EUR-Lex Access to European Union law

Back to EUR-Lex homepage

This document is an excerpt from the EUR-Lex website

Document 62015CJ0641

Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. februára 2017.
Verwertungsgesellschaft Rundfunk GmbH v. Hettegger Hotel Edelweiss GmbH.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Smernica 2006/115/ES – Článok 8 ods. 3 – Výhradné právo vysielacích organizácií – Verejné šírenie – Miesta prístupné verejnosti za vstupné – Šírenie vysielaní prostredníctvom televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách.
Vec C-641/15.

Court reports – general

Vec C‑641/15

Verwertungsgesellschaft Rundfunk GmbH

proti

Hettegger Hotel Edelweiss GmbH

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Handelsgericht Wien)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Duševné vlastníctvo – Smernica 2006/115/ES – Článok 8 ods. 3 – Výhradné právo vysielacích organizácií – Miesta prístupné verejnosti za vstupné – Šírenie vysielaní prostredníctvom televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) zo 16. februára 2017

Aproximácia právnych predpisov – Autorské právo a príbuzné práva – Smernica 2006/115 – Nájomné a výpožičné právo chránených diel – Vysielanie a verejné šírenie – Výhradné právo vysielacích organizácií – Verejné šírenie uskutočnené na miestach prístupných verejnosti za vstupné – Pojem – Šírenie vysielaní prostredníctvom televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách – Vylúčenie

(Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/115, článok 8 ods. 3)

Článok 8 ods. 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva sa má vykladať v tom zmysle, že šírenie televíznych a rozhlasových vysielaní prostredníctvom televíznych prijímačov umiestnených v hotelových izbách nie je šírením uskutočneným na mieste prístupnom verejnosti za vstupné.

Treba konštatovať, ako to uviedol generálny advokát v bodoch 26 až 30 svojich návrhov, že cena za hotelovú izbu podobne ako cena za reštauračné služby nie je vstupným, ktoré sa špeciálne vyžaduje ako protiplnenie za verejné šírenie televízneho alebo rozhlasového vysielania, ale predstavuje predovšetkým protiplnenie za službu v podobe prenocovania, ku ktorej sa v závislosti od kategórie hotela môžu poskytovať ďalšie doplnkové služby, napr. šírenie televíznych a rozhlasových vysielaní prostredníctvom prijímačov, ktorými sú vybavené izby, ktoré obvykle sú zahrnuté v cene za nocľah bez toho, aby boli osobitne účtované.

Ak teda je poskytovanie signálu prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov umiestnených v hotelových izbách poskytnutím doplnkovej služby, ktorá ovplyvňuje úroveň tohto zariadenia a tým aj cenu za izbu, ako uviedol Súdny dvor vo svojich rozsudkoch zo 7. decembra 2006, SGAE (C‑306/05, EU:C:2006:764, bod 44), a z 15. marca 2012, Phonographic Performance (Ireland) (C‑162/10, EU:C:2012:141, bod 44), potom v rámci preskúmania existencie aktu verejného šírenia v zmysle článku 3 ods. 1 smernice 2001/29 a článku 8 ods. 2 smernice 2006/115 nemožno uznať, že toto doplnkové poskytnutie služby je ponúkané na mieste prístupnom verejnosti za vstupné v zmysle článku 8 ods. 3 poslednej uvedenej smernice.

V dôsledku toho verejné šírenie televíznych a rozhlasových vysielaní prostredníctvom televíznych a rozhlasových prijímačov umiestnených v hotelových izbách nespadá do pôsobnosti výhradného práva vysielacích organizácií upraveného v článku 8 ods. 3 smernice 2006/115.

(pozri body 24 – 27 a výrok)

Top