Vec C‑558/16

Konanie začaté na návrh Doris Margret Lisette Mahnkopfovej

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Kammergericht Berlin)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Nariadenie (EÚ) č. 650/2012 – Dedenie a európske osvedčenie o dedičstve – Pôsobnosť – Možnosť uviesť podiel pozostalého manžela v európskom osvedčení o dedičstve“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 1. marca 2018

Súdna spolupráca v občianskych veciach – Právomoc, rozhodné právo, uznávanie a výkon rozhodnutí, prijatie a výkon verejných listín v dedičských veciach a zavedenie európskeho osvedčenia o dedičstve – Nariadenie č. 650/2012 – Pôsobnosť – Vnútroštátne ustanovenie, ktoré v prípade smrti jedného z manželov stanovuje paušálne vyrovnanie prírastkov formou zvýšenia dedičského podielu pozostalého manžela – Zahrnutie

(Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 650/2012, článok 1 ods. 1)

Článok 1 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 650/2012 zo 4. júla 2012 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí a prijatí a výkone verejných listín v dedičských veciach a o zavedení európskeho osvedčenia o dedičstve sa má vykladať v tom zmysle, že do pôsobnosti uvedeného nariadenia spadá také vnútroštátne ustanovenie, o aké ide vo veci samej, ktoré pre prípad smrti jedného z manželov stanovuje paušálne vyrovnanie majetkového prírastku formou zvýšenia dedičského podielu pozostalého manžela.

Podľa § 1371 ods. 1 Bürgerliches Gesetzbuch (občiansky zákonník, ďalej len „BGB“): „V prípade zániku manželského majetkového režimu z dôvodu smrti manžela, vyrovnanie majetkového prírastku nadobudnutého počas manželstva sa uskutoční tak, že zákonný dedičský podiel pozostalého manžela sa zvýši o štvrtinu pozostalosti; pritom nie je relevantné, či manželia v konkrétnom prípade dosiahli majetkový prírastok“.

Ako uviedol generálny advokát v bodoch 78 a 93 svojich návrhov, podľa údajov, ktoré má k dispozícii Súdny dvor, sa § 1371 ods. 1 BGB netýka rozdelenia majetkových práv medzi manželmi, ale práv pozostalého manžela na majetok, ktorý už je zahrnutý do pozostalosti. Za týchto podmienok zrejme hlavným cieľom tohto ustanovenia nie je rozdelenie majetku alebo vyporiadanie majetkového režimu manželov, ale skôr vymedzenie veľkosti dedičského podielu, ktorý pripadá pozostalému manželovi, vo vzťahu k ostatným dedičom. Takéto ustanovenie sa teda týka hlavne dedenia po zosnulom manželovi a nie majetkového režimu manželov. V dôsledku toho sa také pravidlo vnútroštátneho práva, o aké ide vo veci samej, vzťahuje na otázky dedenia v zmysle nariadenia č. 650/2012.

Napokon, ako uviedol aj generálny advokát predovšetkým v bode 102 svojich návrhov, ak sa podiel pripadajúci pozostalému manželovi na základe takého ustanovenia vnútroštátneho práva, akým je § 1371 ods. 1 BGB, zaradí do oblasti dedičského práva, v európskom osvedčení o dedičstve možno uviesť informácie o uvedenom podiele so všetkými účinkami opísanými v článku 69 nariadenia č. 650/2012. Treba teda konštatovať, že dosiahnutie cieľov európskeho osvedčenia o dedičstve by bolo v takej situácii, o akú ide vo veci samej, značne sťažené, pokiaľ by uvedené osvedčenie neobsahovalo úplnú informáciu o právach pozostalého manžela v súvislosti s pozostalosťou.

(pozri body 18, 40, 42 – 44 a výrok)