Spojené veci C‑593/15 P a C‑594/15 P

Slovenská republika

proti

Európskej komisii

„Odvolanie – Vlastné zdroje Európskej únie – Rozhodnutie 2007/436/ES – Finančná zodpovednosť členských štátov – Strata niektorých dovozných ciel – Povinnosť zaplatiť Európskej komisii sumu zodpovedajúcu strate – Žaloba o neplatnosť – Prípustnosť – List Európskej komisie – Pojem ‚napadnuteľný akt‘“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (štvrtá komora) z 25. októbra 2017

1. Žaloba o neplatnosť–Akty, ktoré možno napadnúť žalobou–Pojem–Akty so záväznými právnymi účinkami–List Komisie vyzývajúci neformálnym spôsobom členský štát, aby sprístupnil tradičné vlastné zdroje rozpočtu Únie–Vylúčenie

   (Článok 263 ZFEÚ)

2. Odvolanie–Dôvody–Odôvodnenie rozsudku postihnuté porušením práva Únie–Výrok založený na iných právnych dôvodoch–Zamietnutie

3. Žaloba o neplatnosť–Akty, ktoré možno napadnúť žalobou–Pojem–Akty so záväznými právnymi účinkami–Možnosť vylúčenia tejto podmienky odvolaním sa na právo na účinnú súdnu ochranu–Neexistencia

   (Článok 6 ods. 1 tretí pododsek ZEÚ; článok 263 štvrtý odsek ZFEÚ; Charta základných práv Európskej únie, článok 47 a článok 52 ods.7)

4. Odvolanie–Dôvody–Nedostatok odôvodnenia–Použitie implicitného odôvodnenia Všeobecným súdom–Prípustnosť–Podmienky

   (Článok 256 ZFEÚ; Štatút Súdneho dvora, článok 36 a článok 53 prvý odsek)

1.  Za napadnuteľné akty v zmysle článku 263 ZFEÚ sa považujú všetky opatrenia prijímané inštitúciami Únie bez ohľadu na ich formu, ktoré majú vyvolávať záväzné právne účinky.

   O takýto prípad nejde pri listoch adresovaných členskému štátu riaditeľom Komisie, ktorý v nich jednak vyjadril názor tohto riaditeľstva, podľa ktorého sa uvedený členský štát považuje za zodpovedný za straty vlastných zdrojov vzniknuté v inom členskom štáte, a jednak vyjadril svoje stanovisko týkajúce sa právnych dôsledkov uvedených strát a povinností, ktoré podľa neho z toho vyplývajú členskému štátu určenia, pričom uvedený členský štát vyzval na sprístupnenie predmetných súm. Predovšetkým totiž ani vyjadrenie obyčajného právneho stanoviska, ani obyčajná výzva na sprístupnenie predmetných súm nie sú spôsobilé vyvolávať právne účinky. Okrem toho len na základe skutočnosti, že sporné listy stanovujú lehotu na sprístupnenie týchto súm a zároveň sa v nich upozorňuje na to, že omeškanie s platbou vedie k vzniku úrokov z omeškania, sa s ohľadom na celkový obsah týchto listov nemožno domnievať, že Komisia zamýšľala namiesto vyjadrenia svojho stanoviska prijať akty so záväznými právnymi účinkami, a teda pripísať uvedeným listom povahu napadnuteľných aktov.

   Následne v tomto kontexte odoslanie takých listov, akými sú sporné listy, je bežnou praxou Komisie s cieľom začať neformálnu diskusiu o dodržiavaní práva Únie členským štátom, na ktorú môže nadväzovať začatie štádia pred podaním žaloby v konaní o nesplnení povinnosti. Vzhľadom na diskrečnú právomoc Komisie začať konanie o nesplnení povinnosti nemôže mať odôvodnené stanovisko záväzné právne účinky. To a fortiori platí práve pre listy, ktoré možno považovať za jednoduché nadviazanie neformálneho kontaktu pred začatím štádia pred podaním žaloby v konaní o nesplnení povinnosti. Napokon v súvislosti s právomocami Komisie táto inštitúcia v každom prípade nemá žiadnu právomoc prijímať záväzné akty, ktorými by sa členskému štátu ukladala povinnosť sprístupniť sporné sumy.

   (pozri body 46, 58 – 64)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri bod 55)

3.  Pokiaľ ide o podmienky prípustnosti žalôb o neplatnosť, platí, že aj keď sa podmienka týkajúca sa záväzných právnych účinkov má vykladať z hľadiska práva na účinnú súdnu ochranu zaručeného článkom 47 prvým odsekom Charty základných práv Európskej únie, cieľom tohto práva nie je zmena systému súdneho preskúmavania upraveného Zmluvami, a najmä pravidiel o prípustnosti priamych žalôb podaných na súd Únie, ako vyplýva aj z vysvetlení k tomuto článku 47, ktoré sa podľa článku 6 ods. 1 tretieho pododseku ZEÚ a článku 52 ods. 7 tejto charty majú zohľadniť pri jeho výklade. Výklad pojmu napadnuteľný akt teda z hľadiska uvedeného článku 47 nemôže viesť k vylúčeniu tejto podmienky bez toho, aby súdy Únie neprekročili právomoci, ktoré im zverila Zmluva.

   (pozri bod 66)

4.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 73, 74)