EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62016TO0170

Uznesenie Všeobecného súdu (prvá komora) z 11. októbra 2017.
Guardian Glass España, Central Vidriera, SLU proti Európska komisia.
Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Daňové výhody, ktoré poskytol územný celok členského štátu – Schéma pomoci vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Výkon rozhodnutia – Povinnosť preveriť individuálnu situáciu príjemcov – Neexistencia stanoviska Komisie – Akt, ktorý nemožno napadnúť žalobou – Neprípustnosť.
Vec T-170/16.

Vec T‑170/16

Guardian Glass España, Central Vidriera, SLU

proti

Európskej komisii

„Žaloba o neplatnosť – Štátna pomoc – Daňové výhody, ktoré poskytol územný celok členského štátu – Schéma pomoci vyhlásená za nezlučiteľnú s vnútorným trhom – Výkon rozhodnutia – Povinnosť preveriť individuálnu situáciu príjemcov – Neexistencia stanoviska Komisie – Akt, ktorý nemožno napadnúť žalobou – Neprípustnosť“

Abstrakt – Uznesenie Všeobecného súdu (prvá komora) z 11. októbra 2017

  1. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Posúdenie týchto účinkov podľa podstaty aktu – Zohľadnenie vnímania aktu jeho adresátmi – Vylúčenie

    (Článok 263 prvý odsek ZFEÚ)

  2. Pomoc poskytovaná štátmi – Preskúmanie Komisiou – Celkové preskúmanie schémy pomoci – Prípustnosť

    (Článok 107 ods. 3 ZFEÚ a článok 108 ZFEÚ)

  3. Pomoc poskytovaná štátmi – Vymáhanie protiprávnej pomoci – Povinnosť – Ťažkosti pri výkone – Stanovisko Komisie k vykonávacím opatreniam navrhnutých členským štátom – Záväzný charakter – Neexistencia

    (Článok 108 ods. 2 ZFEÚ)

  4. Žaloba o neplatnosť – Akty, ktoré možno napadnúť žalobou – Pojem – Akty so záväznými právnymi účinkami – Zohľadnenie formy aktu – Hranice

    (Článok 263 prvý odsek ZFEÚ)

  1.  Na účely posúdenia, či má akt záväzné právne účinky v zmysle článku 263 prvého odseku ZFEÚ, treba sa pridŕžať jeho podstaty. Existenciu takých účinkov treba založiť na podstate dotknutého aktu a táto nemôže byť založená na iných skutočnostiach, najmä nie na spôsobe, akým by účinky daného aktu mohli vnímať jeho adresáti. Tento spôsob vnímania má totiž zákonite subjektívny charakter. Podmienky na pripustenie žaloby nemôžu pritom závisieť od skutočností, ktoré sa môžu meniť v závislosti od orgánov, podnikov alebo jednotlivcov.

    (pozri body 68, 114, 115)

  2.  V prípade, že ide o schému pomoci, Komisia nie je povinná vykonať analýzu pomoci poskytnutej v jednotlivých prípadoch na základe tejto schémy. Môže rozhodnúť o všeobecných charakteristikách dotknutej schémy bez toho, aby bola povinná skúmať každý osobitný prípad uplatnenia. Pokiaľ Komisia všeobecne a neurčito rozhodne o štátnej pomoci, ktorú vyhlási za nezlučiteľnú s vnútorným trhom a nariadi vymáhanie súm získaných na základe tejto schémy, prináleží členskému štátu, aby overil individuálnu situáciu každého z podnikov, ktorých sa také vymáhanie týka.

    (pozri body 70, 71)

  3.  Ak má členský štát pri výkone rozhodnutia v oblasti štátnej pomoci neočakávané a nepredvídateľné ťažkosti, je povinný obrátiť sa na Komisiu. Listy Komisie zaslané vnútroštátnym orgánom v rámci výkonu rozhodnutia Komisie, ktorým sa schéma pomoci vyhlasuje za protiprávnu a nezlučiteľnú s vnútorným trhom a ktorým sa ukladá povinnosť vrátenia predmetnej pomoci, ale ktoré neoznačuje jednotlivých príjemcov tejto pomoci a nestanovuje presné sumy, ktoré sa majú vymôcť, nie sú právne záväzné. V tomto rámci Komisia iba vyjadruje svoje stanovisko, pokiaľ ide o prijateľnosť vykonávacích opatrení navrhnutých dotknutým členským štátom z hľadiska práva Európskej únie so zreteľom na ťažkosti s výkonom, ktoré má tento členský štát vo vzťahu k ťažkostiam, ktoré musí riešiť z hľadiska práva Európskej únie.

    (pozri body 72, 74, 75)

  4.  Forma, v akej je akt prijatý, je z hľadiska určenia prípustnosti žaloby o neplatnosť v zásade bezvýznamná. Takto sa zabraňuje tomu, aby forma alebo označenie, ktoré dal aktu jeho autor, mohli viesť k vylúčeniu podávania žalôb o neplatnosť proti tomuto aktu, aj keby v skutočnosti vyvolával záväzné právne účinky. Formu aktu možno naopak vziať do úvahy vtedy, keď táto forma môže prispieť k identifikovaniu jeho povahy.

    V tejto súvislosti pokiaľ ide o akt vo forme listu, ktorý nie je datovaný ani podpísaný a nie je vyhotovený na hlavičkovom papieri Komisie, taký akt je neformálnym dokumentom, ktorý nemá formálne znaky všeobecne používané inštitúciou pri prijímaní aktu, ktorého dôsledkom alebo účelom má byť vyvolanie právnych účinkov. Forma, v akej bol napadnutý akt prijatý, preto potvrdzuje neexistenciu záväzných právnych účinkov vyvolaných týmto napadnutým aktom, ktorá vyplýva z jeho podstaty.

    (pozri body 85 – 89, 92)

Top