This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62017TJ0108
Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 4. apríla 2019.
ClientEarth proti Európskej komisii.
EACH – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 – Bis(2‑etylhexyl)‑ftalát (DEHP) – Zamietnutie žiadosti o vnútorné preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje uvedenie na trh, ako nedôvodnej – Nesprávne právne posúdenie – Zjavne nesprávne posúdenie – Článok 10 nariadenia (ES) č. 1367/2006.
Vec T-108/17.
Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 4. apríla 2019.
ClientEarth proti Európskej komisii.
EACH – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 – Bis(2‑etylhexyl)‑ftalát (DEHP) – Zamietnutie žiadosti o vnútorné preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje uvedenie na trh, ako nedôvodnej – Nesprávne právne posúdenie – Zjavne nesprávne posúdenie – Článok 10 nariadenia (ES) č. 1367/2006.
Vec T-108/17.
Court reports – general
ECLI identifier: ECLI:EU:T:2019:215
Vec T‑108/17
ClientEarth
proti
Európskej komisii
Rozsudok Všeobecného súdu (piata komora) zo 4. apríla 2019
„EACH – Nariadenie (ES) č. 1907/2006 – Bis(2‑etylhexyl)‑ftalát (DEHP) – Zamietnutie žiadosti o vnútorné preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje uvedenie na trh, ako nedôvodnej – Nesprávne právne posúdenie – Zjavne nesprávne posúdenie – Článok 10 nariadenia (ES) č. 1367/2006“
Žaloba o neplatnosť – Právomoc súdu Únie – Návrhy smerujúce k tomu, aby bol inštitúcii udelený príkaz – Neprípustnosť
(Články 263 a 266 ZFEÚ)
(pozri bod 30)
Životné prostredie – Aarhuský dohovor – Uplatňovanie na inštitúcie Únie – Možnosť mimovládnych organizácií požadovať vnútorné preskúmanie správnych aktov v oblasti životného prostredia – Spresnenie dôvodov preskúmania – Žaloba pred súdom Únie týkajúca sa rozhodnutia, ktorým sa zamieta žiadosť o preskúmanie – Uvádzanie tvrdení a žalobných dôvodov, ktoré neboli predložené v rámci žiadosti o preskúmanie – Zamietnutie
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006, článok 10 ods. 1 a 2)
(pozri body 55 – 58)
Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemikálií – Nariadenie REACH – Použitia alebo kategórie použití vyňaté z požiadavky na autorizáciu – Použitie v zmesi látky bez konkrétnej funkcie – Neexistencia výnimky
[Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 3 bod 24 a článok 56 ods. 1 písm. a) a článok 56 ods. 6]
(pozri body 64 – 70)
Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemikálií – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Systém povoľovania – Podanie žiadosti – Povinnosť preskúmania Komisiou – Rozsah – Povinnosť zohľadniť vnútorné vlastnosti látky v rámci sociálno‑ekonomickej analýzy – Neexistencia
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 60 ods. 2, 4, 7 až 9, článok 61 ods. 1, článok 62 ods. 4 a článok 64)
(pozri body 104 – 107, 140 – 144, 216 – 223)
Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Potreba výslovného odkazu na ustanovenia, z ktorých žaloba vychádza – Neexistencia – Chyba v názve ustanovení– Neexistencia vplyvu na prípustnosť žaloby
[Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek, Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]
(pozri bod 122)
Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemikálií – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Systém povoľovania – Zasadnutie výboru pre hodnotenie rizík a výboru pre sociálno‑ekonomickú analýzu Európskej chemickej agentúry – Právomoc výborov adresovať požiadavky žiadateľovi o autorizáciu a tretím osobám – Rozsah
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 62 a článok 64 ods. 1 a 3 až 5)
(pozri body 171 – 178)
Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemikálií – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Systém povoľovania – Voľná úvaha orgánov Únie – Rozsah – Súdne preskúmanie – Hranice
(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, články 57 a 59)
(pozri bod 246)
Aproximácia právnych predpisov – Registrácia, hodnotenie a autorizácia chemikálií – Nariadenie REACH – Látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy – Systém povoľovania – Rozhodnutie Komisie – Dodržiavanie zásady predchádzania škodám a prevencie – Prepojenie so zásadou proporcionality
(Článok 191 ZFEÚ, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1907/2006, článok 1 ods. 3 a článok 60 ods. 2 a 4 a príloha XIV)
(pozri body 279 – 282, 284, 290 – 295)
Akty inštitúcií – Odôvodnenie – Povinnosť – Rozsah
(Článok 296 druhý odsek ZFEÚ)
(pozri body 304, 305)
Zhrnutie
Všeobecný súd v rozsudku ClientEarth/Komisia (T‑108/17) zo 4. apríla 2019 zamietol žalobu namierenú proti rozhodnutiu Európskej komisie o zamietnutí žiadosti o vnútorné preskúmanie rozhodnutia, ktorým sa povoľuje používanie recyklovaného mäkkého polyvinylchloridu (PVC) s obsahom bis(2‑etylhexyl)‑ftalátu (DEHP).
Prijatím nariadenia č. 143/2011 ( 1 ) Komisia zahrnula DEHP, organickú zlúčeninu, ktorá sa prevažne používa na zmäkčovanie plastov na báze PVC, do prílohy XIV k nariadeniu č. 1907/2006 ( 2 ) (ďalej len „nariadenie REACH“), pretože táto látka poškodzuje reprodukciu. Následne predložili tri spoločnosti zaoberajúce sa recykláciou odpadu v súlade s nariadením REACH spoločnú žiadosť o autorizáciu v súvislosti s uvedením DEHP na trh pre niektoré použitia. Komisia prijala 16. júna 2016 rozhodnutie podľa článku 60 ods. 4 nariadenia REACH, ktorým v podstate udelila týmto trom spoločnostiam autorizáciu na používanie recyklovaného mäkkého PVC s obsahom DEHP.
ClientEarth, ktorá je organizáciou zameriavajúcou sa najmä na ochranu životného prostredia, požiadala 2. augusta 2016 Komisiu, aby uskutočnila vnútorné preskúmanie rozhodnutia o autorizácii zo 16. júna 2016 podľa článku 10 nariadenia č. 1367/2006 ( 3 ). Komisia 7. decembra 2016 túto žiadosť zamietla.
Návrhom podaným do kancelárie Všeobecného súdu 17. februára 2017, ClientEarth predložila žalobu, ktorou sa domáhala zrušenia rozhodnutia o žiadosti o vnútorné preskúmanie zo 7. decembra 2016. Všeobecný súd túto žalobu zamietol.
Všeobecný súd vo svojom rozsudku v prvom rade spresnil pojem „použitie“ uvedený najmä v článku 56 ods. 1 písm. a) a článku 62 ods. 4 písm. c) nariadenia REACH. Predovšetkým konštatoval, že s ohľadom na širokú definíciu upravenú v článku 3 bode 24 uvedeného nariadenia a na rozdiel od tvrdení žalobkyne, z pojmu „použitie“ nevyhnutne nevyplýva, že určitá látka sa „aktívne“ zavedie alebo používa v priemyselnom procese. Naopak, stačí, aby bola sporná látka prítomná v zmesi, ktorá sa aktívne používa.
Po druhé Všeobecný súd vo svojom rozsudku uviedol, že článok 60 ods. 7 nariadenia REACH, v zmysle ktorého sa autorizácia v podstate vydá len vtedy, ak je žiadosť podaná v súlade s požiadavkami článku 62 tohto nariadenia, ukladá Komisii formálnu a procesnú povinnosť. Naproti tomu, na rozdiel od tvrdení žalobkyne, dôvodnosť skutočností uvedených v článku 62 nariadenia REACH sa neskúma na základe uvedeného článku 60 ods. 7, ale na základe článku 60 ods. 2, 4 a 5 nariadenia.
Po tretie žalobkyňa uvádzala, že v rámci posudzovania rizík vyplývajúcich z používania DEHP bola Komisia povinná prihliadnuť aj na tú skutočnosť, že táto látka bola identifikovaná ako endokrinný disruptor vzbudzujúci veľmi veľké obavy v zmysle článku 57 písm. f) nariadenia REACH, a teda že sa z tohto dôvodu zahrnula do „zoznamu navrhovaných látok“, t. j. zoznamu upraveného v článku 59 ods. 1 nariadenia REACH. Všeobecný súd vo svojom rozsudku vysvetlil, že Komisia nie je povinná za každých okolností prihliadať na takéto zistenie v rámci svojej analýzy rizík vyplývajúcich z používania látky s cieľom udelenia autorizácie, iba ak by bola látka po takomto zistení zahrnutá aj do prílohy XIV nariadenia. V zásade ide o takýto prípad, pretože zahrnutie látky do zoznamu navrhnutých látok na jednej strane a zahrnutie do prílohy XIV nariadenia REACH na druhej strane tvoria dve rôzne etapy konania o autorizácii, ktoré podliehajú vlastným pravidlám, týkajú sa cieľov, ktoré sa prekrývajú len sčasti a čiastočne vykonávajú rôzne hodnotiace kritériá.
Po štvrté a na záver Všeobecný súd uviedol dôvody, pre ktoré len samotná skutočnosť, že látka môže byť škodlivá pre ľudské zdravie, neodôvodňuje záver, v zmysle ktorého sa má jeho použitie zakázať aj po jeho zahrnutí do prílohy XIV nariadenia REACH, a to aj napriek uplatneniu zásady predchádzania škodám a prevencie. V zásade ide o takýto prípad, pretože Komisia je pri prijímaní reštriktívnych opatrení, ktoré majú za cieľ ochranu životného prostredia alebo ľudského zdravia, povinná vykonať spravodlivé prepojenie medzi zásadou predchádzania škodám a prevencie a zásadou proporcionality. Bolo by v rozpore nielen s nariadením REACH ako takým, ale aj so zásadou proporcionality, ak by sa autorizácia odmietla len z toho dôvodu, že sporná látka môže byť škodlivá pre ľudské zdravie.
( 1 ) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 143/2011 zo 17. februára 2011, ktorým sa mení a dopĺňa príloha XIV k nariadeniu Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemikálií („REACH“) (Ú. v. EÚ L 44, 2011, s. 2).
( 2 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 2006, s. 1).
( 3 ) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva (Ú. v. EÚ L 264, 2006, s. 13).