Vec C‑591/17

Rakúska republika

proti

Spolkovej republike Nemecko

Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) z 18. júna 2019

„Nesplnenie povinnosti členským štátom – Články 18, 34, 56 a 92 ZFEÚ – Právna úprava členského štátu, ktorá stanovuje poplatok za používanie infraštruktúry pre osobné motorové vozidlá – Situácia, v ktorej si môžu majitelia vozidiel registrovaných v tomto členskom štáte uplatniť daňovú úľavu na daň z motorových vozidiel vo výške zodpovedajúcej tomuto poplatku“

1. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia založená na štátnej príslušnosti – Zákaz – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca poplatok za používanie infraštruktúry pre motorové vozidlá – Oslobodenie iba majiteľov vozidiel registrovaných v dotknutom členskom štáte – Neprípustnosť

   (Článok 18 ZFEÚ)

   (pozri body 46, 49 – 51, 54 – 57, 60, 69, 78)

2. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia založená na štátnej príslušnosti – Zákaz – Poplatok za používanie infraštruktúry pre motorové vozidlá – Nastavenie a uplatňovanie poplatku – Rozdielne zaobchádzanie s porušovateľmi pravidiel cestnej premávky v závislosti od miesta registrácie vozidla – Uloženie zábezpeky majiteľom vozidiel registrovaných v inom členskom štáte – Prípustnosť – Podmienky

   (Článok 18 ZFEÚ)

   (pozri body 94, 103, 109)

3. Voľný pohyb tovaru – Množstevné obmedzenia – Opatrenia s rovnakým účinkom – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca poplatok za používanie infraštruktúry pre motorové vozidlá – Opatrenie brániace prístupu tovaru pochádzajúceho z iných členských štátov na vnútroštátny trh – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Neexistencia

   (Článok 34 ZFEÚ)

   (pozri body 120, 127, 132 – 134)

4. Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca poplatok za používanie infraštruktúry pre motorové vozidlá – Zvýšenie nákladov služieb poskytovaných poskytovateľmi so sídlom v inom členskom štáte – Opatrenie brániace prístupu poskytovateľov a príjemcov služieb pochádzajúcich z iného členského štátu na vnútroštátny trh – Neprípustnosť – Odôvodnenie – Neexistencia

   (Článok 56 ZFEÚ)

   (pozri body 135, 144, 149)

5. Slobodné poskytovanie služieb – Ustanovenia Zmluvy – Pôsobnosť – Vnútroštátna právna úprava stanovujúca poplatok za používanie infraštruktúry pre motorové vozidlá – Dane za používanie pozemných komunikácií ťažkými nákladnými vozidlami – Rozdielne zaobchádzanie s dopravcami registrovanými v inom členskom štáte – Vnútroštátni dopravcovia, na ktorých sa vzťahuje kompenzácia tohto poplatku – Znevýhodnenie pre zahraničných dopravcov – Neprípustnosť

   (Článok 92 ZFEÚ)

   (pozri body 141, 143, 161, 162)

Zhrnutie

Nemecká diaľničná známka za používanie spolkových pozemných komunikácií osobnými motorovými vozidlami je v rozpore s právom Únie

V rozsudku Rakúsko/Nemecko (C‑591/17), vyhlásenom 18. júna 2019, veľká komora Súdneho dvora v konaní o žalobe o nesplnenie povinnosti podanej Rakúskou republikou podľa článku 259 ZFEÚ konštatovala porušenie článkov 18, 34, 56 a 92 ZFEÚ Spolkovou republikou Nemecko, vyplývajúce zo zavedenia poplatku za používanie infraštruktúry pre osobné motorové vozidlá a daňovej úľavy na daň z motorových vozidiel vo výške zodpovedajúcej minimálne tomuto poplatku v prospech majiteľov vozidiel registrovaných v Nemecku. Na podporu svojej žaloby Rakúska republika uviedla štyri žalobné dôvody. Prvý a druhý žalobný dôvod sú založené na porušení článku 18 ZFEÚ, vyplývajúcom jednak z kombinovaného účinku poplatku za používanie infraštruktúry a daňovej úľavy na daň z motorových vozidiel pre vozidlá registrované v Nemecku a jednak z nastavenia a uplatňovania poplatku za používanie infraštruktúry. Tretí žalobný dôvod je založený na porušení článkov 34 a 56 ZFEÚ všetkými opatreniami napadnutými v rámci prvého a druhého žalobného dôvodu. Štvrtý žalobný dôvod je založený na porušení článku 92 ZFEÚ, vyplývajúcom z kombinovaného účinku poplatku za používanie infraštruktúry a daňovej úľavy na daň z motorových vozidiel pre vozidlá registrované v Nemecku.

K prvému žalobnému dôvodu založenému na porušení článku 18 ZFEÚ, vyplývajúcemu z kombinovaného účinku sporných vnútroštátnych opatrení, Súdny dvor po tom, čo skonštatoval, že tak z časového hľadiska, ako aj z vecného hľadiska existuje medzi spornými vnútroštátnymi opatreniami súvislosť, ktorá odôvodňuje, aby boli posudzované podľa práva Únie spoločne, najprv uviedol, že existuje rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti. V tejto súvislosti, pokiaľ ide o výber sporného poplatku, Súdny dvor najmä uviedol, že všetci užívatelia nemeckých diaľnic musia uhrádzať poplatok za používanie infraštruktúry bez ohľadu na miesto registrácie ich vozidiel. Majitelia vozidiel registrovaných v Nemecku si však môžu uplatniť daňovú úľavu na daň z motorových vozidiel vo výške, ktorá zodpovedá minimálne výške tohto poplatku, ktorý museli uhradiť, takže ekonomicky sú týmto poplatkom de facto zaťažení len majitelia a vodiči vozidiel registrovaných v inom členskom štáte než v Nemecku. Zdá sa tak, že v dôsledku kombinácie sporných vnútroštátnych opatrení sa v súvislosti s používaním nemeckých diaľnic zaobchádza s týmito majiteľmi a vodičmi menej priaznivo než s majiteľmi vozidiel registrovaných v Nemecku, pokiaľ ide o používanie týchto diaľnic, aj keď sa, pokiaľ ide o toto používanie, nachádzajú v porovnateľnej situácii. Podľa Súdneho dvora tento rozdiel vedie k rovnakému výsledku ako rozdielne zaobchádzanie na základe štátnej príslušnosti.

Súdny dvor však pripomenul, že pri zavedení daní z motorových vozidiel musia členské štáty dodržiavať najmä zásadu rovnosti zaobchádzania tak, aby pravidlá uplatňovania týchto daní nepredstavovali prostriedok diskriminácie.

Je pravda, že členské štáty môžu na základe slobodnej voľby, ktorou disponujú, vymedziť spôsob financovania svojej verejnej infraštruktúry, zmeniť systém financovania svojej cestnej infraštruktúry pod podmienkou, že táto zmena je v súlade s právom Únie, vrátane zásady zákazu diskriminácie zakotvenej v článku 18 prvom odseku ZFEÚ. Súdny dvor však skonštatoval, že mechanizmus kompenzácie prostredníctvom spornej daňovej úľavy diskriminuje majiteľov a vodičov vozidiel registrovaných v iných členských štátoch než v Nemecku, keďže Spolková republika Nemecko nebola schopná preukázať, že tento mechanizmus zodpovedá cieľu, uvedenému týmto členským štátom, prejsť zo systému financovania infraštruktúry prostredníctvom daní na systém financovania všetkými užívateľmi, a dôsledkom daňovej úľavy na daň z motorových vozidiel zavedenej týmto členským štátom je v praxi priznanie oslobodenia od poplatku za používanie infraštruktúry pre majiteľov vozidiel registrovaných v Nemecku.

Pokiaľ ide o druhý žalobný dôvod založený na porušení článku 18 ZFEÚ, vyplývajúcom z nastavenia a uplatňovania poplatku za používanie infraštruktúry, Súdny dvor uviedol, že okolnosť, že skutkovú podstatu niektorých priestupkov, ako napríklad neúplné uhradenie poplatku alebo nesprávne poskytnutie informácií, môže naplniť len konanie majiteľov a vodičov vozidiel registrovaných v iných členských štátoch než v Nemecku, nepodporuje tvrdenie Rakúskej republiky, že tieto ustanovenia sa týkajú prevažne týchto majiteľov a vodičov. Súdny dvor tak najmä skonštatoval, že cieľ zabezpečiť zaplatenie pokút uložených porušovateľom, ktorí používajú vozidlo registrované v inom členskom štáte než v Nemecku, sledovaný možnosťou požadovať od nich zloženie zábezpeky, odôvodňuje rozdielne zaobchádzanie, ktoré z neho vyplýva, medzi týmito porušovateľmi a porušovateľmi, ktorí používajú vozidlo registrované v Nemecku, a že toto opatrenie je primerané uvedenému cieľu.

Pokiaľ ide o tretí žalobný dôvod založený na porušení článkov 34 a 56 ZFEÚ, Súdny dvor rozhodol, že sporné vnútroštátne opatrenia môžu brániť prístupu tovaru pochádzajúceho z iných členských štátov na nemecký trh. Poplatok za používanie infraštruktúry, ktorý sa musí v skutočnosti uhradiť len za vozidlá, ktoré prepravujú tento tovar, môže totiž zvýšiť prepravné náklady, a tým aj cenu uvedeného tovaru, čo ovplyvní jeho konkurencieschopnosť.

Súdny dvor tiež uviedol, že sporné vnútroštátne opatrenia môžu brániť prístupu poskytovateľov a príjemcov služieb pochádzajúcich z iného členského štátu než z Nemecka na nemecký trh. Poplatok za používanie infraštruktúry môže totiž v dôsledku daňovej úľavy na daň z motorových vozidiel, ktorá je súčasťou sporných vnútroštátnych opatrení, zvýšiť buď cenu služieb poskytovaných týmito poskytovateľmi v Nemecku, alebo náklady týchto príjemcov na cestovanie do tohto členského štátu s cieľom využiť určitú službu.

Napokon, pokiaľ ide o štvrtý žalobný dôvod založený na porušení článku 92 ZFEÚ, Súdny dvor ešte zdôraznil, že účinkom vnútroštátnych opatrení, ktoré nové zaťaženie predstavované poplatkom za používanie infraštruktúry, ktorý musia platiť všetci dopravcovia, v plnej miere kompenzujú daňovou úľavou na daň z motorových vozidiel vo výške zodpovedajúcej minimálne uhradenému poplatku, ktorú si môžu uplatniť nemeckí dopravcovia, ale nie zahraniční dopravcovia, je zmena situácie zahraničných dopravcov v porovnaní s nemeckými dopravcami spôsobom, ktorý zahraničných dopravcov znevýhodňuje. Sporné vnútroštátne opatrenia sa preto považovali za odporujúce uvedenému článku 92 ZFEÚ.