Uznesenie Súdneho dvora (ôsma komora) zo 14. apríla 2016 – Gabarel

(vec C‑555/15) ( 1 )

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Daň z pridanej hodnoty (DPH) — Smernica 2006/112/ES — Oslobodenia od dane — Poskytovanie zdravotníckej starostlivosti v rámci lekárskeho a zdravotníckeho povolania — Fyzioterapia — Osteopatia“

Harmonizácia daňových právnych predpisov — Spoločný systém dane z pridanej hodnoty — Oslobodenia — Oslobodenie poskytovania starostlivosti v rámci lekárskeho a paramedického povolania od dane — Voľná úvaha členských štátov pri definovaní paramedických povolaní a poskytovaní starostlivosti osobami vykonávajúcimi tieto povolania — Hranice — Vylúčenie osteopatických liečebných metód používaných fyzioterapeutom — Posúdenie vnútroštátnymi súdmi — Kritériá [smernica Rady 2006/112, článok 132 ods. 1 písm. c)] (pozri body 25–47 a výrok)

Výrok

Článok 132 ods. 1 písm. c) smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že fyzioterapeut, ktorý v rámci svojej zdravotníckej činnosti používa bez rozlišovania alebo na doplnenie tak špecifické fyzioterapeutické, ako aj osteopatické liečebné metódy, musí byť oslobodený od dane z pridanej hodnoty nielen z dôvodu prvých uvedených metód, ale tiež z dôvodu druhých uvedených metód, ak vylúčenie týchto posledných uvedených metód z rámca výkonu zdravotníckych povolaní na účely oslobodenia od dane z pridanej hodnoty prekračuje hranice právomoci posúdenia udelenej členským štátom týmto ustanovením.

( 1 ) Ú. v. EÚ C 16, 18.1.2016.