Vec C‑372/16

Soha Sahyouni

proti

Rajovi Mamischovi

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Oberlandesgericht München)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti – Nariadenie (EÚ) č. 1259/2010 – Posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku – Uznanie súkromného rozvodu, o ktorom rozhodol cirkevný súd v treťom štáte – Pôsobnosť uvedeného nariadenia“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 20. decembra 2017

1. Prejudiciálne otázky–Právomoc Súdneho dvora–Ustanovenia práva Únie uplatniteľné na základe vnútroštátneho práva priamo a nepodmienene na situácie, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti–Začlenenie

   (Článok 267 ZFEÚ; nariadenie Rady č. 1259/2010)

2. Justičná spolupráca v občianskych veciach–Rozhodné právo pre rozvod a rozluku–Nariadenie č. 1259/2010–Rozsah pôsobnosti–Uznanie rozhodnutia o rozvode vyplývajúce z jednostranného vyhlásenia pred cirkevným súdom nachádzajúcim sa v treťom štáte–Vylúčenie

   (Nariadenie Rady č. 1259/2010, článok 1)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 27 – 34)

2.  Článok 1 nariadenia Rady (EÚ) č. 1259/2010 z 20. decembra 2010, ktorým sa vykonáva posilnená spolupráca v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku, sa má vykladať v tom zmysle, že rozvod vyplývajúci z jednostranného vyhlásenia jedného z manželov pred cirkevným súdom, akým je rozvod vo veci samej, nepatrí do vecnej pôsobnosti tohto nariadenia.

   Pokiaľ ide po prvé o znenie článku 1 nariadenia č. 1259/2010, v odseku 1 tohto článku sa uvádza len to, že toto nariadenie sa uplatňuje na rozvod a rozluku v situáciách, keď dochádza ku kolízii právnych poriadkov. Znenie uvedeného článku tak neposkytuje žiadnu užitočnú informáciu na definovanie pojmu „rozvod“ v zmysle tohto nariadenia.

   Pokiaľ ide po druhé o kontext, do ktorého zapadá článok 1 nariadenia č. 1259/2010, najprv treba uviesť, že žiadne iné ustanovenie tohto nariadenia neuvádza definíciu pojmu „rozvod“ v zmysle tohto nariadenia. Ďalej, hoci platí, že súkromné rozvody nie sú výslovne vylúčené z pôsobnosti nariadenia č. 1259/2010, ako to uviedol generálny advokát v bode 60 svojich návrhov, odkazy na zásahy „súdu“ a existenciu „konania“ uvedené v mnohých ustanoveniach tohto nariadenia, akými sú článok 1 ods. 2, článok 5 ods. 2 a 3, články 8 a 13, ako aj článok l8 ods. 2 uvedeného nariadenia, svedčia o tom, že toto nariadenie sa vzťahuje výlučne na rozvody vyhlásené buď štátnym súdom, alebo orgánom verejnej moci, alebo pod jeho dohľadom. Napokon podľa odôvodnenia 10 nariadenia č. 1259/2010 by mali byť vecná pôsobnosť a normatívne ustanovenia tohto nariadenia zlučiteľné s nariadením č. 2201/2003.

   Pokiaľ ide po tretie o cieľ sledovaný nariadením č. 1259/2010, ako vyplýva z jeho názvu, toto nariadenie zavádza posilnenú spoluprácu medzi zúčastnenými členskými štátmi v oblasti rozhodného práva pre rozvod a rozluku. Ako uviedol generálny advokát v bode 65 svojich návrhov, v čase prijímania tohto nariadenia mohli v právnych poriadkoch členských štátov zúčastňujúcich sa na takejto posilnenej spolupráci prijímať rozhodnutia s právnym významom v daných veciach iba orgány verejnej povahy. V tejto súvislosti je nesporné, že hoci viaceré členské štáty od prijatia nariadenia č. 1259/2010 zaviedli do svojich právnych poriadkov možnosť vyhlásiť rozvod bez zásahu štátneho orgánu, nič to nemení na tom, ako uviedol generálny advokát v bode 66 svojich návrhov, že začlenenie súkromných rozvodov do pôsobnosti tohto nariadenia si vyžaduje zmeny, ktoré prináleží vykonať výlučne normotvorcovi Únie.

   Vzhľadom na definíciu pojmu „rozvod“, ktorá sa uvádza v nariadení č. 2201/2003, tak z cieľov, ktoré sleduje nariadenie č. 1259/2010, vyplýva, že toto nariadenie sa vzťahuje len na rozvody vyhlásené buď štátnym súdom, alebo orgánom verejnej moci, alebo pod jeho dohľadom.

   (pozri body 37 – 40, 44, 45, 47 – 49 a výrok)