Vec C‑664/15

Protect Natur‑, Arten‑ und Landschaftsschutz Umweltorganisation

proti

Bezirkshauptmannschaft Gmünd

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Verwaltungsgerichtshof)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Životné prostredie – Smernica 2000/60/ES – Politika Európskej únie v oblasti vodného hospodárstva – Článok 4 ods. 1 a článok 14 ods. 1 – Povinnosti zabrániť zhoršeniu stavu vodných útvarov a podporiť aktívnu účasť všetkých dotknutých strán na vykonávanie smernice – Aarhuský dohovor – Účasť verejnosti na rozhodovacom procese a prístup k spravodlivosti v oblasti životného prostredia – Článok 6 a článok 9 ods. 3 a 4 – Charta základných práv Európskej únie – Článok 47 – Právo na účinnú súdnu ochranu – Projekt, ktorý môže mať vplyv na stav vôd – Správne konanie o udelenie povolenia – Organizácia na ochranu životného prostredia – Návrh na priznanie postavenie účastníka správneho konania – Možnosť domáhať sa práv vyplývajúcich zo smernice 2000/60/ES – Zánik postavenia účastníka konania a právo na prostriedok nápravy v prípade, že sa uvedené práva neuplatnia v priebehu správneho konania včas“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 20. decembra 2017

1. Životné prostredie–Politika Únie v oblasti vodného hospodárstva–Smernica 2000/60–Environmentálne ciele pre povrchové vody–Záväzný charakter ustanovení stanovujúcich tieto ciele a povinnosť členských štátov dosiahnuť ich

   [Článok 4 ods. 3 ZEÚ a článok 19 ods. 1 ZEÚ; článok 288 ZFEÚ; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, odôvodnenia 11, 19 a 27 a články 1 a 4 ods. 1 písm. a), body i až iii)]

2. Životné prostredie–Aarhuský dohovor–Prístup k spravodlivosti–Opravné prostriedky–Rozhodnutie o povolení projektu, ktorý môže mať vplyv na stav vôd–Vnútroštátna právna úprava, ktorá bráni podaniu opravného prostriedku organizáciou na ochranu životného prostredia–Neprípustnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47; Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 3; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 4; rozhodnutie Rady 2005/370)

3. Životné prostredie–Aarhuský dohovor–Prístup k spravodlivosti–Opravné prostriedky–Povinnosť vnútroštátnych súdov neuplatniť ustanovenia vnútroštátneho práva odporujúce právu na podanie opravného prostriedku–Rozsah

   (Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 3; rozhodnutie Rady 2005/370)

4. Životné prostredie–Aarhuský dohovor–Prístup k spravodlivosti–Opravné prostriedky–Rozhodnutie o povolení projektu, ktorý môže mať vplyv na stav vôd–Vnútroštátna právna úprava, ktorá obmedzuje právo na podanie opravného prostriedku na osoby, ktoré sa zúčastnili konania o udelenie povolenia–Neprípustnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47; Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 3; smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/60, článok 14; rozhodnutie Rady 2005/370)

5. Životné prostredie–Aarhuský dohovor–Prístup k spravodlivosti–Opravné prostriedky–Rozhodnutie o povolení projektu, ktorý môže mať vplyv na stav vôd–Obmedzenie práva na podanie opravného prostriedku na osoby, ktoré sa zúčastnili konania o udelenie povolenia–Vnútroštátna právna úprava stanovujúca zánik práva na podanie opravného prostriedku v prípade opomenutia dotknutej osoby uplatniť svoje námietky včas v rámci tohto konania–Neprípustnosť

   (Charta základných práv Európskej únie, článok 47; Aarhuský dohovor, článok 9 ods. 3 a 4; rozhodnutie Rady 2005/370)

1.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 31 – 35)

2.  Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia podpísaného v Aarhuse 25. júna 1998 a schváleného v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005, v spojení s článkom 47 Charty základných práv Európskej únie, sa má vykladať v tom zmysle, že organizácia na ochranu životného prostredia, ktorá je riadne založená a funguje v súlade s požiadavkami stanovenými vnútroštátnym právom, musí mať možnosť napadnúť na súde rozhodnutia o povolení projektu, ktorý môže byť v rozpore s takou povinnosťou zabrániť zhoršeniu stavu vodných útvarov, ako je povinnosť stanovená v článku 4 smernice 2000/60/ES Európskeho parlamentu a Rady z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva.

   Platí totiž, že hoci výraz „podmienky uvedené vo vnútroštátnom práve, ak sú nejaké“, ktorý je uvedený v článku 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru, znamená, že zmluvné štáty si zachovali priestor na voľnú úvahu pri vykonávaní tohto ustanovenia, neumožňuje im, aby stanovili podmienky, ktoré by boli natoľko prísne, že by organizácie na ochranu životného prostredia nemohli napadnúť akty alebo opomenutia uvedené v tomto ustanovení.

   (pozri body 48, 58, bod 1 výroku)

3.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 54 – 57)

4.  Ustanovenia článku 9 ods. 3 tohto dohovoru schváleného rozhodnutím 2005/370 v spojení s článkom 47 Charty základných práv, ako aj článkom 14 ods. 1 smernice 2000/60 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnemu procesnému právu, ktoré v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, vylučuje, aby organizácie na ochranu životného prostredia mali právo zúčastniť sa v postavení účastníka konania o udelení povolenia, ktorým sa vykonáva smernica 2000/60 a ktoré obmedzuje právo na podanie prostriedku nápravy na účely napadnutia rozhodnutí vydaných v rámci takéhoto konania v tom zmysle, že toto právo majú iba osoby v postavení účastníkov konania.

   (pozri bod 81, bod 2 výroku)

5.  S výhradou overenia relevantných skutočností a príslušných vnútroštátnych právnych predpisov vnútroštátnym súdom sa má článok 9 odseky 3 a 4 uvedeného dohovoru schváleného rozhodnutím 2005/370 v spojení s článkom 47 Charty základných práv vykladať v tom zmysle, že bráni tomu, aby v situácii, o akú ide v konaní vo veci samej, bolo voči organizácii na ochranu životného prostredia uplatnené ustanovenie vnútroštátneho procesného práva, ktoré sa týka zániku procesného práva, podľa ktorého osoba stráca svoje postavenie účastníka konania, a preto nemôže podať prostriedok nápravy proti rozhodnutiu, ktoré je vydané v tomto konaní, ak počas správneho konania nevzniesla svoje námietky včas, a to najneskôr počas ústnej časti tohto konania.

   (pozri bod 101, bod 3 výroku)