Vec T‑300/16

Jindal Saw Ltd
a
Jindal Saw Italia SpA

proti

Európskej komisii

Rozsudok Všeobecného súdu (prvá rozšírená komora) z 10. apríla 2019

„Subvencie – Dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii – Vykonávacie nariadenie (EÚ) 2016/387 – Uloženie konečného vyrovnávacieho cla – Indický režim zavádzajúci vývoznú daň zo železnej rudy a znevýhodňujúcu duálnu politiku pre dopravu železnej rudy na vývoz – Článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv) nariadenia (ES) č. 597/2009 [nahradené nariadením (EÚ) 2016/1037] – Finančná pomoc – Dodanie tovaru – Činnosť spočívajúca v ‚poverení‘ súkromného subjektu vykonávaním funkcie, ktorá predstavuje finančnú pomoc – Článok 4 ods. 2 písm. a) nariadenia č. 597/2009 – Špecifickosť subvencie – Článok 6 písm. d) nariadenia č. 597/2009 – Výpočet výhody – Ujma spôsobená výrobnému odvetviu Únie – Výpočet cenového podhodnotenia a rozpätia ujmy – Príčinná súvislosť – Prístup k dôverným údajom antisubvenčného prešetrovania – Právo na obranu“

1. Súdne konanie – Opatrenia týkajúce sa dokazovania – Predloženie dôverných údajov zhromaždených Komisiou v rámci antisubvenčného prešetrovania– Opatrenie na zabezpečenie priebehu konania, ktorým sa žalobcovi povoľuje prístup k uvedeným údajom na obmedzené účely – Uvedenie nových výhrad, ktoré sú založené na uvedených údajoch, no ktoré prekračujú predmet opatrenia na zabezpečenie priebehu konania – Neprípustnosť

   (Rokovací poriadok Všeobecného súdu, články 84, 88 až 92 a 103; nariadenie Rady č. 597/2009, článok 29)

   (pozri body 33 – 54)

2. Spoločná obchodná politika – Ochrana proti subvenčným praktikám tretích štátov – Priebeh prešetrovania – Povinnosť Komisie zabezpečiť informovanie dotknutých strán – Dosah – Právo na obranu – Porušenie – Podmienky – Možnosť dotknutého podniku lepšie zabezpečiť svoju obranu v prípade neexistencie procesnej nezrovnalosti

   (Nariadenie Rady č. 597/2009, článok 30)

   (pozri body 74 – 94)

3. Spoločná obchodná politika – Ochrana proti subvenčným praktikám tretích štátov – Subvencia – Pojem – Výklad so zreteľom na Dohodu z roku 1994 o subvenciách a subvenciách a vyrovnávacích opatreniach – Rozhodnutie orgánu na urovnávanie sporov WTO, ktorým sa uplatňuje príslušné ustanovenie uvedenej dohody – Relevantnosť

   [Dohoda z roku 1994 o subvenciách a subvenciách a vyrovnávacích opatreniach, článok 1; nariadenie Rady č. 597/2009,článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv)]

   (pozri body 96 – 103)

4. Spoločná obchodná politika – Ochrana proti subvenčným praktikám tretích štátov – Subvencia – Pojem – Finančná pomoc vlády krajiny pôvodu alebo vývozu – Režim zavádzajúci obmedzenia na vývoz železnej rudy, ktoré spôsobili, že sa jej vývoz stal komerčne neatraktívnym – Zahrnutie

   [Nariadenie Rady č. 597/2009, článok 3 ods. 1 písm. a) bod iv)]

   (pozri body 106 – 129)

5. Spoločná obchodná politika – Ochrana proti subvenčným praktikám tretích štátov – Subvencia – Pojem – Špecifickosť subvencie – Subvencovanie špecifické pre určitý podnik, odvetvie alebo skupinu podnikov, resp. výrobných odvetví – Režim zavádzajúci obmedzenia na vývoz železnej rudy, ktoré spôsobili, že sa jej vývoz stal komerčne neatraktívnym – Zahrnutie

   (Nariadenie Rady č. 597/2009, článok 4 ods. 2)

   (pozri body 159 – 168)

6. Spoločná obchodná politika – Ochrana proti subvenčným praktikám tretích štátov – Subvencia – Pojem – Výhoda priznaná príjemcovi – Výpočet výhody – Referenčné obdobie – Celé obdobie prešetrovania – Strata výhody po tomto období – Dôkazné bremeno

   (Nariadenie Rady č. 597/2009, článok. 3 ods. 2, článok 5 a článok 15 ods. 1)

   (pozri body 180 – 182, 187 – 193)

7. Spoločná obchodná politika – Ochrana proti subvenčným praktikám tretích štátov – Subvencia – Pojem – Výhoda priznaná príjemcovi – Výpočet výhody – Finančná pomoc spočívajúca v poskytnutí tovaru – Metóda výpočtu, ktorá musí odrážať skutočnú výhodu poskytnutú každému príjemcovi – Dôsledky

   [Nariadenie Rady č. 597/2009, článok 3 ods. 2 a článok 6 písm. d)]

   (pozri body 205 – 227)

8. Spoločná obchodná politika – Ochrana proti subvenčným praktikám tretích štátov – Ujma – Preukázanie príčinnej súvislosti – Povinnosti inštitúcií – Výpočet podhodnotenia ceny predmetných dovozov – Povinnosť spravodlivého porovnania ceny príslušného výrobku a ceny podobného výrobku uvedeného výrobného odvetvia Únie – Porovnanie vykonané medzi cenami získanými na rôznych obchodných úrovniach – Porušenie

   (Nariadenie Rady č. 597/2009, článok 8)

   (pozri body 235 – 259)

Zhrnutie

Všeobecný súd rozsudkom Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑300/16) ( 1 ), vydaným 10. apríla 2019, zrušil nariadenie 2016/387, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny s pôvodom v Indii ( 2 ), v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Jindal Saw Ltd. Toto konečné vyrovnávacie clo bolo stanovené Komisiou v nadväznosti na prešetrovanie začaté v reakcii na podnety podané tromi podnikmi zo skupiny Saint‑Gobain Pam, ktorá je hlavným výrobcom Európskej únie, napádajúce rôzne subvencie, ktoré zaviedla India v prospech indického železiarskeho a oceliarskeho priemyslu. Prvá žalobkyňa, spoločnosť Jindal Saw, je jedným z dvoch indických vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali počas antisubvenčného prešetrovania vedeného Komisiou. Spoločnosť Jindal Saw Italia, ktorá je ďalšou žalobkyňou, je dcérskou spoločnosťou spoločnosti Jindal Saw v Únii.

V prvom rade Všeobecný súd zamietol ako neprípustné doplňujúce pripomienky, ktoré žalobkyne predložili po tom, ako preskúmali určité dôverné dokumenty patriace do predmetu antisubvenčného prešetrovania, ku ktorým získali obmedzený prístup v dôsledku prijatia opatrení týkajúcich sa dokazovania a opatrení na zabezpečenie priebehu konania zo strany Všeobecného súdu. V tejto súvislosti Všeobecný súd zdôraznil, že prístup k uvedeným údajom, ktorých dôverný charakter v zmysle článku 29 základného antisubvenčného nariadenia ( 3 ) nie je spochybnený a ktorých sprístupnenie nemôžu žalobkyne požadovať na základe uvedeného nariadenia, bol udelený s cieľom umožniť overenie vysvetlení, ktoré vo vyjadrení v žalobe poskytla Komisia vo vzťahu k chybe v písaní, ktorej sa táto dopustila v rámci správneho konania. Keďže žalobkyne nepopierali pravdivosť uvedených vysvetlení, ale tvrdili, že objavili ďalšie chyby, ktoré potvrdzujú niektoré z ich výhrad, Všeobecný súd uviedol, že situáciu v prejednávanej veci nemožno považovať za situáciu, v ktorej rozhodol na základe článku 103 ods. 3 rokovacieho poriadku všeobecne oznámiť jednému hlavnému účastníkovi konania dôverné informácie alebo prílohy predložené druhým hlavným účastníkom konania. V dôsledku toho žalobkyne nemôžu tvrdiť, že mali všeobecný prístup k novým informáciám, ktoré im umožňujú uplatňovať nové žalobné dôvody alebo výhrady, ktoré sa majú považovať za prípustné podľa článku 84 rokovacieho poriadku.

Pokiaľ ide o hmotnoprávnu stránku veci, a konkrétnejšie subvencie, ktoré možno považovať za vyrovnávacie opatrenia identifikované v napadnutom nariadení, žalobkyne napádali predovšetkým záver, podľa ktorého obmedzenia na vývoz železnej rudy, ktoré indická vláda zaviedla vo forme vývoznej dane a duálnej politiky pre dopravu železnej rudy, predstavujú „finančnú pomoc vlády“ v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) základného antisubvenčného nariadenia. Podľa názoru žalobkýň predovšetkým nemožno usudzovať, že týmito opatreniami indická vláda „poverila“, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) bodu iv) druhej zarážky uvedeného nariadenia, indických výrobcov železnej rudy, aby túto rudu dodávali domácemu železiarskemu a oceliarskemu priemyslu. V tejto súvislosti však Všeobecný súd poukázal na to, že uvedené ustanovenie je opatrením zabraňujúcim obchádzaniu, a že aby sa v plnej miere zabezpečil jeho potrebný účinok, pod pojmom „poverí“ treba rozumieť akúkoľvek činnosť vlády, ktorou sa priamo alebo nepriamo prizná súkromnému subjektu zodpovednosť za plnenie takej funkcie, ako sú uvedené v článku 3 ods. 1 písm. a) bodoch i) až iii) uvedeného nariadenia. Takto tomu pritom bolo v konkrétnom kontexte prejednávanej veci, keďže predmetné vývozné obmedzenia boli vládou navrhnuté a zavedené s výslovným cieľom zabezpečiť dodávanie železnej rudy na indický trh, pričom na účely dosiahnutia tohto cieľa boli následne monitorované a upravované, čím došlo k tomu, že sa vývoz tejto železnej rudy stal komerčne neatraktívnym.

Čo sa týka existencie „výhody“ v zmysle článku 3 ods. 2 základného antisubvenčného nariadenia, Všeobecný súd okrem iného konštatoval, že pokiaľ ide, ako v prejednávanej veci, o finančnú pomoc na výrobky, ktorých ceny sú nestále, je rozhodujúce vedieť, či výpočet výhody pre celé obdobie prešetrovania poukázal na existenciu kladného subvenčného rozpätia v prospech dotknutých príjemcov. Nie je teda relevantné na účely posúdenia zákonnosti napadnutého nariadenia, že aktuálnejší výpočet mohol preukázať, že predmetná finančná pomoc nepriznávala výhodu indickým príjemcom v určitom čase. V odpovedi na výhradu založenú na porušení článku 15 ods. 1 druhého pododseku základného antisubvenčného nariadenia, podľa ktorého sa neprijme žiadne vyrovnávacie opatrenie, najmä ak sa preukáže, že subvencie zapojených vývozcov už vôbec nezvýhodňujú, Všeobecný súd navyše zdôraznil, že kým existujú predpisy, ktorými sa ustanovujú predmetné obmedzenia vývozu, nie je vylúčené, že v blízkej budúcnosti sa medzinárodné ceny znovu alebo že indické ceny klesnú, pričom opäť vznikne výhoda.

Všeobecný súd naopak vyhovel výhradám založeným na chybách, ktorých sa Komisia dopustila vo výpočte výhody priznanej spoločnosti Jindal Saw na základe predmetných vývozných obmedzení. V tejto súvislosti žalobkyne namietali najmä porušenie článku 3 ods. 2 a článku 6 písm. d) základného antisubvenčného opatrenia, vzhľadom na to, že Komisia posúdila výhodu priznanú spoločnosti Jindal Saw tak, že vzala do úvahy priemernú cenu za nákup železnej rudy v Indii, ktorá nezahŕňala skutočné náklady na dopravu, ktoré vznikli tejto spoločnosti, ale tzv. „štandardné vážené priemerné náklady na dopravu“, vypočítané na základe nákladov na dopravu, ktoré jej oznámili obidvaja indickí vyvážajúci výrobcovia, ktorí spolupracovali pri prešetrovaní. V tomto rámci Všeobecný súd usúdil, že vzhľadom na znenie, cieľ a kontext, do ktorého patrí článok 6 základného antisubvenčného nariadenia, tento článok nemožno vykladať tak, že v situácii, o ktorú ide v prejednávanej veci, keď sú identifikovaní len traja vyvážajúci výrobcovia a dvaja z nich spolupracovali na prešetrovaní, umožňuje Komisii vypočítať prospech každého z dvoch vyvážajúcich výrobcov, ktorí spolupracovali počas prešetrovania, na základe priemernej nákupnej ceny zahŕňajúcej náklady na dopravu zodpovedajúce priemernej hodnote stanovenej na základe nákladov znášaných týmito dvoma vyvážajúcimi výrobcami, a nie na základe ceny, ktorú skutočne znášal každý z nich, vrátane ich skutočných nákladov na dopravu. V rámci možností tak metóda, ktorú Komisia použije pri výpočte výhody, musí odrážať skutočnú výhodu poskytnutú príjemcovi. Keďže pritom z odpovedí Komisie na otázky položené Všeobecným súdom vyplýva, že náklady na dopravu skutočne vynaložené spoločnosťou Jindal Saw boli vyššie než „štandardné vážené priemerné náklady na dopravu“, ktoré zohľadnila Komisia, chyba, ktorej sa Komisia dopustila, je spôsobilá spochybniť zákonnosť napadnutého nariadenia, tým, že spôsobí neplatnosť celej analýzy týkajúcej sa samotnej existencie subvencie.

Napokon, Všeobecný súd tiež vyhovel výhradám založeným na chybách, ktorých sa dopustila Komisia pri určovaní existencie ujmy výrobnému odvetviu Únie. V tejto súvislosti Všeobecný súd pripomenul, že povinnosť vykonať objektívne preskúmanie vplyvov subvencovaných dovozov, zakotvená v článku 8 ods. 1 základného antisubvenčného nariadenia, vyžaduje, aby bolo vykonané spravodlivé porovnanie ceny príslušného výrobku a ceny podobného výrobku výrobného odvetvia pri predaji uskutočnenom na území Únie, a teda porovnanie na rovnakej obchodnej úrovni. Z vykonania dokazovania je pritom zrejmé, že Komisia sa oprela o predajné ceny predávajúcich subjektov prepojených s hlavným výrobcom Únie na určenie ceny podobného výrobku výrobného odvetvia Únie, pričom nezohľadnila predajné ceny predávajúcich subjektov spoločnosti Jindal Saw na určenie ceny príslušného výrobku vyrábaného touto spoločnosťou, a to napriek tomu, že tak hlavný výrobca Únie, ako aj Jindal Saw, uskutočňovali veľmi významnú časť svojich predajov v Únii prostredníctvom predávajúcich subjektov. Všeobecný súd tak konštatoval porušenie článku 8 ods. 1 základného nariadenia vzhľadom na to, že Komisia vypočítala cenové podhodnotenie na základe porovnania cien predmetných výrobkov na odlišnej obchodnej úrovni. Keďže sa táto chyba týka posúdení, ktoré predstavujú základ potrebný na uloženie vyrovnávacieho cla na dovoz príslušného výrobku vyrobeného spoločnosťou Jindal Saw, Všeobecný súd potvrdil, že aj z tohto dôvodu je opodstatnené zrušiť napadnuté nariadenie v rozsahu, v ktorom sa týka tejto spoločnosti.

( 1 ) Tento rozsudok súvisí s rozsudkom Jindal Saw a Jindal Saw Italia/Komisia (T‑301/16, EU:T:2019:234), ktorým Všeobecný súd zrušil vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/388 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné antidumpingové clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii, a to v rozsahu, v akom sa týka spoločnosti Jindal Saw Ltd.

( 2 ) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2016/387 zo 17. marca 2016, ktorým sa ukladá konečné vyrovnávacie clo na dovoz rúr a rúrok z tvárnej zliatiny (tiež známej ako zliatina s guľôčkovým grafitom) s pôvodom v Indii (Ú. v. EÚ L 73, 2016, s. 1).

( 3 ) Nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane pred subvencovanými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva (Ú. v. EÚ L 188, 2009, s. 93).