Stanovisko 3/15

Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ

„Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ – Marrákešská zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania – Článok 3 ZFEÚ – Výlučná vonkajšia právomoc Európskej únie – Článok 207 ZFEÚ – Spoločná obchodná politika – Obchodné aspekty duševného vlastníctva – Medzinárodná zmluva, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti – Smernica 2001/29/ES – Článok 5 ods. 3 písm. b) a článok 5 ods. 4 – Výnimky a obmedzenia v prospech zdravotne postihnutých osôb“

Abstrakt – Stanovisko Súdneho dvora (veľká komora) zo 14. februára 2017

1. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Rozsah–Marrákešská zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby zrakovo postihnuté–Vylúčenie

   [Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ a článok 207 ZFEÚ]

2. Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Marrákešská zmluva o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby zrakovo postihnuté–Výlučná povaha–Základ–Dotknutie pravidiel stanovených v smernici 2001/29

   [Článok 3 ods. 2 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/29, odôvodnenie 7 a článok 5 ods. 3 písm. b) a článok 5 ods. 4]

3. Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná povaha–Základ–Dotknutie spoločných pravidiel Únie–Kritériá posúdenia

   (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ)

1.  Uzavretie Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania nepatrí do spoločnej obchodnej politiky vymedzenej v článku 207 ZFEÚ. V dôsledku toho Únia nemá výlučnú právomoc na uzavretie tejto zmluvy na základe článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ.

   Hlavným cieľom Marrákešskej zmluvy je zlepšiť situáciu dotknutých osôb tým, že za pomoci rôznych nástrojov, medzi ktoré patrí zjednodušený obeh kópií v prístupnom formáte sa im uľahčí prístup k uverejneným dielam. Ďalej, pokiaľ ide o obsah tejto zmluvy, táto zmluva spresňuje, že zmluvné strany musia na účely dosiahnutia jej cieľov použiť dva rôzne a navzájom sa dopĺňajúce nástroje. V prvom rade článok 4 ods. 1 uvedenej zmluvy stanovuje, že zmluvné strany s cieľom uľahčiť dostupnosť diel prostredníctvom kópií v prístupnom formáte pre dotknuté osoby zabezpečia obmedzenie alebo výnimku z práva na rozmnožovanie, práva na distribúciu a práva na sprístupňovanie verejnosti. V druhom rade články 5 a 6 Marrákešskej zmluvy zavádzajú určité povinnosti týkajúce sa cezhraničnej výmeny kópií v prístupnom formáte.

   Čo sa týka po prvé harmonizácie výnimiek a obmedzení práva na rozmnožovanie, na distribúciu a na sprístupňovanie verejnosti, odôvodnenie 12 preambuly tejto istej zmluvy výslovne uvádza, že táto harmonizácia je uskutočnená s cieľom uľahčiť prístup k dielam a ich používanie pre dotknuté osoby. Ďalej článok 4 Marrákešskej zmluvy nemôže zaručiť aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov, ktorá by umožnila výrazne uľahčiť medzinárodný obchod, lebo zmluvné strany majú pri vykonaní tohto článku širokú mieru voľnej úvahy a z článku 12 tejto zmluvy vyplýva, že jej cieľom ani dôsledkom nie je zakázať zmluvným stranám zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve aj iné obmedzenia a výnimky pre dotknuté osoby, než sú uvedené v tejto zmluve. Okrem toho tvrdenie, že spomedzi noriem upravujúcich duševné vlastníctvo nemožno pod výraz obchodné aspekty duševného vlastníctva uvedený v článku 207 ZFEÚ zaradiť len osobnostné práva, nemôže uspieť, pretože by to viedlo k neprimeranému rozšíreniu pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky spojením tejto politiky s pravidlami, ktoré nemajú špecifickú súvislosť s medzinárodným obchodom. Za týchto podmienok nemožno dospieť k záveru, že pravidlá Marrákešskej zmluvy, ktoré stanovujú zavedenie výnimky alebo obmedzenia z práva na rozmnožovanie, na distribúciu a na sprístupňovanie verejnosti, majú špecifickú súvislosť s medzinárodným obchodom, čo by znamenalo, že sa týkajú obchodných aspektov duševného vlastníctva uvedených v článku 207 ZFEÚ.

   Pokiaľ ide po druhé o pravidlá Marrákešskej zmluvy upravujúce vývoz a dovoz kópií v prístupnom formáte, treba uviesť, že tieto pravidlá sa nepochybne týkajú medzinárodného obchodu s týmito kópiami. Na účely posúdenia väzby týchto pravidiel so spoločnou obchodnou politikou je však potrebné zohľadniť cieľ sledovaný týmito pravidlami. Preto treba dospieť k záveru, že články 5, 6 a 9 tejto zmluvy nemajú za cieľ špecificky podporovať, uľahčovať alebo upravovať medzinárodný obchod s kópiami v prístupnom formáte, ale zlepšiť situáciu dotknutých osôb tým, že sa im uľahčí prístup k dielam v prístupnom formáte rozmnoženým na území ostatných zmluvných strán. Za týchto podmienok je uľahčenie cezhraničnej výmeny kópií v prístupnom formáte skôr prostriedkom na dosiahnutie nekomerčného cieľa tejto zmluvy, než cieľom ako takým, ktorý by jej bol určený. Okrem toho výmenu zamýšľanú Marrákešskou zmluvou nemožno vzhľadom na jej znaky považovať za medzinárodný obchod vykonávaný na komerčné účely.

   Za týchto podmienok samotná okolnosť, že režim vytvorený Marrákešskou zmluvou sa môže prípadne uplatňovať na diela, ktoré sú alebo môžu byť predmetom obchodného využívania, a že teda môže prípadne nepriamo ovplyvniť medzinárodný obchod s takýmito dielami, nemôže znamenať, že patrí do spoločnej obchodne politiky.

   (pozri body 70 – 73, 83 – 91, 100, 101)

2.  Článok 3 ods. 2 ZFEÚ stanovuje, že Únia má výlučnú právomoc uzavrieť medzinárodnú dohodu, ak je jej uzavretie ustanovené v legislatívnom akte Únie alebo ak je jej uzavretie potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc, alebo ak môžu byť uzavretím zmluvy dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti. Existuje riziko, že medzinárodné záväzky prijaté členskými štátmi sa dotknú spoločných pravidiel Únie alebo pozmenia rozsah ich pôsobnosti, pričom toto riziko odôvodňuje výlučnú vonkajšiu právomoc Únie, pokiaľ tieto záväzky patria do oblasti uplatnenia uvedených pravidiel. Konštatovanie takého rizika nepredpokladá úplnú zhodu oblastí upravených medzinárodnými záväzkami a právnou úpravou Únie. Konkrétne, takéto medzinárodné záväzky sa môžu dotknúť spoločných pravidiel Únie alebo pozmeniť rozsah ich pôsobnosti, ak patria do oblasti, ktorú takéto pravidlá už z veľkej časti pokrývajú.

   Uzavretie Marrákešskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania patrí do výlučnej právomoci Únie, ak všetky povinnosti stanovené touto zmluvou patria do oblasti, ktorá je už vo veľkej miere pokrytá spoločnými pravidlami Únie a uzavretím tejto zmluvy môžu byť dotknuté tieto pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti. Obmedzenie alebo výnimka z práva na rozmnožovanie, práva na distribúciu a práva na sprístupňovanie verejnosti stanovená Marrákešskou zmluvou sa musí vykonať v rámci oblasti harmonizovanej smernicou 2001/29 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti. To isté platí pre režimy vývozu a dovozu stanovené touto zmluvou, lebo v konečnom dôsledku je ich predmetom povoliť na území zmluvnej strany sprístupňovanie verejnosti či rozmnožovanie kópií v prístupnom formáte, uverejnených na území inej zmluvnej strany bez povolenia nositeľov práv.

   Vzhľadom na to, že členské štáty nemôžu mimo rámec inštitúcií Únie na seba vziať medzinárodné záväzky, ktoré patria do oblasti, ktorú spoločné pravidlá Únie už z väčšej časti pokrývajú, a to ani v prípade, že medzi týmito záväzkami a týmito pravidlami nemôže dôjsť k rozporu, skutočnosť, že článok 11 Marrákešskej zmluvy stanovuje povinnosť, ktorá je porovnateľná s povinnosťou vyplývajúcou z článku 5 ods. 5 smernice 2001/29, alebo že podmienky stanovené v článkoch 4 až 6 tejto zmluvy nie sú ako také nezlučiteľné s podmienkami uvedenými v článku 5 ods. 3 písm. b) a článku 5 ods. 4 smernice 2001/29, nemôže byť v žiadnom prípade rozhodujúca, a to ani keby bola preukázaná.

   Okrem toho, hoci je pravda, že z názvu smernice 2001/29 a z jej odôvodnenia 7 vyplýva, že normotvorca Únie vykonal iba čiastočnú harmonizáciu autorských práv a s nimi súvisiacich práv, tento záver nemôže byť sám osebe rozhodujúci. Hoci medzinárodná dohoda, ktorá pokrýva oblasť, ktorá bola predmetom úplnej harmonizácie, môže ovplyvniť spoločné pravidlá alebo zmeniť ich pôsobnosť, ide len o jeden z prípadov, v ktorých je splnená podmienka uvedená v poslednej časti vety článku 3 ods. 2 ZFEÚ. Tak isto platí, že hoci členské štáty majú voľnú úvahu v súvislosti s využitím možnosti stanoviť výnimku alebo obmedzenie v prospech zdravotne postihnutých osôb, treba zdôrazniť, že táto voľná úvaha vychádza z rozhodnutia normotvorcu Únie priznať členským štátom túto možnosť, a to v medziach harmonizovaného právneho rámca zavedeného smernicou 2001/29, ktorý zaisťuje vysokú a homogénnu ochranu práv na rozmnožovanie, sprístupňovanie verejnosti a distribúciu. V tejto súvislosti článok 5 ods. 3 písm. b) a článok 5 ods. 4 smernice 2001/29 neupravuje minimálnu hranicu ochrany autorského práva a s ním súvisiacich práv, ponechávajúc členským štátom právomoc stanoviť vyššiu ochranu týchto práv, ale skôr členským štátom umožňuje stanoviť za určitých podmienok výnimku alebo obmedzenie týkajúce sa práv harmonizovaných normotvorcom Únie. Okrem toho ide o možnosť, ktorá je výrazne ohraničená požiadavkami práva Únie.

   (pozri body 102, 105 – 107, 112 – 115, 117 – 119, 121, 126, 129, 130)

3.  Pozri text stanoviska.

   (pozri bod 108)