Stanovisko 2/15

Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ

„Stanovisko vydané podľa článku 218 ods. 11 ZFEÚ – Dohoda o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou – Dohoda ‚novej generácie‘ dojednaná po nadobudnutí platnosti Zmlúv o EÚ a o FEÚ – Právomoci na uzavretie dohody – Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ – Spoločná obchodná politika – Článok 207 ods. 1 ZFEÚ – Obchod s tovarom a službami – Rôzne zahraničné investície – Verejné zákazky – Obchodné aspekty duševného vlastníctva – Hospodárska súťaž – Obchod s tretími štátmi a trvalo udržateľný rozvoj – Sociálna ochrana pracovníkov – Ochrana životného prostredia – Článok 207 ods. 5 ZFEÚ – Služby v oblasti dopravy – Článok 3 ods. 2 ZFEÚ – Medzinárodná zmluva, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti – Predpisy sekundárneho práva Únie v oblasti slobodného poskytovania dopravných služieb – Iné než priame zahraničné investície – Článok 216 ZFEÚ – Dohoda potrebná na dosiahnutie jedného z cieľov stanovených Zmluvami – Voľný pohyb kapitálu a platieb medzi členskými štátmi a tretími štátmi – Postupnosť zmlúv v oblasti investícií – Nahradenie zmlúv v oblasti investícií medzi členskými štátmi a Singapurskou republikou – Inštitucionálne ustanovenia dohody – Urovnávanie sporov medzi investorom a štátom – Urovnávanie sporov medzi zmluvnými stranami“

Abstrakt – Stanovisko Súdneho dvora (veľká komora) zo 16. mája 2017

1. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Právomoc uzatvárať dohody týkajúce sa obchodu s tovarom a službami–Rozsah–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Ustanovenia, ktoré majú za cieľ uľahčiť obchod s tovarom alebo povoliť opatrenia na ochranu obchodu–Zahrnutie

   [Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ a článok 207 ods. 1 ZFEÚ]

2. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Rozsah–Podliehanie dohôd v oblasti dopravy režimu spoločnej dopravnej politiky–Cieľ

   [Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ a článok 207 ods. 5 ZFEÚ]

3. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Rozsah–Podliehanie dohôd v oblasti dopravy režimu spoločnej dopravnej politiky–Neuplatniteľnosť v prípade dohody týkajúcej sa služieb, ktoré nie sú neodmysliteľne spojené s dopravnou službou–Záväzky týkajúce sa služieb v oblasti opráv a údržby lietadiel a spôsobu účasti vo verejných obstarávaniach dopravných služieb–Neexistencia neodmysliteľnej spojitosti s dopravnou službou–Výlučná právomoc Únie

   [Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ a článok 207 ods. 5 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123, odôvodnenie 33]

4. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Právomoc uzatvárať dohody týkajúce sa priamych zahraničných investícií–Rozsah–Hranice

   [Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ a článok 207 ods. 1 ZFEÚ]

5. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Právomoc uzatvárať dohody týkajúce sa priamych zahraničných investícií–Rozsah–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Právne predpisy v oblasti priamych zahraničných investícií–Zahrnutie

   (Článok 207 ods. 1 ZFEÚ)

6. Európska únia–Úpravy vlastníckych vzťahov–Zásada neutrality–Uplatnenie základných pravidiel Zmluvy–Uzavretie medzinárodnej dohody, ktorá obmedzuje možnosť členských štátov znárodniť alebo vyvlastniť investície uskutočnené štátnymi príslušníkmi tretieho štátu–Porušenie zásady neutrality–Neexistencia

   (Článok 345 ZFEÚ)

7. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Právomoc uzatvárať dohody týkajúce obchodných aspektov duševného vlastníctva–Rozsah–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Ustanovenia pripomínajúce existujúce medzinárodné záväzky a zabezpečujúce určitú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva–Začlenenie

   (Článok 207 ods. 1 ZFEÚ)

8. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Právomoc uzatvárať dohodu na zjednotenie pravidiel liberalizácie–Rozsah–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Ustanovenia týkajúce sa boja proti protisúťažným činnostiam a koncentráciám–Začlenenie

   (Článok 207 ods. 1 ZFEÚ)

9. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Povinnosť výkonu v súlade so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Únie–Rozsah

   (Článok 3 ods. 5 ZEÚ a článok 21 ods. 1 až 3 ZEÚ; články 9, 11, 205 ZFEÚ a článok 207 ods. 1 ZFEÚ)

10. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Povinnosť výkonu v súlade so zásadami a cieľmi vonkajšej činnosti Únie–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Záväzky smerujúce k zabezpečeniu dodržiavania medzinárodných povinností v oblasti sociálnej ochrany pracovníkov a ochrany životného prostredia–Existencia špecifickej súvislosti s obchodom medzi stranami

    [Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ a článok 207 ods. 1 ZFEÚ]

11. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Rozsah–Výkon na účely úpravy úrovne sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia–Vylúčenie

    [Článok 3 ods. 1 písm. d) a e) ZFEÚ, článok 4 ods. 2 písm. b) a e) ZFEÚ a článok 207 ods. 6 ZFEÚ]

12. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná právomoc vo vzťahu k dohode, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Záväzky týkajúce sa poskytovania služieb námornej, železničnej a cestnej dopravy–Dotknutie pravidiel stanovených v nariadeniach č. 4055/86, 1071/2009, 1072/2009 a 1073/2009 a v smernici 2012/34

    (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ a článok 216 ZFEÚ; nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č. 1071/2009, 1072/2009 a 1073/2009; nariadenie Rady č. 4055/86; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2012/34)

13. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná právomoc vo vzťahu k dohode, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti–Nutnosť rozporu medzi spoločnými pravidlami a zamýšľanou dohodou–Neexistencia

    (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ a článok 216 ZFEÚ)

14. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná právomoc vo vzťahu k dohode, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti–Nutnosť overiť riziko dotknutia v súvislosti s ustanoveniami zamýšľanej dohody s obmedzenou pôsobnosťou–Neexistencia

    (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ a článok 216 ZFEÚ)

15. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná právomoc vo vzťahu k dohode, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti–Vplyv protokolov č. 21 a 22 o postavení Spojeného kráľovstva, Írska a Dánska pripojených k Zmluvám o EÚ a o FEÚ vo vzťahu k dohode, ktorá sa netýka oblastí upravených v uvedených protokoloch–Neexistencia

    (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ a článok 216 ZFEÚ; protokoly č. 21 a 22 pripojené k Zmluvám o EÚ a o FEÚ)

16. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná právomoc vo vzťahu k dohode, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Ustanovenia týkajúce sa priebehu postupov verejného obstarávania–Dotknutie pravidiel stanovených v smerniciach 2014/24 a 2014/25

    (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ a článok 216 ZFEÚ; smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/24 a 2014/25)

17. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná právomoc vo vzťahu k dohode, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti–Pojem spoločné pravidlá–Pravidlá primárneho práva Únie–Vylúčenie–Dohody uzatvárané Úniou–Vylúčenie

    (Článok 3 ods. 2 ZFEÚ a článok 216 ZFEÚ)

18. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Výlučná právomoc vo vzťahu k dohode, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti–Rozsah–Dohoda v oblasti iných než priamych zahraničných investícií–Vylúčenie

    [Článok 3 ods. 2 ZFEÚ, článok 4 ods. 1 a 2 písm. a) ZFEÚ a článok 216 ods. 1 ZFEÚ]

19. Spoločná obchodná politika–Medzinárodné dohody–Uzavretie–Právomoc Únie–Právomoc uzatvárať dohody týkajúce sa priamych zahraničných investícií–Rozsah–Dohoda, ktorá obsahuje ustanovenie, ktoré stanovuje zánik platnosti dvojstranných investičných dohôd, ktoré predtým uzavreli členské štáty a tretí štát–Zahrnutie

    (Článok 2 ods. 1 ZFEÚ a článok 207 ods. 1 ZFEÚ; nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1219/2012)

20. Medzinárodné dohovory–Dohody členských štátov–Dohody predchádzajúce Zmluve o ES alebo pristúpeniu členského štátu–Dodržiavanie práv a povinností z nich vyplývajúcich

    (Článok 351 ZFEÚ)

21. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Právomoc stanoviť v dohode inštitucionálne ustanovenia–Rozsah–Vytvorenie režimu urovnávania sporov, ktorý umožňuje štátnemu príslušníkovi tretieho štátu vyňať spor z právomoci súdov členského štátu–Vylúčenie–Delená právomoc medzi Úniou a členskými štátmi

22. Medzinárodné dohovory–Právomoci Únie a členských štátov–Právomoci členských štátov v oblasti správneho a súdneho konania–Dohoda o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou–Záväzky, ktoré ukladajú Únii a členským štátom povinnosť rešpektovať zásady riadnej správy vecí verejných a účinnej súdnej ochrany–Vplyv na vnútroštátne právomoci–Neexistencia

23. Medzinárodné dohovory–Uzavretie–Právomoc Únie–Rozsah–Vytvorenie súdu alebo iného príslušného orgánu, ktorý sa môže vyjadriť k ustanoveniam dohody–Začlenenie

1.  Z článku 207 ods. 1 ZFEÚ a najmä z jeho druhej vety, podľa ktorej sa spoločná obchodná politika uskutočňuje v rámci vonkajšej činnosti Únie, vyplýva, že táto politika sa týka obchodovania s tretími štátmi. Akt Únie spadá do oblasti tejto politiky, ak sa špecificky týka medzinárodného obchodu tým, že jeho účelom je najmä podporovať, uľahčovať alebo upravovať tieto obchodné vzťahy a má na ne priamy a bezprostredný účinok. Z toho vyplýva, že iba časti zamýšľanej dohody, ktoré majú špecifickú súvislosť s obchodom medzi Úniou a dotknutým tretím štátom, patria do spoločnej obchodnej politiky.

   Do tejto politiky a v dôsledku toho do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ patrí kapitola 2 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou, ktorá stanovuje, že každá zmluvná strana poskytne nediskriminačné zaobchádzanie pre tovar druhej zmluvnej strany a znižuje alebo odstraňuje, v súlade s osobitnými záväzkami pripojenými k tejto kapitole, svoje dovozné a vývozné clá. Taktiež stanovuje, že žiadna zmluvná strana neprijme alebo nezachová v platnosti nesadzobné obmedzenia dovozu a vývozu tovaru. Táto kapitola je teda tvorená colnými a obchodnými dohodami týkajúcimi sa obchodu v zmysle článku 207 ods. 1 ZFEÚ. To isté platí v prípade kapitoly 3 uvedenej dohody, ktorá spresňuje spôsoby, podľa ktorých každá zmluvná strana môže, ak sú splnené požiadavky vyplývajúce z pravidiel Svetovej obchodnej organizácie, prijať antidumpingové a vyrovnávacie opatrenia, ako aj ochranné opatrenia týkajúce sa dovozu z druhej zmluvnej strany. Táto kapitola sa teda týka opatrení na ochranu obchodu v zmysle článku 207 ods. 1 ZFEÚ.

   Pokiaľ ide o kapitoly 4 a 5 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou, z týchto kapitol vyplýva, že v prvom rade výrobky vyvezené jednou zmluvnou stranou musia zodpovedať normám stanoveným zmluvnou stranou, ktorá ich dováža, a v druhom rade, že na výrobky, ktoré táto zmluvná strana doviezla, sa nemôžu uplatňovať diskriminačné alebo neprimerané pravidlá v porovnaní s pravidlami uplatňujúcimi sa na jej vlastné výrobky. Tieto kapitoly majú teda osobitne za cieľ uľahčiť obchod s tovarom medzi Úniou a Singapurskou republikou. Kapitola 6 uvedenej dohody stanovuje, že právna úprava každej zmluvnej strany v colnej oblasti bude nediskriminačná a poplatky a clá ukladané v súvislosti s dovozom alebo vývozom tohto tovaru budú obmedzené len na sumu približných nákladov na tieto služby. Cieľom tejto kapitoly je teda hlavne upraviť a uľahčiť obchod medzi zmluvnými stranami.

   Kapitola 7 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou má za cieľ upravovať a uľahčovať prístup na trh v oblasti výroby energie z obnoviteľných a udržateľných nefosílnych zdrojov, pričom nestanovuje žiadnu environmentálnu normu v danej oblasti. Keďže táto kapitola má za cieľ otvoriť trh každej zo zmluvných strán, má priamy a bezprostredný účinok na obchod s tovarom a službami medzi Úniou a Singapurskou republikou v uvedenom odvetví. Patrí preto do výlučnej právomoci Únie v zmysle článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ.

   (pozri body 35 – 37, 40 – 47, 72 – 74)

2.  Právomoc Únie uzavrieť dohodu, ktorá sa okrem iného týka poskytovania služieb v oblasti dopravy, nemôže vyplývať len z článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ. Táto oblasť je totiž vylúčená zo spoločnej obchodnej politiky na základe článku 207 ods. 5 ZFEÚ, podľa ktorého rokovania a uzatváranie medzinárodných dohôd v oblasti dopravy sa spravujú hlavou VI treťou časťou Zmluvy o FEÚ. Táto hlava sa týka spoločnej dopravnej politiky.

   Z tohto hľadiska sa článok 207 ods. 5 ZFEÚ, ktorý v podstate zodpovedá článku 133 ods. 6 tretiemu pododseku ES, zameriava, pokiaľ ide o medzinárodný obchod s dopravnými službami, na zachovanie principiálnej paralelnosti medzi vnútornou právomocou Únie, ktorá sa vykonáva jednostranným prijímaním pravidiel Únie, a právomocou vonkajšou, ktorá sa realizuje uzatváraním medzinárodných dohôd, pričom jedna i druhá zostávajú rovnako ako kedysi zakotvené v hlave Zmluvy, ktorá sa špecificky týka spoločnej dopravnej politiky.

   (pozri body 56 – 59)

3.  V rámci výkladu článku 207 ods. 5 ZFEÚ, ktorý stanovuje vylúčenie spoločnej obchodnej politiky z medzinárodných dohôd v oblasti dopravy, treba zohľadniť pojem služby v oblasti dopravy, ktorý zahŕňa nielen dopravné služby ako také, ale tiež ďalšie služby, pod podmienkou, že sú neodmysliteľne spojené s fyzickým presunom osôb alebo tovaru z jedného miesta na druhé prostredníctvom dopravného prostriedku.

   V tejto súvislosti treba uviesť, že pokiaľ ide o záväzky uvedené v hlave 8 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou, ani služby v oblasti opráv a údržby lietadiel, počas ktorých je lietadlo mimo prevádzky, ani predaj, rezervácia alebo obchodovanie s leteckými dopravnými službami, poskytnuté cestovnými kanceláriami alebo inými poskytovateľmi, nie sú neodmysliteľne spojené s dopravnými službami v zmysle uvedenom vyššie. Po prvé služby v oblasti opráv a údržby lietadiel, počas ktorých je lietadlo mimo prevádzky, majú nanajvýš len veľmi vzdialenú súvislosť s presunom osôb alebo tovaru z jedného miesta na druhé. Po druhé, pokiaľ ide o predaj leteckých dopravných služieb, ich rezerváciu a obchodovanie s nimi, z odôvodnenia 33 smernice 2006/123 o službách na vnútornom trhu vyplýva, že služby, na ktoré sa vzťahuje táto smernica, zahŕňajú tiež cestovné kancelárie, ktoré sú hlavným promotérom takýchto služieb. Keďže na služby v oblasti opráv a údržby lietadiel, počas ktorých je lietadlo mimo prevádzky, a predaj leteckých dopravných služieb a obchodovanie s nimi, ako aj služby v oblasti počítačových rezervačných systémov sa v dôsledku toho nevzťahuje článok 207 ods. 5 ZFEÚ, tieto služby sú súčasťou služieb uvedených v odseku 1 tohto článku.

   Takisto pokiaľ ide o kapitolu 10 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou, špecifickým účelom tejto kapitoly je určenie podmienok, za akých sa hospodárske subjekty každej zmluvnej strany môžu zúčastniť verejného obstarávania organizovaného verejnoprávnymi orgánmi druhej zmluvnej strany. Keďže tieto podmienky sú založené na snahe o nediskriminačný prístup, transparentnosť a efektívnosť, majú priamy a okamžitý účinok na obchod s tovarom a službami medzi zmluvnými stranami. Kapitola 10 uvedenej dohody v dôsledku toho patrí do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ, s výhradou verejného obstarávania služieb medzinárodnej námornej dopravy, železničnej dopravy, cestnej dopravy a vnútrozemskej vodnej dopravy, ako aj verejného obstarávania služieb, ktoré sú neodmysliteľne spojené s týmito dopravnými službami, ako sú vymenované v bodoch 11 a 12 dodatkov 8‑A‑1 a 8‑B‑1, ako aj v bodoch 16 a 17 dodatkov 8‑A‑2 a 8‑A‑3 príloh kapitoly 8 uvedenej dohody.

   (pozri body 61, 66 – 68, 76, 77)

4.  Článok 207 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že akty Únie v oblasti priamych zahraničných investícií patria do spoločnej obchodnej politiky. Z toho vyplýva, že Únia má na základe článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ právomoc schváliť všetky záväzky vo vzťahu k tretiemu štátu týkajúce sa všetkých investícií vykonaných fyzickými alebo právnickými osobami tohto tretieho štátu v Únii a opačne, ktoré dávajú možnosť účinne sa zúčastniť na riadení alebo kontrole spoločnosti vykonávajúcej hospodársku činnosť.

   Skutočnosť, že autori Zmluvy o FEÚ použili v článku 207 ods. 1 ZFEÚ pojem „priame zahraničné investície“ jednoznačne vyjadruje ich vôľu nezahrnúť do spoločnej obchodnej politiky iné zahraničné investície. Vzhľadom na to záväzky vo vzťahu k tretiemu štátu týkajúce sa týchto iných zahraničných investícií nepatria do výlučnej právomoci Únie na základe článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ.

   Dôvod tohto obmedzenia pôsobnosti spoločnej obchodnej politiky v súvislosti so zahraničnými investíciami je výrazom skutočnosti, že každý akt Únie, ktorý podporuje, uľahčuje alebo upravuje účasť fyzických alebo právnických osôb z tretieho štátu na riadení alebo kontrole spoločnosti vykonávajúcej hospodársku činnosť v Únii a opačne, má priamy a bezprostredný účinok na obchod medzi týmto tretím štátom a Úniou, zatiaľ čo takáto špecifická súvislosť neexistuje v prípade investícií, ktoré nevedú k takejto účasti.

   (pozri body 81 – 84)

5.  Právne normy dohodnuté medzi Úniou a Singapurskou republikou v rámci kapitoly 9 dohody o voľnom obchode medzi týmito štátmi v oblasti ochrany priamych investícií patria do spoločnej obchodnej politiky, keď majú špecifickú súvislosť s obchodom medzi Úniou a týmto tretím štátom. Článok 207 ods. 1 ZFEÚ odkazuje vo všeobecnosti na akty Únie v oblasti priamych zahraničných investícií, pričom nerozlišuje, či ide o akty, ktoré sa týkajú prijatia týchto investícií alebo ich ochrany.

   V tejto súvislosti záväzky „nie nepriaznivejšieho zaobchádzania“ a zákazu svojvoľného zaobchádzania stanovené v uvedenej kapitole 9, ktoré sa týkajú najmä využívania, zvyšovania a predaja fyzickými alebo právnickými osobami každej zmluvnej strany ich účastí v spoločnostiach, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť a nachádzajú sa na území druhej zmluvnej strany, prispievajú k právnej istote investorov. Zavedenie takéhoto legálneho rámca má za cieľ podporovať, uľahčovať a upravovať obchodné vzťahy medzi Úniou a Singapurskou republikou. Okrem toho ustanovenia oddielu A kapitoly 9 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou majú v rozsahu, v akom sa týkajú priamych investícií, priamy a bezprostredný účinok na tento obchod, pretože sa týkajú prístupu podnikateľov jednej zmluvnej strany na riadení a kontrole spoločností, ktoré vykonávajú hospodársku činnosť a nachádzajú sa na území druhej zmluvnej strany.

   (pozri body 87, 94, 95)

6.  Článok 345 ZFEÚ vyjadruje neutralitu Únie vo vzťahu k úprave vlastníckych vzťahov existujúcej v členských štátoch, ale nemá za cieľ vyňať vlastnícke vzťahy z pôsobnosti základných pravidiel Únie. Pokiaľ ide o článok 9.6 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou, ktorý stanovuje, že žiadna zo zmluvných strán nesmie investície investorov druhej zmluvnej strany priamo alebo nepriamo znárodniť, vyvlastniť ani ich podrobiť opatreniam, ktoré majú rovnaký účinok ako znárodnenie alebo vyvlastnenie, s výnimkou vyvlastnenia na verejný účel, tento článok neobsahuje žiaden záväzok týkajúci sa úpravy vlastníckych vzťahov existujúcej v členských štátoch. Vyjadruje len skutočnosť, že hoci členské štáty môžu naďalej vykonávať svoju právomoc v oblasti vlastníckeho práva a v dôsledku toho, pokiaľ ide o ne, zmeniť úpravu vlastníckych vzťahov, nie sú zbavené povinnosti dodržiavať tieto zásady a základné práva.

   (pozri body 91, 107)

7.  Podľa článku 207 ods. 1 ZFEÚ spoločná obchodná politika zahŕňa obchodné aspekty duševného vlastníctva. Medzinárodné záväzky prijaté Úniou v oblasti duševného vlastníctva patria pod uvedený pojem obchodné aspekty duševného vlastníctva, ak majú špecifickú súvislosť s medzinárodným obchodom vzhľadom na to, že sú hlavne určené na podporu, uľahčenie alebo úpravu tohto obchodu a majú naň priamy a bezprostredný účinok.

   Pokiaľ ide o záväzky v oblasti duševného vlastníctva uvedené v kapitole 11 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou, všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany autorských práv a s nimi súvisiacich práv, ochranných známok, zemepisných označení, dizajnov, patentov, údajov z testov a rastlinných odrôd, ktoré sú tvorené jednak pripomenutím existujúcich mnohostranných medzinárodnými záväzkov a jednak dvojstrannými záväzkami, majú podľa znenia článku 11.1 ods. 1 písm. b) tejto dohody najmä za cieľ zabezpečiť, že právam duševného vlastníctva podnikateľov z Únie a Singapuru bude poskytnutá primeraná úroveň ochrany ich práv duševného vlastníctva. Tieto ustanovenia umožňujú podnikateľom z Únie a Singapuru získať na území druhej zmluvnej strany určitú homogénnu ochranu práva duševného vlastníctva a tým prispievajú k tomu, že s podnikateľmi z Únie a Singapuru sa pri slobodnom obchodovaní s tvarom a službami medzi Úniou a Singapurskou republikou zaobchádza rovnako. To isté platí v prípade článkov 11.36 až 11.47 uvedenej dohody, ktoré ukladajú každej zmluvnej strane povinnosť ustanoviť určité postupy a opatrenia v oblasti občianskych súdnych konaní, ktoré umožnia dotknutým osobám uplatniť a dosiahnuť dodržiavanie ich práv duševného vlastníctva, ako aj v prípade článkov 11.48 až 11.50 dohody, ktoré ukladajú obom zmluvným stranám povinnosť stanoviť postupy na identifikáciu falšovaného alebo pirátskeho tovaru colnými orgánmi a zaviesť možnosť, na základe ktorej môže majiteľ práv duševného vlastníctva požiadať v prípade podozrenia z falšovania alebo pirátstva o pozastavenie prepustenia tohto tovaru.

   Z toho vyplýva, že ustanovenia kapitoly 11 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou majú skutočne za cieľ, ako je stanovené v článku 11.1 ods. 1 tejto dohody, uľahčiť výrobu a komercializáciu inovatívnych a tvorivých produktov a poskytovanie služieb medzi zmluvnými stranami a zvýšiť prínosy obchodu a investícií. Táto kapitola nespadá do oblasti harmonizácie právnych predpisov členských štátov Únie, ale má za cieľ upraviť liberalizáciu obchodu medzi Úniou a Singapurskou republikou. Z toho vyplýva, že kapitola 11 uvedenej dohody sa týka obchodných aspektov duševného vlastníctva v zmysle článku 207 ods. 1 ZFEÚ.

   (pozri body 111 – 113, 121 – 126, 128)

8.  Články 12.1 a 12.2 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou nepochybne patria do rámca liberalizácie obchodu medzi Úniou a Singapurskou republikou. Týkajú sa totiž osobitne boja proti protisúťažným činnostiam a koncentráciám, ktoré majú za cieľ alebo následok brániť tomu, aby obchod medzi Úniou a Singapurskou republikou prebiehal v zdravých podmienkach hospodárskej súťaže. Uvedené ustanovenia preto patria do oblasti spoločnej obchodnej politiky, a nie do oblasti vnútorného trhu. Kapitola 12 tejto dohody obsahuje tiež ustanovenia v oblasti subvencií. Tieto ustanovenia pripomínajú zmluvným stranám povinnosti vyplývajúce z Dohody o subvenciách a vyrovnávacích opatreniach obsiahnutej v prílohe 1A k Dohode o založení Svetovej obchodnej organizácie, určujú, ktoré subvencie týkajúce sa obchodu s tovarom a poskytovania služieb medzi Úniou a Singapurskou republikou sú zakázané, a zaväzujú každú zmluvnú stranu prijať všetky opatrenia na nápravu alebo odstránenie účinkov iných nezakázaných subvencií na obchod s druhou zmluvnou stranou.

   (pozri body 134, 135, 137)

9.  Zmluva o FEÚ sa, pokiaľ ide o spoločnú obchodnú politiku, podstatne líši od Zmluvy o ES, ktorá platila predtým, pretože do uvedenej politiky zahŕňa nové aspekty súčasného medzinárodného obchodu. Rozšírenie oblasti spoločnej obchodnej politiky Zmluvou o FEÚ predstavuje významný krok vo vývoji primárneho práva Únie. Pre tento vývoj je okrem iného charakteristické pravidlo stanovené v článku 207 ods. 1 druhej vete ZFEÚ, podľa ktorého spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie. Tieto zásady a ciele sú spresnené v článku 21 ods. 1 a 2 ZEÚ a týkajú sa najmä, ako je uvedené v odseku 2 písm. f) tohto článku 21, trvalo udržateľného rozvoja na účely zachovávania a zlepšovania kvality životného prostredia a trvalo udržateľného hospodárenia so svetovými prírodnými zdrojmi.

   Povinnosť Únie zohľadniť tieto ciele a zásady pri stanovovaní spoločnej obchodnej politiky vyplýva z článku 207 ods. 1 druhej vety ZFEÚ v spojení s článkom 21 ods. 3 ZEÚ a článkom 205 ZFEÚ. Okrem toho treba prihliadať k článkom 9 a 11 ZFEÚ. Okrem toho článok 3 ods. 5 ZEÚ ukladá Únii povinnosť prispievať vo svojich vzťahoch so zvyškom sveta k voľnému a spravodlivému obchodu. Z toho vyplýva, že trvalo udržateľný rozvoj je v súčasnosti jedným z cieľov spoločnej obchodnej politiky.

   (pozri body 141 – 143, 146, 147)

10.  Do spoločnej obchodnej politiky a v dôsledku toho do výlučnej právomoci Únie podľa článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ patrí kapitola 13 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou. V ustanoveniach uvedenej kapitoly sa Únia a Singapurská republika v podstate zaväzujú zabezpečiť, že obchod medzi nimi bude prebiehať v súlade s povinnosťami, ktoré vyplývajú z medzinárodných dohovorov v oblasti sociálnej ochrany pracovníkov a ochrany životného prostredia, ktorých sú zmluvnými stranami. Táto kapitola 13 sa netýka ani pôsobnosti medzinárodných dohovorov, na ktoré odkazuje, ani právomoci Únie alebo členských štátov, pokiaľ ide o tieto dohovory. Naproti tomu má špecifickú väzbu s obchodom medzi Úniou a Singapurskou republikou. Uvedená kapitola 13 upravuje tento obchod, zabezpečujúc, že tento obchod bude prebiehať v súlade s uvedenými dohovormi a že žiadne opatrenie prijaté podľa týchto dohovorov nebude uplatnené spôsobom, ktorý by vytváral svojvoľnú alebo bezdôvodnú diskrimináciu alebo skryté obmedzovanie uvedeného obchodu.

    Aj táto kapitola teda má priamy a bezprostredný účinok na tento obchod. Vzhľadom na to, v súvislosti osobitne so záväzkami bojovať proti obchodu s nezákonne vyťaženým drevom a výrobkami z neho a proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu uvedenými v článkoch 13.7 písm. b) a 13.8 písm. b) uvedenej dohody, zmluvné strany sa zaväzujú vytvoriť alebo podporovať systémy dokumentácie, overovania a certifikácie. Takéto systémy môžu priamo ovplyvňovať obchod s dotknutými výrobkami. Okrem toho špecifická súvislosť medzi ustanoveniami kapitoly 13 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou vyplýva tiež zo skutočnosti, že porušenie ustanovení v oblasti sociálnej ochrany pracovníkov a ochrany životného prostredia nachádzajúcich sa v tejto kapitole umožňuje, v súlade s obyčajovým pravidlom medzinárodného práva kodifikovaným v článku 60 ods. 1 Viedenského dohovoru o zmluvnom práve, ktorý sa uplatňuje na vzťahy medzi Úniou a tretími štátmi, aby druhá zmluvná strana ukončila liberalizáciu tohto obchodu stanovenú v iných ustanoveniach tejto dohody alebo ju pozastavila.

    (pozri body 152, 155 – 157, 160, 161, 167)

11.  Výlučnú právomoc Únie stanovenú v článku 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ nemožno použiť na úpravu úrovne sociálnej ochrany a ochrany životného prostredia na príslušných územiach strán medzinárodného dohovoru uzavretého medzi Úniou a tretím štátom. Prijatie takýchto pravidiel patrí do rozdelenia právomocí medzi Úniou a členskými štátmi stanoveného najmä v článku 3 ods. 1 písm. d) a článku 3 ods. 2, ako aj článku 4 ods. 2 písm. b) a e) ZFEÚ. Článok 3 ods. 1 písm. e) ZFEÚ nemá prednosť pred týmito ostatnými ustanoveniami Zmluvy o FEÚ, keďže článok 207 ods. 6 ZFEÚ okrem iného stanovuje, že výkonom právomocí prenesených v oblasti obchodnej politiky nie je dotknuté rozdelenie právomocí medzi Úniou a členskými štátmi.

    (pozri bod 164)

12.  Článok 216 ZFEÚ priznáva Únii právomoc uzavrieť najmä akúkoľvek medzinárodnú dohodu, ktorou môžu byť dotknuté spoločné pravidlá alebo pozmenený rozsah ich pôsobnosti. Existuje riziko, že záväzky obsiahnuté v medzinárodných dohovoroch sa dotknú spoločných pravidiel alebo pozmenia rozsah ich pôsobnosti, pokiaľ tieto záväzky patria do oblasti uplatnenia uvedených pravidiel. Konštatovanie takého rizika nepredpokladá úplnú zhodu oblastí upravených medzinárodnými záväzkami a právnou úpravou Únie. Takéto záväzky sa môžu dotknúť pôsobnosti spoločných pravidiel Únie alebo ju zmeniť, ak takéto záväzky patria do oblasti, ktorá je už vo veľkom rozsahu upravená uvedenými pravidlami.

    Pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa poskytovania služieb medzinárodnej námornej dopravy uvedené v kapitole 8 Dohody o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou, oblasť, ktorej sa týkajú tieto záväzky, je z väčšej časti pokrytá spoločnými pravidlami stanovenými v nariadení č. 4055/86, ktorým sa uplatňuje zásada slobody poskytovať služby na námornú dopravu medzi členskými štátmi a medzi členskými štátmi a tretími krajinami. Záväzky nachádzajúce sa v uvedenej dohode sa významne dotýkajú alebo menia pôsobnosť spoločných pravidiel stanovených v nariadení č. 4055/86, pokiaľ ide o služby námornej dopravy medzi Úniou a Singapurskou republikou. Z článku 8.56 ods. 3 tejto dohody totiž vyplýva, že poskytovatelia služieb námornej dopravy z Únie, ako aj štátni príslušníci Únie, ktorí kontrolujú plavebnú spoločnosť usadenú v Singapure, majú slobodný prístup k obchodu do a z tohto tretieho štátu, pričom sa nevyžaduje, aby sa ich lode plavili pod vlajkou členského štátu. Tento režim sa podstatne líši od režimu zavedeného nariadením č. 4055/86. Právomoc Únie schváliť tieto záväzky je teda podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ výlučná.

    To isté platí, pokiaľ ide o služby železničnej dopravy medzi Úniou a Singapurskou republikou. Nie nepriaznivejšie podmienky, ktoré sú poskytnuté singapurským poskytovateľom služieb podľa týchto záväzkov v súvislosti s prístupom k železničnej sieti a železničným činnostiam v Únii a usadením sa v nej, sa zhodujú s prvkami upravenými pravidlami jednotného európskeho železničného priestoru stanovenými smernicou 2012/34, ktorou sa zriaďuje jednotný európsky železničný priestor. Pokiaľ ide o záväzky týkajúce sa cestnej dopravy, tieto záväzky tiež patria do oblasti, ktorá je vo významnej miere pokrytá spoločnými pravidlami Únie. Nie nepriaznivejšie podmienky, ktoré sú poskytnuté singapurským poskytovateľom služieb podľa týchto záväzkov v súvislosti s poskytovaním služieb cestnej dopravy v Únii, sa vo veľkej miere zhodujú s prvkami, ktoré sú upravené spoločnými pravidlami stanovenými v nariadeniach č. 1071/2009, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá týkajúce sa podmienok, ktoré je potrebné dodržiavať pri výkone povolania prevádzkovateľa cestnej dopravy, č. 1072/2009 o spoločných pravidlách prístupu nákladnej cestnej dopravy na medzinárodný trh a č. 1073/2009 o spoločných pravidlách prístupu na medzinárodný trh autokarovej a autobusovej dopravy.

    (pozri body 171, 180 – 182, 189, 190, 193, 195, 198, 206, 207)

13.  Ak dohoda medzi Úniou a tretím štátom stanovuje, že na medzinárodné vzťahy, ktorých sa táto dohoda týka, sa uplatnia pravidlá, ktoré sa vo veľkej miere prekrývajú so spoločnými pravidlami Únie uplatniteľnými v situáciách vnútri Spoločenstva, dohodu takéhoto typu treba považovať za dohodu, ktorá sa môže dotknúť rozsahu pôsobnosti týchto spoločných pravidiel alebo ho môže pozmeniť. Aj keď neexistuje rozpor s uvedenými spoločnými pravidlami, môže byť ovplyvnený ich zmysel, pôsobnosť a účinnosť.

    (pozri bod 201)

14.  Pri skúmaní právomoci na uzavretie medzinárodnej dohody netreba zohľadňovať ustanovenia tejto dohody, ktorých rozsah pôsobnosti je mimoriadne obmedzený.

    (pozri bod 217)

15.  V rámci preskúmania právomocí Únie v súvislosti so záväzkami nachádzajúcimi sa v zamýšľanej medzinárodnej dohode v oblasti dopravy, keďže zamýšľaná dohoda sa netýka aspektov upravených treťou časťou hlavy V Zmluvy o FEÚ, protokol č. 21 o postavení Spojeného kráľovstva a Írska s ohľadom na priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti pripojený k Zmluve o EÚ a Zmluve o FEÚ nie je v rámci tohto konania relevantný. To isté platí v súvislosti s protokolom č. 22 o postavení Dánska, ktorý je pripojený k Zmluvám o EÚ a o FEÚ. Na jednej strane protokol č. 21 sa netýka spoločnej obchodnej politiky a spoločnej dopravnej politiky. Na druhej strane protokoly, ktoré sa prípadne uplatňujú, sú určené účelom, ako aj obsahom predmetného aktu, a nie opačne.

    (pozri bod 218)

16.  Kapitola 10 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou obsahuje množstvo pravidiel upravujúcich postupy vo verejnom obstarávaní v Únii a Singapurskej republike s cieľom zaistiť, aby zadávanie verejných zákaziek prebiehalo v súlade so zásadou zákazu diskriminácie a zásadou transparentnosti. Smernica 2014/24 o verejnom obstarávaní, ako aj smernica 2014/25 o obstarávaní vykonávanom subjektmi pôsobiacimi v odvetviach vodného hospodárstva, energetiky, dopravy a poštových služieb vytvárajú súbor spoločných pravidiel, ktoré majú v podstate za cieľ zabezpečiť, aby postupy vo verejnom obstarávaní, okrem iného v odvetví dopravy, boli v rámci Únie v súlade s rovnakými zásadami, ako spresňuje odôvodnenie 1 a článok 18 smernice 2014/24, a takisto aj odôvodnenie 2 a článok 36 smernice 2014/25.

    Od nadobudnutia účinnosti uvedenej dohody sa budú na prístup singapurských poskytovateľov k verejnému obstarávaniu Únie v oblasti dopravy vzťahovať záväzky, ktoré pokrývajú rovnaké prvky, ako sú upravené smernicou 2014/24 a 2014/25. V dôsledku toho Únia disponuje výlučnou vonkajšou právomocou podľa článku 3 ods. 2 ZFEÚ na medzinárodné záväzky v oblasti verejného obstarávania služieb v odvetví dopravy obsiahnuté v kapitole 10 Dohody o voľnom obchode medzi Európskou úniou a Singapurskou republikou, pretože tieto záväzky patria do oblasti, ktorá je už z väčšej časti upravená spoločnými pravidlami Únie a môže byť týmito záväzkami dotknutá alebo pozmenená.

    (pozri body 221 – 224)

17.  Spoločné pravidlá, ktorých pôsobnosť môže byť dotknutá alebo zmenená medzinárodnými záväzkami nachádzajúcimi sa v medzinárodnej dohode uzavretej Úniou, tvoria predpisy sekundárneho práva, ktoré Únia postupne zaviedla. Keď Únia takto vykonala svoju vnútornú právomoc, musí mať paralelne výlučnú vonkajšiu právomoc, aby členské štáty nemohli prijať medzinárodné záväzky, ktoré by sa mohli dotknúť týchto spoločných pravidiel alebo pozmeniť rozsah ich pôsobnosti. Šlo by o porušenie odôvodnenia súvisiaceho s pravidlom výlučnej vonkajšej právomoci, ak by sa pôsobnosť tohto pravidla, v súčasnosti zakotveného v článku 3 ods. 2 poslednej vete ZFEÚ, rozšírila na prípad, ktorý sa netýka predpisov sekundárneho práva prijatých Úniou v rámci výkonu vnútornej právomoci, ktorá jej bola priznaná Zmluvami, ale pravidla primárneho práva Únie prijatého autormi týchto Zmlúv.

    (pozri body 233, 234)

18.  Uzavretie medzinárodnej dohody v oblasti iných než priamych zahraničných investícií nie je navyše za súčasného stavu práva Únie ustanovené v legislatívnom akte Únie v zmysle článku 3 ods. 2 ZFEÚ. Takisto sa uzavretie takejto dohody nezdá byť potrebné na to, aby Únia mohla vykonávať svoju vnútornú právomoc v zmysle uvedeného ustanovenia. Z toho vyplýva, že Únia nemá výlučnú právomoc na uzavretie medzinárodnej dohody v rozsahu, v akom sa táto dohoda týka ochrany iných než priamych zahraničných investícií.

    Naopak, uzatvorenie medzinárodnej dohody Úniou týkajúcej sa takýchto investícií môže byť potrebné na dosiahnutie jedného z cieľov stanovených Zmluvami v rámci politík Únie v zmysle článku 216 ods. 1 ZFEÚ. Predovšetkým vzhľadom na to, že voľný pohyb kapitálu a platieb medzi členskými štátmi a tretími štátmi stanovený v článku 63 ZFEÚ nemožno formálne uplatniť voči tretím štátom, uzatvorenie medzinárodných dohôd, ktoré sa podieľajú na zavedení tohto voľného pohybu na recipročnom základe, možno kvalifikovať ako potrebné na úplné dosiahnutie tohto voľného pohybu, ktorý je jedným z cieľov hlavy IV (Voľný pohyb osôb, služieb a kapitálu) tretej časti (Vnútorné politiky a činnosti Únie) Zmluvy o FEÚ. Táto hlava IV patrí podľa článku 4 ods. 2 písm. a) ZFEÚ, ktorý sa týka vnútorného trhu, do delenej právomoci medzi Úniou a členskými štátmi. Právomoc priznaná Únii článkom 216 ods. 1 ZFEÚ je tiež delená, pretože článok 4 ods. 1 ZFEÚ stanovuje, že Únia vykonáva spoločne právomoc s členskými štátmi vtedy, keď na ňu Zmluvy prenášajú právomoc, ktorá sa nevzťahuje na oblasti uvedené v článkoch 3 a 6 ZFEÚ.

    (pozri body 236 – 242)

19.  Skutočnosť, že Únia a tretí štát vložili do medzinárodnej dohody ustanovenie, z ktorého výslovne vyplýva, že dvojstranné investičné dohody medzi členskými štátmi Únie a tretími štátmi, vrátane práv a povinností z nich vyplývajúcich, zanikajú a sú nahradené touto dohodou dňom nadobudnutia platnosti tejto dohody s týmto tretím štátom na úrovni Únie, nemožno považovať za zásah do právomoci členských štátov, pretože toto ustanovenie sa týka oblasti, v ktorej má Únia výlučnú právomoc. Keď Únia vyjednáva a uzatvára s tretím štátom dohodu týkajúcu sa oblasti, v ktorej získala výlučnú právomoc, nahrádza svoje členské štáty. Vzhľadom na to Únia môže nahradiť členské štáty v ich medzinárodných záväzkoch, ak členské štáty preniesli na Úniu v jednej z jej zakladajúcich zmlúv svoje právomoci týkajúce sa týchto záväzkov a Únia vykonáva tieto právomoci.

    Z toho vyplýva, že pokiaľ ide o výlučnú právomoc v oblasti priamych zahraničných investícií, od 1. decembra 2009, keď nadobudla platnosť Zmluva o FEÚ, ktorá priznáva Únii túto výlučnú právomoc, má samotná Únia právomoc schváliť ustanovenie dohody uzatvorenej s tretím štátom, ktoré stanovuje, že záväzky týkajúce sa priamych investícií nachádzajúce sa v dvojstranných dohodách, ktoré predtým uzavreli členské štáty Únie a tento tretí štát, budú od nadobudnutia platnosti tejto dohody uzavretej Úniou nahradené touto dohodou. V tejto súvislosti podľa článku 2 ods. 1 ZFEÚ členské štáty nemôžu prijímať právne záväzné akty v oblastiach, ktoré patria do výlučnej právomoci Únie, ak ich na to Únia nesplnomocnila. Je pravda, že nariadenie č. 1219/2012, ktorým sa ustanovujú prechodné opatrenia pre bilaterálne investičné dohody medzi členskými štátmi a tretími krajinami, oprávňuje členské štáty pri dodržaní prísnych podmienok uzatvárať dvojstranné dohody v oblasti priamych investícií alebo ich zachovávať v platnosti, ak neexistuje dohoda v oblasti priamych investícií medzi Úniou a týmto tretím štátom. Naopak, hneď ako takáto dohoda medzi Úniou a uvedeným tretím štátom nadobudne platnosť, toto oprávnenie zaniká.

    V dôsledku toho argumentácia, podľa ktorej členské štáty môžu po nadobudnutí platnosti záväzkov v oblasti priamych investícií nachádzajúcich sa v dohode uzatvorenej Úniou prijať akty, ktoré rozhodnú o osude relevantných dvojstranných záväzkov nachádzajúcich sa v dvojstranných zmluvách, ktoré predtým uzatvorili s rovnakým tretím štátom, nemôže uspieť.

    (pozri body 247 – 251)

20.  Článok 351 ZFEÚ má za cieľ umožniť členským štátom dodržiavať práva tretích štátov, ktoré im v súlade s medzinárodným právom plynú z týchto predchádzajúcich dohôd uzavretých pred 1. januárom 1958, alebo pre pristupujúce štáty pred dňom ich pristúpenia.

    (pozri bod 254)

21.  Právomoc Únie dohodnúť medzinárodné záväzky zahŕňa právomoc doplniť tieto záväzky inštitucionálnymi ustanoveniami. Prítomnosť takýchto ustanovení v dohode nemá vplyv na právomoc uzavrieť túto dohodu. Tieto ustanovenia majú totiž pomocný charakter, a teda patria do tej istej právomoci ako hmotnoprávne ustanovenia, ktoré dopĺňajú.

    To však neplatí, pokiaľ ide o ustanovenia upravujúce režim urovnávania sporov medzi navrhovateľom jednej zmluvnej strany a druhou zmluvnou stranou týkajúce sa zaobchádzania, ktoré je podľa navrhovateľa v rozpore s dohodou, pričom toto porušenie údajne spôsobuje stratu alebo škodu tomuto navrhovateľovi alebo jeho miestne usadenej spoločnosti. Keďže investor, ktorý podáva návrh, sa môže rozhodnúť, či podá návrh na riešenie uvedeného sporu v rozhodcovskom konaní bez toho, aby uvedený členský štát mohol proti tomu namietať, takýto režim, ktorý vyníma spory zo súdnej právomoci členských štátov, nemôže mať len pomocný charakter, a teda nemôže byť zavedený bez súhlasu členských štátov. Schválenie takéhoto režimu nepatrí do výlučnej právomoci Únie, ale do delenej právomoci medzi Úniou a členskými štátmi.

    (pozri body 276, 285, 291 – 293)

22.  Záväzky uvedené v kapitole 14 Dohody o voľnom obchode medzi Úniou a Singapurskou republikou, ktoré ukladajú orgánom Únie, ako aj členským štátom povinnosť rešpektovať zásady riadnej správy vecí verejných a účinnej súdnej ochrany, nemožno považovať za zásah do právomocí, ktoré patria len samotným členským štátom. Pravidlá uvedené v uvedenej kapitole neobsahujú nijaký záväzok týkajúci sa správnej alebo súdnej organizácie členských štátov, ale odrážajú skutočnosť, že tak Únia, ako aj členské štáty musia pri uplatňovaní tejto dohody dodržiavať všeobecné zásady a základné práva Únie, ako sú riadna správa vecí verejných a účinná súdna ochrana.

    (pozri bod 284)

23.  Právomoc Únie v oblasti medzinárodných vzťahov a jej spôsobilosť uzatvárať medzinárodné dohody nevyhnutne obsahuje možnosť podriadiť sa rozhodnutiam súdu, ktorý je na základe takýchto dohôd vytvorený alebo určený na výklad a uplatňovanie týchto ustanovení. Právomoc Únie uzatvárať medzinárodné dohody zahŕňa takisto možnosť podriadiť sa rozhodnutiam orgánu, ktorý, hoci formálne nie je súdnym orgánom, v zásade plní funkciu súdu, akým je orgán na urovnávanie sporov vytvorený v rámci Dohody o založení Svetovej obchodnej organizácie.

    (pozri body 298, 299)