Vec C‑16/18

Michael Dobersberger

proti

Magistrat der Stadt Wien

[návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof (Rakúsko)]

 Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 19. decembra 2019

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Články 56 a 57 ZFEÚ – Slobodné poskytovanie služieb – Smernica 96/71/ES – Uplatniteľnosť – Článok 1 ods. 3 písm. a) – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Poskytovanie služieb v medzinárodných vlakoch – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá administratívne povinnosti v súvislosti s vysielaním pracovníkov“

1.        Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Služby v oblasti dopravy v zmysle článku 58 ods. 1 ZFEÚ – Pojem – Služby boardservisu, čistenia alebo reštauračné služby poskytované vo vlakoch – Vylúčenie

(Článok 56 a článok 58 ods. 1 ZFEÚ)

(pozri body 24 – 26)

2.        Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Vyslaný pracovník – Pojem – Pracovníci vykonávajúci podstatnú časť svojej práce v členskom štáte sídla podniku, ktorý ich vyslal na poskytovanie služieb v medzinárodných vlakoch, a začínajúci alebo končiaci svoju službu v tomto členskom štáte – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 2 ods. 1 a článok 3 ods. 2)

(pozri body 30 – 33)

3.        Slobodné poskytovanie služieb – Vysielanie pracovníkov uskutočnené v rámci poskytovania služieb – Smernica 96/71 – Pôsobnosť – Poskytovanie služieb železničnému podniku, ktoré vykonávajú pracovníci podniku so sídlom v jednom členskom štáte v medzinárodných vlakoch prechádzajúcich druhým členským štátom, v ktorom má sídlo železničný podnik – Vylúčenie – Podmienky

[Smernica Európskeho parlamentu a Rady 96/71, článok 1 ods. 3 písm. a)]

(pozri bod 35 a výrok)

Zhrnutie

Pracovníci maďarského podniku, ktorí poskytujú služby v medzinárodnom vlaku rakúskych spolkových železníc prechádzajúcom Rakúskom, nie sú vyslaní do tohto členského štátu v zmysle smernice o vysielaní pracovníkov

V rozsudku Dobersberger (C‑16/18), vyhlásenom 19. decembra 2019, Súdny dvor v rozhodovacom zložení veľkej komory rozhodol, že smernica 96/71(1) sa nevzťahuje na pracovníkov podniku so sídlom v jednom členskom štáte, ktorí vykonávajú služby boardservisu, čistenia alebo reštauračné služby v medzinárodných vlakoch, ktoré prechádzajú členským štátom dotknutého železničného podniku, ak títo pracovníci vykonávajú podstatnú časť práce súvisiacej s týmito službami na území členského štátu sídla ich podniku a začínajú alebo končia tam svoju službu.

Pán Dobersberger je konateľom spoločnosti so sídlom v Maďarsku, ktorá prostredníctvom radu zmlúv o subdodávke zahŕňajúcich spoločnosti so sídlom v Rakúsku a Maďarsku zabezpečovala poskytovanie služieb boardservisu v určitých medzinárodných vlakoch spoločnosti Österreichische Bundesbahnen (rakúske spolkové železnice). Tieto vlaky prechádzali Rakúskom a Budapešť (Maďarsko) bola ich stanicou odjazdu alebo konečnou stanicou. Služby boli poskytované pracovníkmi s bydliskom v Maďarsku, z ktorých väčšinu poskytol podniku iný maďarský podnik. Všetci pracovníci mali v Maďarsku centrum svojich životných záujmov a začínali a končili tam svoju službu. Okrem toho v Budapešti preberali potraviny a nápoje a nakladali ich do vlakov. V Budapešti boli tiež povinní vykonať kontroly stavu zásob a výpočet obratu.

V nadväznosti na kontrolu v Rakúsku boli pánovi Debersbergerovi uložené správne sankcie trestnej povahy za porušenie rakúskej právnej úpravy v oblasti sociálneho zabezpečenia týkajúcej sa vysielania pracovníkov na územie tohto členského štátu. Podľa rakúskych orgánov boli maďarskí pracovníci vysielaní na rakúske územie, takže pán Dobersberger mal splniť určité administratívne povinnosti. Týždeň pred začatím služby mal ohlásiť využitie týchto pracovníkov a mať na mieste vykonávania práce k dispozícii ich pracovnú zmluvu, ako aj rôzne doklady týkajúce sa mzdy vyplatenej uvedeným pracovníkom v nemeckom jazyku, rovnako ako dokumenty týkajúce sa ich prihlásenia do sociálneho zabezpečenia.

Za týchto okolností vznikla otázka, či je smernica 96/71, ktorú má rakúska právna úprava v oblasti sociálneho zabezpečenia prebrať, uplatniteľná na poskytovanie služieb v medzinárodných vlakoch vykonávané pracovníkmi podniku so sídlom v jednom členskom štáte podľa zmluvy uzavretej so železničným podnikom, ktorý má svoje sídlo v inom členskom štáte, ak tento vlak prechádza druhým členským štátom.

V tejto súvislosti Súdny dvor najprv spresnil, že služby boardservisu, čistenia alebo reštauračné služby poskytované vo vlakoch nie sú vnútorne spojené so službou osobnej dopravy vlakom. V dôsledku toho tieto služby nepatria pod články 90 až 100 ZFEÚ, týkajúce sa dopravy, ale pod články 56 až 62 ZFEÚ s výnimkou článku 58 ods. 1 ZFEÚ, týkajúce sa služieb. Z toho vyplýva, že na tieto služby sa môže vzťahovať smernica 96/71, ktorá bola prijatá na základe ustanovení primárneho práva týkajúcich sa služieb.

S cieľom určiť, či predmetné služby patria do pôsobnosti tejto smernice, Súdny dvor preskúmal pojem „vyslaný pracovník“ v jej zmysle. Rozhodol, že pracovník sa nemôže považovať za vyslaného na územie členského štátu, ak výkon jeho práce nevykazuje dostatočný vzťah s týmto územím. Pracovníci, ktorí vykonávajú podstatnú časť svojej práce v členskom štáte, v ktorom má sídlo podnik, ktorý ich pridelil na poskytovanie služieb v medzinárodných vlakoch, a ktorí začínajú alebo končia svoju službu v tomto členskom štáte, neudržiavajú s územím členského štátu alebo štátov, ktorými tieto vlaky prechádzajú, dostatočné spojenie na to, aby sa považovali za „vyslaných“ v zmysle smernice 96/71. Ich situácia teda nepatrí pod túto smernicu.

Súdny dvor dodal, že v tejto súvislosti je nepodstatné, že poskytovanie služieb patrí do rámca subdodávateľského reťazca na základe zmluvy uzavretej s podnikom, ktorý má sídlo v tom istom členskom štáte, ako je členský štát železničného podniku a ktorý je s ním zmluvne zviazaný. Tiež nie je relevantné, že podnik pridelil na toto poskytovanie služieb pracovníkov, ktorých mu poskytol iný podnik so sídlom v tom istom členskom štáte, ako je jeho členský štát.

1      Smernica 96/71/ES Európskeho Parlamentu a Rady zo 16. decembra 1996 o vysielaní pracovníkov v rámci poskytovania služieb (Ú. v. ES L 18, 1997, s. 1; Mim. vyd. 05/002, s. 431).