Vec C‑148/17

Peek & Cloppenburg KG, Hamburg

proti

Peek & Cloppenburg KG, Düsseldorf

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Bundesgerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Právo ochranných známok – Smernica 2008/95/ES – Článok 14 – Vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie práv majiteľa ochrannej známky a posteriori – Deň, v ktorý musia byť splnené podmienky neplatnosti alebo zrušenia – Nariadenie (ES) č. 207/2009 – Ochranná známka Európskej únie – Článok 34 ods. 2 – Uplatnenie seniority skoršej národnej ochrannej známky – Účinky tohto uplatnenia na skoršiu národnú ochrannú známku“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 19. apríla 2018

Aproximácia právnych predpisov – Ochranné známky – Smernica 2008/95 – Vyhlásenie neplatnosti alebo zrušenie práv majiteľa ochrannej známky a posteriori – Určenie dátumu, keď boli splnené podmienky vzdania sa alebo neplatnosti skoršej národnej ochrannej známky – Dovolávanie sa seniority skoršej národnej ochrannej známky pri ochrannej známke Európskej únie – Účinky tejto seniority po výmaze skoršej národnej ochrannej známky

(Nariadenie Rady č. 207/2009, článok 34 ods. 2; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/95, článok 14)

Článok 14 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/95/ES z 22. októbra 2008 o aproximácii právnych predpisov členských štátov v oblasti ochranných známok v spojení s článkom 34 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 207/2009 z 26. februára 2009 o ochrannej známke [Európskej únie] sa má vykladať v tom zmysle, že bráni výkladu vnútroštátnej právnej úpravy, podľa ktorého možno konštatovať a posteriori neplatnosť skoršej národnej ochrannej známky alebo zrušenie práv majiteľa tejto ochrannej známky, ktorej seniorita sa uplatňuje pre ochrannú známku Európskej únie, iba vtedy, ak sú splnené podmienky tejto neplatnosti alebo tohto zrušenia nielen v deň, keď došlo k vzdaniu sa tejto skoršej národnej ochrannej známky alebo v deň, keď zanikla, ale tiež v deň, keď bolo vydané súdne rozhodnutie obsahujúce toto konštatovanie.

Hoci článok 14 smernice 2008/95 nespresňuje, z akého dátumu treba vychádzať pri skúmaní, či sú splnené podmienky neplatnosti alebo vzdania sa, zo znenia a z predmetu tohto ustanovenia jednako vyplýva, že cieľom preskúmania je spätne určiť, či boli tieto podmienky splnené v deň, keď došlo k vzdaniu sa skoršej národnej ochrannej známky alebo keď zanikla. Z toho vyplýva, že požiadavka, podľa ktorej podmienky neplatnosti skoršej národnej ochrannej známky alebo zrušenia práv majiteľa tejto ochrannej známky musia byť splnené aj v deň, keď sa rozhoduje o návrhu na konštatovanie a posteriori tejto neplatnosti alebo tohto zrušenia, nie je v súlade s uvedeným ustanovením.

Najskôr je totiž potrebné uviesť, že smernica 2008/95 nijako nepočíta s možnosťou používať národnú ochrannú známku, ktorá bola predmetom vzdania sa. Z jej odôvodnenia 5 a jej článku 1 okrem iného vyplýva, že táto smernica sa vzťahuje len na ochranné známky, ktoré boli zapísané alebo prihlásené, v dôsledku čoho vymazaná ochranná známka z pohľadu tejto smernice už neexistuje.

Následne z článku 12 ods. 1 druhého pododseku smernice 2008/95 vyplýva, že používanie ochrannej známky sa zohľadňuje iba do dátumu podania návrhu na zrušenie, prípadne o tri mesiace dlhšie v prípade uvedenom v treťom pododseku tohto ustanovenia. Zohľadniť používanie po dni, keď majiteľ ochrannej známky sám uviedol, že sa vzdáva tejto ochrannej známky, alebo ju nechal zaniknúť, v rámci konania na konštatovanie zrušenia práv majiteľa ochrannej známky a posteriori by preto nebolo koherentné s týmto ustanovením.

Z článku 34 ods. 2 nariadenia č. 207/2009 napokon vyplýva, že jediným účinkom seniority skoršej národnej ochrannej známky uplatnenej pre ochrannú známku Európskej únie je to, že ak sa majiteľ vzdá tejto skoršej národnej ochrannej známky alebo dovolí, aby zanikla, považuje sa za majiteľa, ktorý má v členskom štáte, v ktorom alebo pre ktorý bola zapísaná, naďalej rovnaké práva, aké by mal, keby bola naďalej zapísaná. Toto ustanovenie tak vytvára fikciu, ktorej cieľom je umožniť majiteľovi ochrannej známky Európskej únie aj naďalej využívať v tomto členskom štáte ochranu, ktorú mala vymazaná skoršia národná ochranná známka, a nie umožniť, aby mohla táto ochranná známka ako taká naďalej existovať. Z toho najmä vyplýva, že prípadné používanie dotknutého označenia po tomto výmaze sa musí v takomto prípade považovať za používanie ochrannej známky Európskej únie, a nie používanie vymazanej skoršej národnej ochrannej známky.

(pozri body 26, 28 – 30 a výrok)