieta žiadosť o medzinárodnú ochranu – Právo zdržiavať sa na území“

1.        Žaloba o nesplnenie povinnosti – Skúmanie dôvodnosti Súdnym dvorom – Stav, ktorý treba zohľadniť – Stav ku dňu uplynutia lehoty stanovenej odôvodneným stanoviskom

(Článok 258 ZFEÚ)

(pozri body 68, 156)

2.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Moment nadobudnutia postavenia žiadateľa o medzinárodnú ochranu – Moment podania žiadosti o medzinárodnú ochranu – Neexistencia administratívnej formality

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 2 písm. c) a článok 6 ods. 1]

(pozri body 97 – 100)

3.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Prístup ku konaniu – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá žiadateľom povinnosť podať svoju žiadosť v niektorom z tranzitných priestorov nachádzajúcich sa na hraniciach – Drastické obmedzenie denného počtu žiadateľov, ktorí môžu vstúpiť do týchto priestorov zo strany vnútroštátnych orgánov – Správna prax, ktorá je v rozpore s právom Únie – Existencia uvedenej praxe preukázaná Komisiou a jej nedostatočné vyvrátenie zo strany dotknutého členského štátu – Nesplnenie povinnosti

(Článok 258 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, články 3 a 6)

(pozri body 93, 94, 102, 103, 106 – 108, 110, 114 – 128, 315, bod 1 výroku)

4.        Žaloba o nesplnenie povinnosti – Dôkaz o nesplnení povinnosti – Bremeno zaťažujúce Komisiu – Domnienky – Neprípustnosť – Nesplnenie povinnosti vyplývajúce zo správnej praxe, ktorá je v rozpore s právom Únie – Osobitné požiadavky dokazovania – Vyvrátenie prináležiace dotknutému členskému štátu

(Článok 258 ZFEÚ)

(pozri body 111 – 113)

5.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Pojem zaistenie – Autonómny pojem práva Únie – Povinnosť žiadateľa zdržiavať sa v tranzitnom priestore – Zahrnutie – Podmienky

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 2 písm. h)]

(pozri body 159, 160, 162 – 166)

6.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Zaistenie – Dôvody – Žiadateľ, ktorý je povinný zdržiavať sa počas konania o posúdení jeho žiadosti v tranzitnom priestore – Iné dôvody, než sú dôvody stanovené v článku 8 ods. 3 smernice 2013/33 – Neprípustnosť – Nesplnenie povinnosti

(Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 43, a 2013/33, článok 8 ods. 3 prvý pododsek)

(pozri body 168, 170 – 180, 185, 186, 209, 226, 315, bod 1 výroku)

7.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Článok 43 – Osobitné konania, ktoré môžu členské štáty zaviesť na svojich hraniciach alebo vo svojich tranzitných priestoroch – Zaistenie žiadateľa v tranzitnom priestore v rámci takéhoto konania – Prípustnosť – Limity – Maximálna a objektívna dĺžka zaistenia

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 31 ods. 8, články 33 a 43)

(pozri body 181 – 185)

8.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Žiadatelia, ktorí potrebujú osobitné procesné záruky – Zaistenie v rámci konaní, ktoré môžu členské štáty zaviesť na svojich hraniciach alebo vo svojich tranzitných priestoroch – Prípustnosť – Limit – Povinnosť preskúmať zlučiteľnosť tohto zaistenia so špecifickými potrebami uvedených žiadateľov a primeraná podpora, ktorá im musí byť poskytnutá – Porušenie – Nesplnenie povinnosti

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/32, článok 24 ods. 3)

(pozri body 191 – 199, 209, 226, 315, bod 1 výroku)

9.        Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Zaistenie zraniteľných osôb a žiadateľov s osobitnými potrebami pri prijímaní – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá maloletým žiadateľom, s výnimkou maloletých osôb bez sprievodu mladších ako 14 rokov, zdržiavať sa v tranzitnom priestore počas konania o preskúmaní ich žiadosti – Neprípustnosť – Nesplnenie povinnosti

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 11)

(pozri body 201, 203, 209, 226, 315, bod 1 výroku)

10.      Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Smernica 2013/33 – Záruky pre zaistených žiadateľov – Povinnosť prijať písomné a odôvodnené rozhodnutie nariaďujúce toto zaistenie – Porušenie – Nesplnenie povinnosti

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33, článok 9)

(pozri body 205, 208, 209, 226, 315, bod 1 výroku)

11.      Právo Európskej únie – Pôsobnosť – Neexistencia všeobecnej výhrady vylučujúcej opatrenia prijaté na účely verejnej bezpečnosti – Právomoc členských štátov prijať opatrenia na ochranu ich základných bezpečnostných záujmov – Dôkazné bremeno týkajúce sa potreby prijať takéto opatrenia, ktoré znáša dotknutý členský štát – Rozsah – Azylová politika – Odvolanie sa na riziko narušenia verejného poriadku a vnútornej bezpečnosti z dôvodu hromadného prílevu žiadateľov o medzinárodnú ochranu – Nepreukázanie potreby odchýliť sa od niektorých ustanovení smernice 2013/32 – Neprípustnosť – Skutočná možnosť výnimiek pre členské štáty stanovená smernicami 2013/32 a 2013/33 – Podmienky

[Článok 72 ZFEÚ; smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 24 ods. 1 a článok 43, a 2013/33, článok 8 ods. 3) prvý pododsek písm. e), článok 10 ods. 1, článok 18 ods. 9]

(pozri body 212, 214 – 225)

12.      Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Vnútroštátna právna úprava umožňujúca nútený odsun takéhoto štátneho príslušníka patriaceho do pôsobnosti uvedenej smernice bez predchádzajúceho dodržania postupov a záruk stanovených touto smernicou – Neprípustnosť – Nesplnenie povinnosti

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 5, článok 6 ods. 1, článok 12 ods. 1 a článok 13 ods. 1)

(pozri body 248 – 254, 266, 315, bod 1 výroku)

13.      Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Prisťahovalecká politika – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Smernica 2008/115 – Odsun – Pojem – Nútené odvedenie takéhoto štátneho príslušníka na úzke pásmo územia bez akejkoľvek infraštruktúry za hraničným oplotením postaveným na území dotknutého členského štátu – Zahrnutie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 3 bod 5)

(pozri body 255 – 260)

14.      Právo Európskej únie – Pôsobnosť – Neexistencia všeobecnej výhrady vylučujúcej opatrenia prijaté na účely verejnej bezpečnosti – Právomoc členských štátov prijať opatrenia na ochranu ich základných bezpečnostných záujmov – Dôkazné bremeno týkajúce sa potreby prijať takéto opatrenia, ktoré znáša dotknutý členský štát – Rozsah – Návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín – Odvolanie sa na riziko narušenia verejného poriadku a národnej bezpečnosti – Nepreukázanie potreby odchýliť sa od niektorých ustanovení smernice 2008/115 – Neprípustnosť – Skutočná možnosť výnimiek pre členské štáty ustanovených v uvedenej smernici – Podmienky

(Článok 4 ods. 2 ZEÚ; článok 72 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115, článok 6 ods. 2, článok 7 ods. 4, článok 11 ods. 2 a 3, článok 12 ods. 1 druhý pododsek a článok 18)

(pozri body 261 – 264)

15.      Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Konania o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany – Smernica 2013/32 – Právo na účinné súdne preskúmanie – Opravný prostriedok proti rozhodnutiu o zamietnutí žiadosti o medzinárodnú ochranu – Právo zostať na území dotknutého členského štátu až do uplynutia lehoty stanovenej na podanie takéhoto opravného prostriedku alebo do rozhodnutia o opravnom prostriedku – Podmienky výkonu stanovené týmto členským štátom – Podmienky – Podmienky, ktoré sú v súlade s právami zaručenými smernicami 2013/32 a 2013/33 – Dostatočne jasné a presné podmienky – Neexistencia – Nesplnenie povinnosti

(Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32, článok 46 ods. 5, a 2013/33)

(pozri body 286, 287, 289, 291 – 302, 314, 315, bod 1 výroku)

16.      Akty inštitúcií – Smernice – Vykonanie členskými štátmi – Potreba jasného a presného prebratia

(Článok 288 tretí odsek ZFEÚ)

(pozri bod 288)

Zhrnutie

Maďarsko si nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z práva Únie v oblasti konaní o poskytovaní medzinárodnej ochrany a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Konkrétne obmedzenie prístupu ku konaniu o medzinárodnej ochrane, neoprávnené zaistenie žiadateľov o túto ochranu v tranzitných priestoroch, ako aj vrátenie neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín do pohraničnej oblasti bez dodržania záruk spojených s konaním o návrate predstavujú porušenia práva Únie.

V reakcii na migračnú krízu a s tým súvisiaci príchod mnohých žiadateľov o medzinárodnú ochranu Maďarsko upravilo svoju právnu úpravu týkajúcu sa práva na azyl a návratu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín. Zákon z roku 2015(1) tak stanovil okrem iného vytvorenie tranzitných priestorov na srbsko‑maďarskej hranici,(2) v ktorých prebiehajú azylové konania. Tento zákon tiež zaviedol pojem „krízová situácia spôsobená masovou imigráciou“, ktorý v prípade, že vláda takúto situáciu vyhlási, vedie k uplatňovaniu odchylných pravidiel od všeobecných pravidiel. V roku 2017 nový zákon(3) rozšíril prípady umožňujúce vyhlásiť existenciu takejto krízovej situácie a zmenil ustanovenia umožňujúce odchýliť sa od všeobecných ustanovení.

Už v roku 2015 Európska komisia Maďarsku oznámila svoje pochybnosti, pokiaľ ide o zlučiteľnosť jeho právnej úpravy v oblasti azylu s právom Únie. Zákon z roku 2017 vyvolal dodatočné obavy. Maďarsku osobitne vytýka, že v rozpore s materiálnymi a procesnými zárukami stanovenými smernicami o konaniach(4), o prijímaní(5) a o návrate(6) obmedzilo prístup ku konaniu o medzinárodnej ochrane, zaviedlo systém všeobecného zaistenia žiadateľov o túto ochranu a pristúpilo k nútenému odsunu neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín do pohraničného pásma územia bez toho, aby dodržalo záruky stanovené smernicou o návrate. Komisia v tejto súvislosti podala na Súdny dvor žalobu o nesplnenie povinnosti, ktorou sa domáhala určenia, že značná časť maďarskej právnej úpravy v danej oblasti porušuje určité ustanovenia týchto smerníc.

Súdny dvor zasadajúci vo veľkej komore vyhovel podstatnej časti žaloby Komisie o nesplnenie povinnosti.

Posúdenie Súdnym dvorom

Na úvod Súdny dvor zdôrazňuje, že v nedávnom rozsudku(7) vydanom v rámci návrhu na začatie prejudiciálneho konania predloženého maďarským súdom už rozhodol o niektorých otázkach uvedených v tejto žalobe. Poznamenáva tiež, že Maďarsko na dosiahnutie súladu s týmto rozsudkom zavrelo svoje dva tranzitné priestory. Súdny dvor však spresňuje, že toto zatvorenie nemá vplyv na túto žalobu, keďže situácia sa musí posudzovať ku dňu, ktorý Komisia stanovila vo svojom odôvodnenom stanovisku na účely nápravy zistených nedostatkov, teda k 8. februáru 2018.

V prvom rade Súdny dvor rozhodol, že Maďarsko si nesplnilo svoju povinnosť zabezpečiť účinný prístup ku konaniu o poskytnutí medzinárodnej ochrany(8), keďže štátni príslušníci tretích krajín, ktorí chceli po prekročení srbsko‑maďarskej hranice získať prístup k tomuto konaniu, čelili praktickej kvázi nemožnosti podať svoju žiadosť. Toto nesplnenie povinnosti vyplýva z kombinácie vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorej môžu byť žiadosti o medzinárodnú ochranu vo všeobecnosti podané iba v jednom z dvoch tranzitných priestorov, a z ustálenej a všeobecnej správnej praxe zavedenej maďarskými orgánmi, ktorá spočíva v drastickom obmedzení denného počtu žiadateľov, ktorí môžu vstúpiť do týchto priestorov. Podľa Súdneho dvora Komisia dostatočne preukázala existenciu tejto praxe, pričom vychádzala z viacerých medzinárodných správ. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomína, že podanie žiadosti o medzinárodnú ochranu pred jej zaregistrovaním, predložením a posúdením je zásadnou etapou v konaní o poskytnutí tejto ochrany a členské štáty ho nemôžu bezdôvodne odďaľovať. Naopak, členské štáty musia zabezpečiť, aby dotknuté osoby mohli podať žiadosť hneď ako prejavia vôľu, a to aj na hraniciach.

V druhom rade Súdny dvor potvrdzuje, že ako už nedávno rozhodol(9), povinnosť uložená žiadateľom o medzinárodnú ochranu zdržiavať sa v niektorom z tranzitných priestorov počas celého konania o posúdení ich žiadosti predstavuje zaistenie v zmysle smernice o prijímaní(10). Po tomto spresnení Súdny dvor rozhodol, že tento systém zaistenia bol zavedený nad rámec prípadov stanovených právom Únie a bez dodržania záruk, s ktorými musí byť bežne spojený.

Súdny dvor totiž pripomína, že jednak smernica o prijímaní taxatívne vymenúva jednotlivé prípady, kedy je možné zaistiť žiadateľa o medzinárodnú ochranu.(11) Po analýze každého z týchto prípadov však dospel k záveru, že žiadny z nich sa nevzťahuje na maďarský systém. Súdny dvor osobitne preskúmal prípad, keď členský štát môže zaistiť žiadateľa o medzinárodnú ochranu s cieľom rozhodnúť o práve na vstup tohto žiadateľa na svoje územie, pričom k tomuto zaisteniu môže dôjsť v rámci konaní na hraniciach s cieľom overiť pred priznaním práva na vstup, či žiadosť nie je neprípustná, alebo či nie je z určitých stanovených dôvodov nedôvodná.(12) Súdny dvor však dospel k záveru, že podmienky, za ktorých je v rámci týchto konaní na hraniciach povolené zaistenie, nie sú v prejednávanej veci splnené.

Okrem toho Súdny dvor zdôrazňuje, že smernice o konaniach a o prijímaní okrem iného stanovujú, že rozhodnutie o zaistení musí byť písomné a odôvodnené,(13) že sa musia zohľadniť osobitné potreby žiadateľov, ktorí boli identifikovaní ako zraniteľní a potrebujú osobitné procesné záruky, a to s cieľom poskytnúť im „primeranú podporu“(14), a že navyše maloleté osoby môžu byť zaistené len v krajom prípade.(15) Režim zaistenia stanovený maďarskou právnou úpravou v tranzitných priestoroch, ktorý sa týka všetkých žiadateľov s výnimkou maloletých osôb bez sprievodu mladších ako 14 rokov, však osobitne z dôvodu svojej všeobecnej a automatickej povahy neumožňuje žiadateľom využívať tieto záruky.

Súdny dvor tiež odmietol tvrdenie Maďarska, podľa ktorého migračná kríza odôvodňovala odchýlenie sa od určitých pravidiel smerníc o konaní a o prijímaní s cieľom udržať verejný poriadok a ochrániť vnútornú bezpečnosť v súlade s článkom 72 ZFEÚ.(16) V tejto súvislosti pripomína, že tento článok sa má vykladať reštriktívne, a domnieva sa, že Maďarsko dostatočne nepreukázalo potrebu jeho použitia. Okrem toho Súdny dvor zdôrazňuje, že smernice o konaniach a o prijímaní už zohľadňujú situáciu, v ktorej členský štát musí čeliť veľmi významnému nárastu počtu žiadostí o medzinárodnú ochranu, pretože prostredníctvom osobitných ustanovení stanovujú možnosť vylúčiť niektoré z pravidiel uložených za bežných okolností.

V treťom rade Súdny dvor rozhodol, že Maďarsko si tým, že maďarská právna úprava umožňuje odsun štátnych príslušníkov tretích krajín neoprávnene sa zdržiavajúcich na jeho území bez toho, aby boli dodržané postupy a záruky stanovené v smernici o návrate(17), nesplnilo povinnosti, ktoré mu vyplývajú z tejto smernice. V tejto súvislosti Súdny dvor uvádza, že policajné orgány týchto štátnych príslušníkov nútene odvádzajú na druhú stranu hraničného oplotenia vztýčeného niekoľko metrov od hranice so Srbskom, na úzke pásmo územia bez akejkoľvek infraštruktúry. Podľa Súdneho dvora je toto nútené odvedenie potrebné považovať za odsun v zmysle smernice o návrate, keďže dotknuté osoby nemajú v praxi inú možnosť než opustiť maďarské územie a odísť do Srbska. V tejto súvislosti Súdny dvor pripomína, že voči neoprávnene sa zdržiavajúcemu štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý patrí do pôsobnosti smernice o návrate, sa predtým, ako sa prípadne pristúpi k jeho vyhosteniu, musí uplatniť konanie o návrate pri dodržaní hmotnoprávnych a procesných záruk, ktoré zavádza táto smernica, pričom nútený odsun sa použije len ako posledná možnosť. Okrem toho z dôvodov analogických dôvodom, ktoré už boli uvedené, Súdny dvor odmietol argumentáciu Maďarska, podľa ktorej preňho na základe článku 72 ZFEÚ bolo možné odchýliť sa od hmotnoprávnych a procesných záruk zavedených smernicou o návrate.

Vo štvrtom rade sa Súdny dvor domnieva, že Maďarsko nerešpektovalo právo priznané smernicou o konaniach v zásade každému žiadateľovi o medzinárodnú ochranu, a to právo zostať na území dotknutého členského štátu po zamietnutí jeho žiadosti až do uplynutia lehoty stanovenej na podanie opravného prostriedku proti tomuto zamietnutiu, alebo ak bol opravný prostriedok podaný, dovtedy, kým sa o ňom nerozhodne.(18) Súdny dvor totiž uvádza, že ak bola vyhlásená „krízová situácia spôsobená masovou imigráciou“, maďarská právna úprava podriaďuje výkon tohto práva podmienkam, ktoré nerešpektujú právo Únie, a to okrem iného povinnosti zostať v tranzitných priestoroch, zodpovedajúcej zaisteniu, ktoré je v rozpore so smernicami o konaniach a o prijímaní. Okrem toho, ak takáto situácia nebola vyhlásená, výkon tohto práva podlieha podmienkam, ktoré bez toho, aby boli nevyhnutne v rozpore s právom Únie, nie sú stanovené dostatočne jasne a presne na to, aby mohli dotknuté osoby poznať presný rozsah svojho práva a posúdiť zlučiteľnosť týchto podmienok so smernicami o konaniach a o prijímaní.

1      Egyes törvényeknek a tömeges bevándorlás kezelésével összefüggő módosításáról szóló 2015. évi CXL. törvény (zákon č. CXL. z roku 2015, ktorým sa menia niektoré zákony v súvislosti so zvládnutím masovej imigrácie (Magyar Közlöny 2015/124).

2      Tranzitné priestory Röszke a Tompa.

3      Határőrizeti területen lefolytatott eljárás szigorításával kapcsolatos egyes törvények módosításáról szóló 2017. évi XX. törvény (zákon č. XX z roku 2017, ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony týkajúce sa posilnenia postupu uplatňovaného v sledovanej pohraničnej oblasti) (Magyar Közlöny 2017/39).

4      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 60) (ďalej len „smernica o konaniach“).

5      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (Ú. v. EÚ L 180, 2013, s. 96) (ďalej len „smernica o prijímaní“).

6      Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území (Ú. v. EÚ L 348, 2008, s. 98) (ďalej len „smernica o návrate“).

7      Rozsudok zo 14. mája 2020, Országos Idegenrendézeti Főigazgatóság Dél‑alföldi Regionális Igazgatóság (C‑924/19 PPU a C‑925/19 PPU, EU:C:2020:367).

8      Táto povinnosť vyplýva z článku 6 smernice o konaniach v spojení s jej článkom 3.

9      Už citovaný rozsudok zo 14. mája 2020.

10      Článok 2 písm. h) tejto smernice.

11      Článok 8 ods. 3 prvý pododsek tejto smernice.

12      Článok 8 ods. 3 prvý pododsek písm. c) smernice o prijímaní a článok 43 smernice o konaniach.

13      Článok 9 ods. 2 smernice o prijímaní.

14      Článok 24 ods. 3 smernice o konaniach.

15      Článok 11 ods. 2 smernice o prijímaní.

16      Podľa tohto článku ustanoveniami, ktoré sa nachádzajú v hlave V Zmluvy o FEÚ týkajúcej sa priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, medzi ktoré patria pravidlá týkajúce sa medzinárodnej ochrany, nie je dotknutý výkon právomocí členských štátov vo veci udržiavania verejného poriadku a zabezpečovania vnútornej bezpečnosti.

17      Tieto záruky sú osobitne stanovené v článku 5, článku 6 ods. 1, článku 12 ods. 1 a článku 13 ods. 1 smernice o návrate.

18      Článok 46 ods. 5 smernice o konaniach.