This document is an excerpt from the EUR-Lex website
Document 62015CJ0580
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. júna 2017.
Maria Eugenia Van der Weegen a i. proti Belgische Staat.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 56 ZFEÚ – Článok 36 Dohody o Európskom hospodárskom priestore – Daňová právna úprava – Daň z príjmov – Oslobodenie od dane vyhradené pre úroky platené bankami spĺňajúcimi určité zákonné podmienky – Nepriama diskriminácia – Banky so sídlom v Belgicku a banky so sídlom v inom členskom štáte.
Vec C-580/15.
Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. júna 2017.
Maria Eugenia Van der Weegen a i. proti Belgische Staat.
Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 56 ZFEÚ – Článok 36 Dohody o Európskom hospodárskom priestore – Daňová právna úprava – Daň z príjmov – Oslobodenie od dane vyhradené pre úroky platené bankami spĺňajúcimi určité zákonné podmienky – Nepriama diskriminácia – Banky so sídlom v Belgicku a banky so sídlom v inom členskom štáte.
Vec C-580/15.
Court reports – general
Vec C‑580/15
Maria Eugenia Van der Weegen a i.
proti
Belgische Staat
(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Rechtbank van eerste aanleg West‑Vlaanderen, afdeling Brugge)
„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Článok 56 ZFEÚ – Článok 36 Dohody o Európskom hospodárskom priestore – Daňová právna úprava – Daň z príjmov – Oslobodenie od dane vyhradené pre úroky platené bankami spĺňajúcimi určité zákonné podmienky – Nepriama diskriminácia – Banky so sídlom v Belgicku a banky so sídlom v inom členskom štáte“
Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (piata komora) z 8. júna 2017
Slobodné poskytovanie služieb – Obmedzenia – Daňová právna úprava – Opatrenie, ktoré sa bez rozdielu uplatňuje na všetky služby – Vnútroštátna právna úprava, ktorá vyhradzuje oslobodenie od dane na príjmy zo sporiacich vkladov u poskytovateľov bankových služieb spĺňajúcich podmienky vlastné výlučne vnútroštátnemu trhu – Neprípustnosť
(Článok 56 ZFEÚ; Dohoda o EHP, článok 36)
Článok 56 ZFEÚ a článok 36 Dohody o Európskom hospodárskom priestore z 2. mája 1992 sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia takej vnútroštátnej právnej úprave, ako je dotknutá vo veci samej, ktorá upravuje vnútroštátny režim oslobodenia od dane takým spôsobom, že tento režim sa síce uplatňuje bez rozdielu na príjmy zo sporiacich vkladov u poskytovateľov bankových služieb so sídlom v Belgicku alebo v inom členskom štáte Európskeho hospodárskeho priestoru, ale pritom stanovuje podmienky prístupu poskytovateľov služieb so sídlom v iných členských štátoch na belgický bankový trh, čo prináleží overiť vnútroštátnemu súdu.
V prejednávanom prípade právna úprava dotknutá vo veci samej zavádza daňový režim, ktorý sa bez rozdielu uplatňuje na výnosy zo sporiacich vkladov vyplácané bankami so sídlom v Belgicku a tiež na výnosy poskytnuté bankami so sídlom v inom členskom štáte.
V každom prípade aj vnútroštátna právna úprava, ktorá sa bez rozdielu uplatňuje na všetky služby bez ohľadu na sídlo ich poskytovateľa, môže predstavovať obmedzenie slobodného poskytovania služieb, pokiaľ vyhradzuje určité výhody výlučne užívateľom služieb, ktorí splnia určité podmienky, ktoré sú de facto vlastné vnútroštátnemu trhu, a tým zamedzuje užívateľom iných v zásade podobných služieb, ktoré však nespĺňajú osobitné podmienky stanovené v tejto právnej úprave, v uplatnení tejto výhody. Takáto právna úprava má totiž vplyv na situáciu užívateľov služieb ako takých, a môže ich teda odradiť od využitia služieb niektorých poskytovateľov, pokiaľ nimi poskytované služby nespĺňajú podmienky stanovené uvedenou právnou úpravou, čím podmieňuje prístup na trh (pozri v tomto zmysle rozsudky z 10. mája 1995, Alpine Investments,C‑384/93, EU:C:1995:126, body 26 až 28 a 35 až 38, ako aj z 10. novembra 2011, Komisia/Portugalsko,C‑212/09, EU:C:2011:717, bod 65 a citovanú judikatúru).
(pozri body 28, 29, 45 a výrok)