Vec C‑189/16

Boguslawa Zaniewicz‑Dybeck

proti

Pensionsmyndigheten,

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Högsta förvaltningsdomstolen)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálne zabezpečenie migrujúcich pracovníkov – Nariadenie (EHS) č. 1408/71 – Článok 46 ods. 2 – Článok 47 ods. 1 písm. d) – Článok 50 – Zaručený dôchodok – Minimálna dávka – Výpočet dôchodkových nárokov“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) zo 7. decembra 2017

1. Sociálne zabezpečenie–Migrujúci pracovníci–Starobné poistenie a poistenie pre prípad úmrtia–Výpočet starobného dôchodku–Minimálna dávka–Výpočet v súlade s ustanoveniami článku 50 nariadenia č. 1408/71 v spojení s vnútroštátnou úpravou, a to bez uplatnenia vnútroštátnych ustanovení týkajúcich sa pomerného výpočtu–Neuplatnenie článku 46 ods. 2 a článku 47 ods. 1 písm. d) uvedeného nariadenia

   [Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 46 ods. 2, článok 47 ods. 1 písm. d) a článok 50]

2. Sociálne zabezpečenie–Migrujúci pracovníci–Starobné poistenie a poistenie pre prípad úmrtia–Dôchodkový príplatok–Záruka minimálnej mzdy–Minimálna dávka–Právna úprava členského štátu, ktorá ukladá príslušnej inštitúcii povinnosť zohľadniť pri výpočte uvedenej dávky všetky starobné dôchodky, ktoré dotknutá osoba poberá v jednom alebo vo viacerých členských štátoch–Prípustnosť

   (Nariadenie Rady č. 1408/71, článok 50)

1.  Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14. júna 1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia na zamestnancov, samostatne zárobkovo činné osoby a ich rodinných príslušníkov, ktorí sa pohybujú v rámci spoločenstva, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením Rady (ES) č. 118/97 z 2. decembra 1996, zmeneným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/98 z 29. júna 1998, sa má vykladať v tom zmysle, že pri výpočte minimálnej dávky, akou je zaručený dôchodok vo veci samej, príslušnou inštitúciou členského štátu, sa neuplatní článok 46 ods. 2, ani článok 47 ods. 1 písm. d) tohto istého nariadenia. Táto dávka sa musí vypočítať v súlade s ustanoveniami článku 50 uvedeného nariadenia č. 1408/71 v spojení s ustanoveniami vnútroštátnej právnej úpravy, pričom sa však neuplatnia vnútroštátne ustanovenia, o aké ide vo veci samej, týkajúce sa pomerného výpočtu.

   Ako poznamenal generálny advokát v bode 47 svojich návrhov, keďže nariadenie č. 1408/71 nevyžaduje, aby členské štáty stanovili minimálne dávky a každá vnútroštátna úprava teda nevyhnutne neobsahuje tento druh dávky, článok 46 ods. 2 tohto nariadenia môže ukladať špecifické a podrobné pravidlá pre výpočet tejto dávky.

   Z toho dôvodu sa musí nárok na poberanie minimálnej dávky, akou je dotknutý zaručený dôchodok vo veci samej, posudzovať nie na základe článku 46 ods. 2 alebo článku 47 ods. 1 písm. d) nariadenia č. 1408/71, ale v súlade so špecifickými pravidlami obsiahnutými v článku 50 tohto nariadenia a príslušnou vnútroštátnou právnou úpravou.

   (pozri body 47, 48, 52, bod 1 výroku)

2.  Nariadenie č. 1606/71, v znení zmenenom a aktualizovanom nariadením č. 118/97, zmeneným nariadením č. 1606/98, a konkrétne článok 50 tohto nariadenia č. 1408/71, sa má vykladať v tom zmysle, že nebráni takej právnej úprave členského štátu, ktorá na účely výpočtu dávky, akou je zaručený dôchodok vo veci samej, stanovuje, že príslušná inštitúcia musí zohľadniť všetky starobné dôchodky, ktoré dotknutá osoba skutočne poberá v jednom alebo vo viacerých iných členských štátoch.

   V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa ustálenej judikatúry článok 50 nariadenia č. 1408/71 stanovuje prípady, kedy kariérny postup zamestnanca podľa právnych úprav štátov, ktoré sa na neho vzťahujú, boli relatívne krátke, takže celková výška dávok, ktoré majú tieto štáty zaplatiť, nedosahuje primeranú životnú úroveň (rozsudky z 30. novembra 1977, Torri,64/77, EU:C:1977:197, bod 5, a zo 17. decembra 1981, Browning,22/81, EU:C:1981:316, bod 12).

   Na účely nápravy tejto situácie článok 50 stanovuje, že vzhľadom na skutočnosť, že právna úprava štátu bydliska stanovuje minimálnu dávku, dávka, ktorú má zaplatiť tento štát, bude zvýšená o príplatok rovný rozdielu medzi sumou dávok splatných rôznymi štátmi, ktorých právne úpravy sa vzťahovali na zamestnanca, a touto minimálnou dávkou (rozsudok z 30. novembra 1977, Torri,64/77, EU:C:1977:197, bod 6).

   Z toho vyplýva, ako uviedol generálny advokát v bode 59 svojich návrhov, že na účely výpočtu nárokov na minimálnu dávku, akou je zaručený dôchodok vo veci samej, článok 50 nariadenia č. 1408/71 osobitne stanovuje zohľadnenie skutočnej výšky starobných dôchodkov, ktoré dotknutá osoba poberá v inom členskom štáte.

   (pozri body 57 – 60, bod 2 výroku)