Vec C‑49/16

Unibet International Ltd.

proti

Nemzeti Adó‑ és Vámhivatal Központi Hivatala

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Fővárosi Közigazgatási és Munkaügyi Bíróság)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Podmienky udelenia koncesie na organizovanie online hazardných hier – Praktická nemožnosť získania takéhoto povolenia súkromnými prevádzkovateľmi usadenými v iných členských štátoch“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (prvá komora) z 22. júna 2017

1. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava, ktorá zavádza režim koncesií a povolení na organizovanie online hazardných hier–Praktická nemožnosť získania takejto koncesie alebo takéhoto povolenia prevádzkovateľmi usadenými v iných členských štátoch–Odôvodnenie–Naliehavé dôvody všeobecného záujmu–Nedodržanie povinnosti transparentnosti

   (Článok 56 ZFEÚ)

2. Slobodné poskytovanie služieb–Obmedzenia–Hazardné hry–Vnútroštátna právna úprava, ktorá zavádza režim koncesií a povolení na organizovanie online hazardných hier–Nezlučiteľnosť s článkom 56 TFUE–Sankcie voči subjektu, ktorý sa dopustil porušenia–Neprípustnosť

   (Článok 56 ZFEÚ)

1.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takej vnútroštátnej právnej úprave, o akú ide vo veci samej, ktorá zavádza režim koncesií a povolení na organizovanie online hazardných hier, pokiaľ obsahuje diskriminačné pravidlá voči prevádzkovateľom usadeným v iných členských štátoch alebo pokiaľ stanovuje nediskriminačné pravidlá, ktoré sú však uplatňované netransparentne alebo sa vykonávajú spôsobom, ktorý bráni účasti, prípadne ju sťažuje niektorým uchádzačom usadeným v iných členských štátoch vo výberovom konaní.

   Pokiaľ ide po prvé o vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá bola platná k 25. júnu 2014, treba konštatovať, že pravidlo členského štátu, o aké ide vo veci samej, podľa ktorého spoľahliví prevádzkovatelia hazardných hier museli minimálne počas desiatich rokov vykonávať činnosť organizovania hazardných hier na území tohto členského štátu, zavádza rozdielne zaobchádzanie, pretože diskriminuje prevádzkovateľov hazardných hier usadených v iných členských štátoch vo vzťahu k dotknutým vnútroštátnym prevádzkovateľom, ktorí môžu ľahšie splniť uvedenú podmienku. Samotné odvolávanie sa na cieľ všeobecného záujmu nepostačuje na odôvodnenie takéhoto rozdielneho zaobchádzania.

   Pokiaľ ide po druhé o vnútroštátnu právnu úpravu platnú k 29. augustu 2014, povinnosť vykonávať činnosť organizovania hazardných hier počas troch rokov v členskom štáte nezavádza výhodu pre prevádzkovateľov usadených v hostiteľskom členskom štáte a možno ju odôvodniť cieľom všeobecného záujmu. Je však dôležité, aby sa sporné pravidlá uplatňovali transparentne voči všetkým uchádzačom. Túto požiadavku nespĺňa vnútroštátna právna úprava, o akú ide vo veci samej, podľa ktorej podmienky výkonu právomocí ministra hospodárstva, ktoré stanovuje počas takéhoto konania, ako aj technické podmienky, ktoré musia spĺňať prevádzkovatelia hazardných hier pri predložení svojej ponuky, nie sú definované s dostatočnou presnosťou.

   (pozri body 44 – 48, bod 1 výroku)

2.  Článok 56 ZFEÚ sa má vykladať v tom zmysle, že bráni takým sankciám, o aké ide vo veci samej, uloženým z dôvodu porušenia vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá zavádza režim koncesií a povolení na organizovanie hazardných hier, v prípade, keď sa ukáže, že takáto vnútroštátna právna úprava je v rozpore s týmto článkom.

   (pozri bod 51, bod 2 výroku)