Vec C‑435/17

Argo Kalda Mardi talu

proti

Põllumajanduse Registrite ja Informatsiooni Amet (PRIA)

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Tartu Halduskohus)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločná poľnohospodárska politika – Priame platby – Nariadenie (EÚ) č. 1306/2013 – Články 93 a 94 – Príloha II – Krížové plnenie – Poľnohospodársky a environmentálny stav – Minimálne požiadavky – Prebratie členským štátom – Povinnosť udržiavania ‚pohrebísk‘ – Rozsah“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) zo 7. augusta 2018

1. Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Spoločné pravidlá – Minimálne požiadavky pre dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav – Povinnosť zachovať krajinné prvky – Vnútroštátna právna úprava, ktorá ukladá povinnosť udržiavať kamenné hroby – Prípustnosť

   [Naradenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013, článok 93 ods. 1 a článok 94 a príloha II; nariadenie Rady č. 1782/2003, príloha IV]

2. Poľnohospodárstvo – Spoločná poľnohospodárska politika – Režimy priamej podpory – Spoločné pravidlá – Zákonné požiadavky na hospodárenie – Dobrý poľnohospodársky a environmentálny stav – Povinnosť dodržiavať tieto podmienky – Rozsah – Uplatniteľnosť na každý poľnohospodársky podnik

   [Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1306/2013, článok 72 ods. 1 písm. a), článok 91 ods. 1 a 2, článok 93 ods. 1 a článok 94; a č. 1307/2013, článok 4 ods. 1 písm. b), c) a e)]

1.  Článok 93 ods. 1, článok 94 a príloha II nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008, sa majú vykladať v tom zmysle, že nebránia členskému štátu, aby stanovil ako normu týkajúcu sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, uvedenú v prílohe II, požiadavku udržiavať na poľnohospodárskej pôde kamenné hroby, ktorých premiestnenie vedie k porušeniu takejto normy a v dôsledku toho k zníženiu platieb, ktoré sa majú uhradiť dotknutému poľnohospodárskemu podniku.

   Ako bolo stanovené v prílohe IV nariadenia č. 1782/2003, norma GAEC 7 uvedená v prílohe II nariadenia č. 1306/2013, ktorej hlavná otázka s názvom „Krajina, minimálna miera udržiavania“, zahŕňa medzi požiadavkami a normami, ktoré sa majú v tejto súvislosti dodržiavať, zachovanie krajinných prvkov. Medzi krajinné prvky uvedené v prílohe II tohto posledného uvedeného nariadenia patria živé ploty, rybníky, priekopy, stromy v rade, v skupine alebo izolovane, medze a terasy. Keďže pojem „krajinné znaky“ nie je v nariadení č. 1306/2013 definovaný, treba ho vykladať, ako to uviedla generálna advokátka v bode 26 svojich návrhov, s ohľadom na jeho obvyklý význam, ako aj na kontext, v ktorom sa obvykle používa (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Horvath,C‑428/07, EU:C:2009:458, bod 34).

   V tejto súvislosti treba uviesť, že reštriktívny výklad pojmu „krajinné znaky“, ktorý by predovšetkým vylučoval tie prvky, ktoré sú výsledkom ľudských zásahov, by bol v rozpore s rozsahom voľnej úvahy, ktorou disponujú členské štáty podľa článku 94 tohto nariadenia pri stanovení minimálnych požiadaviek pre dobrý poľnohospodársky a ekologický stav (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 16. júla 2009, Horvath,C‑428/07, EU:C:2009:458, bod 37). V tejto súvislosti Súdny dvor rozhodol, že krajinné znaky sú fyzickou súčasťou životného prostredia a že požiadavky týkajúce sa zachovania týchto znakov musia prispievať k ich ochrane ako fyzických súčastí (rozsudok zo 16. júla 2009, Horvath,C‑428/07, EU:C:2009:458, bod 41). Zachovanie kamenných hrobov prispieva k ochrane prvkov kultúrneho a historického dedičstva členského štátu ako fyzických súčastí životného prostredia.

   (pozri body 41, 43 – 47, bod 1 výroku)

2.  Článok 72 ods. 1 písm. a), článok 91 ods. 1 a 2, článok 93 ods. 1 a článok 94 nariadenia č. 1306/2013, ako aj článok 4 ods. 1 písm. b), c) a e) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009, sa majú vykladať v tom zmysle, že povinnosti týkajúce sa dobrého poľnohospodárskeho a environmentálneho stavu, stanovené nariadením č. 1306/2013, musia byť splnené v celom poľnohospodárskom podniku a nielen na poľnohospodárskej pôde, za ktorú bola predložená konkrétna žiadosť o pomoc.

   Požiadavky vyplývajúce z týchto pravidiel totiž musia na jednej strane v súlade s odôvodnením 54 tohto nariadenia súvisieť s poľnohospodárskeho činnosťou alebo s plochami poľnohospodárskeho podniku, čo vedie k povinnosti dodržiavať uvedené pravidlá aj na plochách, ktoré sa nevyužívajú na účely poľnohospodárskej výroby, ako stanovuje článok 94 uvedeného nariadenia. Na druhej strane, ak by nedodržanie uvedených pravidiel bolo sankcionované len vtedy, ak by sa týkalo poľnohospodárskej plochy, za ktorú sa predložila žiadosť o pomoc, existovalo by riziko obchádzania pravidiel krížového plnenia poľnohospodárskymi podnikmi. Ako uviedla generálna advokátka v bode 58 svojich návrhov, stačilo by, aby poľnohospodár v určitom roku nezaradil do svojej žiadosti o pomoc poľnohospodársku pôdu obsahujúcu krajinný prvok nepohodlný pre jeho činnosť, ktorý by mohol premiestniť alebo rozobrať predtým ako v nasledujúcom roku zaradí túto pôdu do svojej žiadosti o pomoc bez toho, aby mu hrozila akákoľvek správna sankcia.

   (pozri body 53 – 55, bod 2 výroku)