Vec T‑609/16

PB

proti

Európskej komisii

„Verejná služba – Úradníci – Prijímanie – Oznámenie o výberovom konaní EPSO/AD/309/15 (AD 11) – Lekári pre pracovisko v Luxemburgu – Nepripustenie ku skúškam v hodnotiacom centre – Obmedzenie výberu druhého jazyka na obmedzený počet úradných jazykov Únie – Námietka nezákonnosti – Zjavne nesprávne posúdenie – Zodpovednosť – Nemajetková ujma“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (deviata komora) zo 14. decembra 2017

1. Žaloby úradníkov – Žaloba proti rozhodnutiu o nepripustení na skúšky výberového konania – Možnosť odvolávať sa na nezrovnalosti v oznámení o výberovom konaní na účely nepripustenia – Požiadavky

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

2. Žaloby úradníkov – Námietka nezákonnosti – Akty, ktorých protiprávnosti sa možno dovolávať – Oznámenie o výberovom konaní – Jazykový režim – Prípustnosť – Podmienky – Právna súvislosť medzi napadnutým aktom a oznámením o výberovom konaní

3. Úradníci – Výberové konanie – Výberové konanie na základe kvalifikácie a skúšok – Podmienky pripustenia – Stanovenie oznámením o výberovom konaní – Posúdenie odbornej praxe uchádzačov výberovou komisiou – Súdne preskúmanie – Hranice – Zjavne nesprávne posúdenie – Pojem

   (Služobný poriadok úradníkov, príloha III, článok 2)

4. Žaloby úradníkov – Žaloba o náhradu škody – Zrušenie napadnutého nezákonného aktu – Primeraná náhrada nemajetkovej ujmy – Hranice

   (Služobný poriadok úradníkov, článok 91)

1.  V rámci postupu prijímania do zamestnania, ktoré je komplexným administratívnym postupom pozostávajúcim z po sebe nasledujúcich rozhodnutí, môže uchádzač výberového konania v žalobe podanej proti neskoršiemu aktu uvádzať nezrovnalosť skorších aktov, ktoré sú s ním úzko spojené, a odvolávať sa predovšetkým na nezákonnosť oznámenia o výberovom konaní, podľa ktorého bol daný akt prijatý.

   Skutočnosť, že žalobca nenapadol oznámenie o výberovom konaní v stanovených lehotách, mu nebráni, aby sa odvolal na nezrovnalosti, ku ktorým došlo v priebehu výberového konania, aj keď tieto nezrovnalosti môžu mať pôvod v texte oznámenia o výberovom konaní. Žalobca je totiž oprávnený poukazovať na nezrovnalosti týkajúce sa podmienok organizácie výberového konania v žalobe podanej proti individuálnemu rozhodnutiu, ktorým sa zamieta jeho prihláška, pričom mu nie je možné vytýkať, že v stanovených lehotách nepodal sťažnosť alebo žalobu proti rozhodnutiu spresňujúcemu podmienky organizácie výberového konania

   Presnejšie, ak sa žalobný dôvod založený na nezrovnalosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, týka odôvodnenia napadnutého individuálneho rozhodnutia, je potrebné žalobu pripustiť. Uchádzač vo výberovom konaní totiž nemôže byť zbavený práva napadnúť vo všetkých bodoch, vrátane bodov, ktoré boli vymedzené v oznámení o výberovom konaní, dôvodnosť individuálneho rozhodnutia, ktoré bolo voči nemu prijaté pri vykonávaní podmienok definovaných v tomto oznámení, keďže jedine toto vykonávacie rozhodnutie individualizuje jeho právne postavenie a umožňuje mu s istotou poznať, ako a v akom rozsahu sú dotknuté jeho osobitné záujmy.

   Naproti tomu, ak neexistuje úzka súvislosť medzi samotným odôvodnením napadnutého rozhodnutia a žalobným dôvodom založeným na nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní, ktoré nebolo včas napadnuté, tento žalobný dôvod treba vyhlásiť za neprípustný podľa kogentných ustanovení o lehotách na podanie žaloby, od ktorých sa v takomto prípade nemožno odchýliť bez porušenia zásady právnej istoty.

   (pozri body 26 – 29)

2.  Námietka nezákonnosti oznámenia o výberovom konaní vznesená v rámci žaloby o neplatnosť proti rozhodnutiu o nepripustení ku skúškam v hodnotiacom centre je neprípustná, pokiaľ napadnuté rozhodnutie sa nezakladá na skutočnostiach súvisiacich s jazykovým režimom výberového konania stanoveným oznámením o výberovom konaní, ktoré žalobkyňa napáda.

   (pozri body 32, 38)

3.  Výberová komisia je povinná overiť, či uchádzači majú znalosti a odbornú prax, nevyhnutné pre plnenie úloh týkajúcich sa obsadzovaného pracovného miesta, uvedené v oznámení o predmetnom výberovom konaní. Je takisto povinná vykonať porovnávacie hodnotenie znalostí a schopností uchádzačov na účely prijatia najvhodnejších uchádzačov vzhľadom na úlohy, ktoré sa majú vykonávať.

   V tomto rámci je výberová komisia výberového konania povinná zabezpečiť, aby sa jej hodnotenia všetkých posudzovaných uchádzačov vykonávali za rovnakých a objektívnych podmienok, pričom je dôležité, aby boli hodnotiace kritériá jednotné a uplatňovali sa koherentne na všetkých uchádzačov.

   Výberová komisia v tejto súvislosti disponuje mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o posúdenie povahy a dĺžky predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov, ako aj pokiaľ ide o viac alebo menej užší vzťah, ktorý môže mať s požiadavkami na pracovné miesto, ktoré sa má obsadiť.

   Okrem toho Všeobecný súd sa pri svojom preskúmaní zákonnosti posúdenia predchádzajúcej odbornej praxe uchádzačov musí obmedziť na overenie, že výkon diskrečnej právomoci výberovou komisiou výberového konania nebol zjavne nesprávny, v dôsledku čoho by rozhodnutie výberovej komisie bolo neprijateľné.

   Prináleží žalobcovi, aby predložil výberovej komisii výberového konania všetky informácie a dokumenty, ktoré považuje za užitočné na účely preskúmania jeho prihlášky výberovou komisiou.

   Výberová komisia má pri posúdení odbornej praxe uchádzača so zreteľom na požiadavky stanovené pre výberové konanie povinnosť zohľadniť iba údaje a doklady, ktoré uchádzač predložil na podporu svojej prihlášky.

   V tomto rámci sa výberová komisia výberového konania dopustí zjavne nesprávneho posúdenia, pokiaľ nepridelí žiadny bod za odbornú prax v riadení zdravotníckeho tímu, zatiaľ čo oznámenie o výberovom konaní ustanovuje pridelenie bodov v tejto súvislosti a prihláška obsahuje spresnenia umožňujúce konštatovať, že žalobca má odbornú prax v tejto oblasti. Také zjavné pochybenie v posúdení je spôsobilé skresliť celkové posúdenie praxe žalobkyne vykonané výberovou komisiou vzhľadom jednak na počet bodov, ktoré mohli byť uchádzačom pridelené za riadenie zdravotníckeho tímu a jednak na počet bodov potrebných na to, aby uchádzači boli pozvaní na ďalšie skúšky výberového konania.

   (pozri body 42 – 46, 48, 72, 73, 80, 88, 89)

4.  Zrušenie protiprávneho aktu môže samo osebe predstavovať primeranú a v zásade dostatočnú náhradu akejkoľvek nemajetkovej ujmy, ktorú mohol tento akt spôsobiť.

   Samotné zrušenie nezákonného aktu však nemôže predstavovať primeranú náhradu, pokiaľ jednak napadnutý akt obsahuje výslovne negatívne posúdenie schopnosti žalobcu, ktoré by ho mohlo uraziť, a jednak žalobca preukáže, že utrpel nemajetkovú ujmu, ktorú možno oddeliť od nezákonnosti odôvodňujúcej zrušenie a ktorú nemožno v celom rozsahu nahradiť týmto zrušením.

   (pozri body 91, 92)