Spojené veci C‑52/16 a C‑113/16

„SEGRO“ Kft.

proti

Vas Megyei Kormányhivatal Sárvári Járási Földhivatala

a

Günther Horváth

proti

Vas Megyei Kormányhivatal

(návrhy na začatie prejudiciálneho konania, ktoré podal Szombathelyi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 63 ZFEÚ – Voľný pohyb kapitálu – Právo na užívanie poľnohospodárskych pozemkov – Vnútroštátna právna úprava, ktorá v budúcnosti vyhradzuje možnosť nadobudnúť také práva iba blízkym príbuzným vlastníka pozemkov a ktorá bez odškodnenia zrušuje práva predtým nadobudnuté právnickými alebo fyzickými osobami, ktoré nemôžu preukázať blízky príbuzenský vzťah s uvedeným vlastníkom“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (veľká komora) zo 6. marca 2018

1. Voľný pohyb kapitálu–Ustanovenia Zmluvy–Pôsobnosť–Nadobudnutie práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov–Zahrnutie

   (Článok 63 ZFEÚ; smernica Rady 88/361, príloha I)

2. Voľný pohyb kapitálu–Obmedzenia na činnosti v oblasti nehnuteľností–Vnútroštátna právna úprava stanovujúca zánik nadobudnutých práv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov v prípade nepreukázania blízkeho príbuzenského vzťahu s vlastníkom týchto pozemkov–Neprípustnosť–Neexistencia priamej diskriminácie

   (Článok 63 ZFEÚ)

3. Voľný pohyb kapitálu–Obmedzenia na činnosti v oblasti nehnuteľností–Vnútroštátna právna úprava stanovujúca zánik nadobudnutých práv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov v prípade nepreukázania blízkeho príbuzenského vzťahu s vlastníkom týchto pozemkov–Neprípustnosť–Odôvodnenie–Žiadne

   (Článok 63 ZFEÚ)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 56 – 60)

2.  Podľa ustálenej judikatúry článok 63 ods. 1 ZFEÚ vo všeobecnosti zakazuje obmedzenia pohybu kapitálu medzi členskými štátmi (rozsudok z 22. októbra 2013, Essent a i., C‑105/12 až C‑107/12, EU:C:2013:677, bod 39, ako aj citovaná judikatúra). V prejednávanej veci je potrebné konštatovať, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá stanovuje zánik zmluvne nadobudnutých práv na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, medzi ktoré patria tie, ktoré sú v držbe z dôvodu výkonu práva na voľný pohyb kapitálu, už len svojím samotným predmetom obmedzuje uvedenú slobodu. Prípadné prijatie opatrenia na odškodnenie, ktoré vnútroštátny súd uviedol vo svojej druhej otázke vo veci C‑52/16, týkajúce sa osôb, ktoré boli na základe tejto právnej úpravy zbavené takých práv po ich nadobudnutí, nie je spôsobilé ovplyvniť toto konštatovanie.

   Uvedená právna úprava totiž zbavuje dotknutú osobu tak možnosti naďalej požívať práva, ktoré nadobudla, a to tým, že jej bránia najmä v obhospodarovaní poľnohospodárskych pozemkov, v súvislosti s ktorými nadobudla toto právo, ako aj možnosti nakladať s týmto právom. Tým, že sa štátni príslušníci iných členských štátov než je Maďarsko, ktorí sú osoby oprávnené k voľnému pohybu kapitálu, zbavia oráva užívať tovar, do ktorého investovali kapitál, predstavuje vnútroštátna právna úprava dotknutá vo veci samej prekážku tohto voľného pohybu. Ako okrem toho vyplýva z ustálenej judikatúry, opatrenia zakázané článkom 63 ods. 1 ZFEÚ ako obmedzenia pohybu kapitálu zahŕňajú najmä opatrenia, ktoré sú spôsobilé odradiť nerezidentov od investovania v členskom štáte (rozsudky z 25. januára 2007, Festersen, C‑370/05, EU:C:2007:59, bod 24 a citovaná judikatúra, ako aj z 1. októbra 2009, Woningstichting Sint Servatius, C‑567/07, EU:C:2009:593, bod 21). Z toho vyplýva, že vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, je obmedzením základnej slobody zaručenej v článku 63 ZFEÚ.

   Pokiaľ ide o otázku, či táto právna úprava musí byť navyše považovaná za diskriminačnú, čoho sa týka druhá otázka položená vo veci C‑113/16, treba uviesť, ako to urobil generálny advokát v bode 72 svojich návrhov, že požiadavka týkajúca sa, ako v prejednávanej veci, existencie blízkeho vzťahu medzi držiteľom práva na užívanie a vlastníkom poľnohospodárskeho pozemku, používa kritérium, ktoré je zdanlivo nezávislé od štátnej príslušnosti držiteľa práva na užívanie a pôvodu kapitálu, a nie je teda priamo diskriminačná.

   (pozri body 61 – 67)

3.  Článok 63 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej predtým zriadené práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov, ktorých držitelia nie sú blízkymi príbuznými vlastníka týchto pozemkov, zanikajú ex lege a v dôsledku toho sa vymažú z katastrov nehnuteľností.

   V tejto súvislosti treba po prvé poznamenať, že ako tvrdí najmä Komisia a ako uviedol generálny advokát v bodoch 111 až 113 svojich návrhov, taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, ktorá neumožňuje zachovať existujúce práva na užívanie poľnohospodárskych pozemkov iba pod podmienkou, že držiteľ práva na užívanie je blízkym príbuzným vlastníka tohto pozemku, sa nezdá sa byť vhodná na sledovanie cieľov uvádzaných maďarskou vládou, s ktorými nemá nijakú priamu súvislosť. Existencia príbuzenského vzťahu totiž nemôže zaručiť, že držiteľ práva na užívanie sám obhospodaruje dotknutý pozemok a že predmetné právo na užívanie nenadobudol čisto na špekulatívne účely. Rovnako tak nič neumožňuje a priori sa domnievať, že tretia osoba, ktorá nie je rodinným príslušníkom vlastníka a nadobudla právo na užívanie takého pozemku, ho nebude môcť obhospodarovať sama a že toto nadobudnutie sa uskutočnilo na čisto špekulatívne účely bez akejkoľvek vôle obrábať uvedený pozemok.

   Po druhé aj za predpokladu, že by dôvodom predmetnej právnej úpravy vo veci samej bola hoci len čiastočne vôľa postihovať porušovanie pravidiel uplatniteľných v oblasti devízovej kontroly, čo musí prípadne overiť vnútroštátny súd, treba sa ešte ubezpečiť, že zrušenie práv na užívanie pozemkov, ktoré stanovuje uvedená právna úprava, nie je vzhľadom na tento cieľ neprimerané. V tejto súvislosti, ako tiež uviedol generálny advokát v bodoch 95 a 98 svojich návrhov, je zrejmé, že na účely sankcionovania ab initio prípadných porušení platnej právnej úpravy v oblasti devízovej kontroly mohli byť prijaté iné, menej rozsiahle opatrenia z hľadiska účinkov než je zrušenie vecných práv, ako napríklad správne pokuty (pozri analogicky rozsudok z 1. decembra 2005, Burtscher, C‑213/04, EU:C:2005:731, bod 60).

   Pokiaľ ide o boj proti praktikám, ktorých predmetom je obchádzanie vnútroštátneho zákona, Súdny dvor už pripustil, že opatrenie obmedzujúce základnú slobodu môže byť prípadne opodstatnené, keď sa osobitne zameriava na čisto umelé konštrukcie, ktorých cieľom je obísť dotknutú vnútroštátnu právnu úpravu (rozsudok z 1. apríla 2014, Felixstowe Dock and Railway Company a i., C‑80/12, EU:C:2014:200, bod 31, ako aj citovaná judikatúra). Na to, aby opatrenie, ktoré sleduje taký osobitný cieľ boja proti čisto vykonštruovaným operáciám, bolo v súlade so zásadou proporcionality, malo by naopak umožniť vnútroštátnemu súdu, aby zneužívajúce alebo podvodné konanie dotknutých osôb preskúmal v každom konkrétnom prípade, s prihliadnutím na osobitnosti každej veci a na základe objektívnych skutočností (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 17. septembra 2009, Glaxo Wellcome, C‑182/08, EU:C:2009:559, bod 99). Javí sa, že taká právna úprava, o akú ide vo veci samej, nespĺňa žiadnu z požiadaviek pripomenutých v bodoch 115 až 117 tohto rozsudku.

   Po prvé, z rozsudku Alkotmánybíróság (Ústavný súd) č. 25 z 21. júla 2015 uvedeného v bodoch 25 tohto rozsudku, zrejme vyplýva, že právna úprava dotknutá vo veci samej chcela aspoň čiastočne odstrániť právne účinky postupu nadobúdania poľnohospodárskych pozemkov, podľa ktorého bolo právo na užívanie uplatňované nefunkčným spôsobom, tieto výňatky tiež preukazujú, že toto odstránenie bolo považované za potrebné na úplné dosiahnutie národného strategického cieľa, ktorý sleduje novo zavedený právny rámec zavedený, t. j. že poľnohospodárske pozemky by mali byť len vo vlastníctve fyzických osôb, ktoré ich obrábajú. Za týchto podmienok sa nemožno domnievať, že takáto právna úprava sleduje konkrétny cieľ spočívajúci v boji proti konaniu, v rámci ktorého sa vytvárajú vykonštruované operácie, ktorých cieľom je vyhnúť sa uplatneniu vnútroštátnej právnej úpravy týkajúcej sa nadobúdania poľnohospodárskych pozemkov. Po druhé, aj za predpokladu, že by bolo možné sa domnievať, že právna úprava dotknutá vo veci samej bola prijatá s takýmto špecifickým cieľom spočívajúcim v boji proti vykonštruovaným operáciám, nemožno iba na základe okolnosti, že držiteľ práva na užívanie poľnohospodárskeho pozemku je právnickou alebo fyzickou osobou, ktorá nie je v blízkom príbuzenskom vzťahu s vlastníkom tohto pozemku, dospieť k záveru, že táto osoba konala v čase nadobudnutia tohto práva na užívanie pozemkov zneužívajúcim spôsobom. Ako bolo pripomenuté v bode 116 tohto rozsudku, stanovenie všeobecnej domnienky zneužívania nemožno pripustiť.

   (pozri body 86, 87, 105, 106, 114, 117 – 121, 129 a výrok)