Vec T‑452/15

Andrei Petrov a i.

proti

Európskemu parlamentu

„Člen Európskeho parlamentu – Nepovolenie vstupu do budov Parlamentu – Štátny príslušník tretieho štátu – Článok 21 Charty základných práv – Diskriminácia z dôvodu etnického pôvodu – Diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti – Prípustnosť žalobného dôvodu – Diskriminácia z dôvodu politického zmýšľania – Rovnosť zaobchádzania – Zneužitie právomoci“

Abstrakt – Rozsudok Všeobecného súdu (štvrtá komora) z 20. novembra 2017

1. Súdne konanie – Návrh na začatie konania – Formálne náležitosti – Zhrnutie dôvodov, na ktorých je návrh založený – Nevyhnutnosť výslovného odkazu na ustanovenia, ktoré sú základom žaloby – Absencia – Hranice – Poukázanie na porušenie Zmlúv ako základ žaloby – Nedostatočná presnosť

   [Štatút Súdneho dvora, článok 21 prvý odsek a článok 53 prvý odsek; Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 76 písm. d)]

2. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Pojem

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 21)

3. Právo Európskej únie – Výklad – Metódy – Výklad aktu so všeobecnou pôsobnosťou – Pripísanie odlišného významu rôznym výrazom použitým v predpise

4. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Rovnosť zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod – Pojem etnický pôvod

5. Právo Európskej únie – Zásady – Rovnosť zaobchádzania – Diskriminácia z dôvodu štátnej príslušnosti – Zákaz – Pôsobnosť – Rozdielne zaobchádzanie medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a štátnymi príslušníkmi tretích štátov – Vylúčenie

   (Článok 18 prvý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 21 ods. 2)

6. Súdne konanie – Uvedenie nových dôvodov počas súdneho konania – Podmienky – Dôvod založený na okolnostiach, ktoré vyšli najavo v priebehu konania

   (Rokovací poriadok Všeobecného súdu, článok 84 ods. 1)

7. Žaloba o neplatnosť – Žalobné dôvody – Zneužitie právomoci – Pojem – Rozhodnutie o nepovolení vstupu štátnym príslušníkom tretej krajiny do priestorov Parlamentu

   (Článok 263 ZFEÚ)

8. Európsky parlament – Právomoci – Vnútorná organizácia – Právomoc nepovoliť vstup členom určitej politickej strany tretej krajiny do priestorov Parlamentu

   [Článok 14 ZEÚ a článok 15 ods. 6 písm. d) ZEÚ; článok 230 prvý odsek ZFEÚ; Rokovací poriadok Európskeho parlamentu, články 22, 115 a 157]

1.  V rámci žaloby o neplatnosť, aj keď žalobca nie je povinný výslovne uviesť konkrétne právne pravidlo, na ktorom založil svoju výhradu, musí byť splnená podmienka, že jeho argumentácia je dostatočne jasná, aby žalovaný a súd Únie mohli bez ťažkostí toto pravidlo identifikovať. V tejto súvislosti poukázanie na „porušenie Zmlúv“ predstavuje iba východiskový bod na podanie žaloby o neplatnosť, ktorú môže prejednávať súd Únie, avšak nemôže predstavovať identifikáciu právneho základu žalobného dôvodu.

   (pozri body 21, 22)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 27, 53)

3.  Ak sa v predpise so všeobecnou pôsobnosťou používajú dva rôzne výrazy, potom v záujme koherencie a právnej istoty nie je možné takýmto výrazom pripisovať rovnaký význam. To platí a fortiori, keď majú tieto výrazy rôzne významy v bežnom jazyku.

   (pozri bod 34)

4.  Hoci štátna príslušnosť predstavuje právnu a politickú väzbu, ktorá existuje medzi jednotlivcom a suverénnym štátom, pojem etnický pôvod vychádza z myšlienky, že spoločenské skupiny sa vyznačujú spoločným pocitom príslušnosti k tomu istému národu alebo spoločnou náboženskou vierou, spoločným jazykom, kultúrnym a tradičným pôvodom a životným prostredím.

   (pozri bod 35)

5.  Článok 18 prvý odsek ZFEÚ sa nachádza v druhej časti tejto Zmluvy s názvom „Nediskriminácia a občianstvo Únie“. Týka sa situácií, ktoré patria do pôsobnosti práva Únie a v ktorých sa so štátnym príslušníkom členského štátu v porovnaní s príslušníkmi iného členského štátu zaobchádza diskriminujúco len na základe jeho štátnej príslušnosti. Tento článok sa preto nemôže uplatniť v prípade eventuálneho rozdielneho zaobchádzania medzi štátnymi príslušníkmi členských štátov a štátnymi príslušníkmi tretích štátov. V dôsledku toho, keďže sa článok 21 ods. 2 Charty základných práv Európskej únie má vykladať tak, že má rovnaký rozsah ako článok 18 prvý odsek ZFEÚ, štátny príslušník tretej krajiny sa nemôže odvolávať na článok 21 ods. 2 Charty.

   (pozri body 39 – 41)

6.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 46)

7.  O zneužitie právomoci pri rozhodnutí ide iba vtedy, keď sa na základe objektívnych, relevantných a súhlasných nepriamych dôkazov zdá, že rozhodnutie bolo prijaté na dosiahnutie iného ako stanoveného cieľa.

   O taký prípad nejde, pokiaľ ide o okolnosť, keď predseda Parlamentu radšej prijal rozhodnutie, ktorým sa členom alebo sympatizantom ruskej politickej strany zabránilo v tom, aby vstúpili do priestorov inštitúcie s cieľom vyjadriť sa počas politického stretnutia, než aby sa spoliehal na schopnosť svojich bezpečnostných služieb zasiahnuť, keďže uvedené rozhodnutie patrí do osobitného kontextu, ktorý v danom čase charakterizoval politické vzťahy medzi Ruskou federáciou a Úniou. Platí to tým viac, že uvedené rozhodnutie, ktoré súviselo s daným kontextom, malo iba dočasnú povahu.

   (pozri body 57, 65, 74)

8.  Článok 22 Rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu zveruje predsedovi inštitúcie nevyhnutnú právomoc na zabezpečenie všeobecnej bezpečnosti v priestoroch Parlamentu s cieľom zabrániť akémukoľvek narušeniu riadneho priebehu parlamentných činností alebo toto narušenie zastaviť, ako aj s cieľom chrániť dôstojnosť inštitúcie. Navyše Parlament nemá povinnosť podporovať vo svojich priestoroch politické aktivity strany, ktorá pochádza z tretej krajiny.

   V dôsledku toho Parlament nie je povinný prijímať členov alebo sympatizantov takejto politickej strany, aby mohli v jeho priestoroch vyjadriť svoje názory. Všeobecnejšie z článku 14 ZEÚ vyplýva, že právo podieľať sa na výkone legislatívnych a rozpočtových funkcií, funkcie politickej kontroly a poradnej funkcie v rámci Parlamentu je vyhradené pre zástupcov občanov Únie volených vo všeobecných, priamych a slobodných voľbách tajným hlasovaním, pričom článok 15 ods. 6 písm. d) ZEÚ a článok 230 prvý odsek ZFEÚ osobitne zaručujú právo predsedu Európskej rady a predsedu Komisie byť vypočutý. Navyše, hoci článok 115 rokovacieho poriadku Parlamentu stanovuje, že rozpravy sú verejné a že schôdze výborov sú tiež zvyčajne verejné, článok 157 uvedeného rokovacieho poriadku spresňuje, že osoby z radov verejnosti, ktoré majú povolený vstup na galérie, musia zotrvať na mieste a zachovávať ticho. Rovnako zo štruktúry Zmlúv a z predpisov na ich vykonanie, ako aj z potreby zabezpečiť slobodný výkon právomocí zverených Parlamentu vyplýva, že Parlament nie je miestom, kde by mala celá verejnosť neobmedzenú možnosť vyjadriť sa.

   (pozri bod 67)