Vec T‑476/17

Arysta LifeScience Netherlands

proti

Európskej komisii

 Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 19. septembra 2019

„Prípravky na ochranu rastlín – Účinná látka diflubenzurón – Preskúmanie schválenia – Článok 21 nariadenia (ES) č. 1107/2009 – Právo na obranu – Prekročenie právomoci – Zjavne nesprávne posúdenie – Konanie o obnovení schválenia – Článok 14 nariadenia č. 1107/2009 – Uloženie, v rámci konania o preskúmaní, dodatočných obmedzení obmedzujúcich používanie dotknutej účinnej látky bez toho, aby sa počkalo na rozhodnutie prijaté v konaní o obnovení – Proporcionalita“

1.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Nariadenie č. 1107/2009 – Preskúmanie schválenia účinnej látky – Právo na obranu – Dosah – Právo predložiť pripomienky v každom štádiu konania o preskúmaní – Právo predložiť pripomienky v súvislosti so závermi prijatými spravodajským členským štátom v rámci jeho konečného hodnotenia – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/2009, články 14 a 21; nariadenie Komisie 2017/855; smernica Rady 91/414, príloha I)

(pozri body 63, 67 – 69, 74 – 76)

2.      Poľnohospodárstvo – Aproximácia právnych predpisov – Uvádzanie prípravkov na ochranu rastlín na trh – Nariadenie č. 1107/2009 – Preskúmanie schválenia účinnej látky – Obnovenie schválenia – Rozhodnutie Komisie, ktorým sa v rámci konania o preskúmaní ukladajú obmedzenia používania účinnej látky diflubenzurón bez toho, aby sa počkalo na rozhodnutie prijaté v konaní o obnovení – Obavy súvisiace s bezpečnosťou spotrebiteľov – Zjavne nesprávne posúdenie – Neexistencia – Porušenie zásady proporcionality – Neexistencia

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1107/2009, články 14 a 21; nariadenie Komisie 2017/855; smernica Rady 91/414, príloha I)

(pozri body 93, 97, 99 – 101, 103 – 106, 109 – 112, 117 – 121)

Zhrnutie

V rozsudku Arysta LifeScience Netherlands/Komisia (T‑476/17),vyhlásenom 19. septembra 2019, Všeobecný súd zamietol žalobu o neplatnosť podanú proti vykonávaciemu nariadeniu Komisie, ktoré sa týka podmienok schválenia účinnej látky diflubenzurón(1), a spresnil jednak dodržiavanie práva na obranu v rámci konania o preskúmaní schválenia účinnej látky, a jednak súvislosti medzi týmto konaním a konaním o obnovení schválenia účinnej látky, ktoré sú upravené v článkoch 21 a 14 až 20 nariadenia č. 1107/2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh(2).

Komisia po tom, čo schválila účinnú látku diflubenzurón v súlade s postupom hodnotenia stanoveného v článku 11 nariadenia o pokračujúcom hodnotení účinných látok(3), rozhodla začať konanie o preskúmaní tejto účinnej látky stanovené v článku 21 nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh vzhľadom na jej prípadné účinky na ľudské zdravie, a to prípadným vystavením účinkom metabolitu 4 chlóranilínu (PCA) ako rezídua. V rámci tohto konania o preskúmaní a pred ukončením konania o obnovení schválenia tejto účinnej látky Komisia prijala vykonávacie nariadenie o podmienkach schválenia uvedenej látky, v ktorom dospela k záveru, že vystavenie spotrebiteľov účinkom PCA nemožno vylúčiť a že v dôsledku toho sa musí používanie diflubenzurónu obmedziť na nejedlé plodiny.

Pokiaľ ide v prvom rade o porušenie práva na obranu žalobkyne, Všeobecný súd zdôrazňuje, že dodržiavanie tohto práva v rámci konania o preskúmanie schválenia účinnej látky v súlade s článkom 21 nariadenia o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh sa musí posudzovať s prihliadnutím na konanie o preskúmaní ako celku a nie samostatne pre každé štádium tohto konania. Všeobecný súd teda skúma, či za okolností v prejednávanom prípade má byť dodržiavanie práva na obranu osobitne zaručené v konkrétnom štádiu konania o preskúmaní, a to najmä pri hodnotení vykonávanom spravodajským členským štátom. V tejto súvislosti Všeobecný súd uvádza po prvé, že žalobkyňa na podporu svojho tvrdenia nepredložila nijaký hmatateľný dôkaz, podľa ktorého v neskoršom štádiu konania nie je možné zmeniť závery, ku ktorým dospel spravodajský členský štát vo svojom konečnom hodnotení. Po druhé Všeobecný súd dospel k záveru, že závery vyvodené spravodajským členským štátom v jeho konečnom hodnotení k otázke nemožno aj napriek ich podstatne odlišnej povahe od návrhu hodnotenia v otázke prípadného vystavenia spotrebiteľov účinkom PCA považovať za také, ktoré vyvolávajú nové obavy, o ktorých by žalobkyňa už skôr nevedela a v súvislosti s ktorými by mala byť žalobkyňa opätovne vypočutá po prijatí týchto dodatkov. Po tretie Všeobecný súd konštatuje, že žalobkyňa neuviedla nijakú novú relevantnú vedeckú informáciu, ktorá by svojou povahou vyvrátila závery vyvodené spravodajským členským štátom v jeho konečnom hodnotení.

Pokiaľ ide v druhom rade o súvislosť medzi konaním o preskúmaní a konaním o obnovení, Všeobecný súd najprv konštatuje, že nariadenie č. 1107/2009 nestanovuje nijakú súvislosť.

Ďalej Všeobecný súd skúma, či tvrdenia uvedené žalobkyňou dovoľujú jednak spochybniť rozhodnutie Komisie uprednostniť záujem bezpečnosti spotrebiteľov a nečakať na výsledok konania o obnovení schválenia diflubenzurónu, a jednak preukázať nevhodnú a neprimeranú povahu takéhoto rozhodnutia. Tým, že zamietol všetky tvrdenia, ktoré v tejto súvislosti uviedla žalobkyňa, dospel k záveru, že Komisia mohla konštatovať na jednej strane, že tento záujem odôvodňuje takéto rozhodnutie, a na druhej strane, že toto rozhodnutie bolo primerané.

1      Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2017/855 z 18. mája 2017, ktorým sa mení vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 540/2011, pokiaľ ide o podmienky schválenia účinnej látky diflubenzurón (Ú. v. EÚ L 128, 2017, s. 10).

2      Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 309, 2009, s. 1).

3      Nariadenie Komisie (ES) č. 1490/2002 zo 14. augusta 2002 stanovujúce ďalšie podrobné pravidlá na vykonanie tretej etapy pracovného programu uvedeného v článku 8 ods. 2 smernice Rady 91/414/EHS a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 451/2000 (Ú. v. ES L 224, 2002, s. 23; Mim. vyd. 03/036, s. 524).