Vec C‑429/15

Evelyn Danqua

proti

Minister for Justice and Equality a i.

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Court of Appeal)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania — Smernica 2004/83/ES — Minimálne ustanovenia pre podmienky priznania postavenia utečenca alebo postavenia osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu — Vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré na podanie žiadosti o doplnkovú ochranu stanovuje lehotu pätnástich pracovných dní od doručenia zamietnutia žiadosti o azyl — Procesná autonómia členských štátov — Zásada ekvivalencie — Zásada efektivity — Riadny priebeh konania o preskúmaní žiadosti o doplnkovú ochranu — Riadny priebeh konania o vyhostení — Nezlučiteľnosť“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (tretia komora) z 20. októbra 2016

1. Právo Európskej únie – Práva priznané jednotlivcom – Vnútroštátne procesné pravidlá – Podmienky uplatňovania – Dodržiavanie zásad ekvivalencie a efektivity – Vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré na podanie žiadosti o doplnkovú ochranu stanovuje lehotu pätnástich pracovných dní od doručenia zamietnutia žiadosti o azyl – Irelevantné odvolávanie sa na zásadu ekvivalencie

   (Smernice Rady 2004/83 a 2005/85)

2. Prejudiciálne otázky – Právomoc Súdneho dvora – Určenie relevantných prvkov práva Únie – Preformulovanie otázok

   (Článok 267 ZFEÚ)

3. Hraničné kontroly, azyl a prisťahovalectvo – Azylová politika – Postavenie utečenca alebo osoby oprávnenej na doplnkovú ochranu – Smernica 2004/83 – Vnútroštátne procesné pravidlo, ktoré na podanie žiadosti o doplnkovú ochranu stanovuje lehotu pätnástich pracovných dní od doručenia zamietnutia žiadosti o azyl – Neprípustnosť – Nesúlad so zásadou efektivity

   (Smernica Rady 2004/83)

1.  V rámci prejudiciálneho konania týkajúceho sa otázky, či sa má zásada ekvivalencie vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu procesnému pravidlu, ktoré podriaďuje žiadosť o priznanie postavenia doplnkovej ochrany prekluzívnej lehote pätnástich pracovných dní odo dňa, kedy príslušný orgán oboznámil neúspešného žiadateľa o azyl s možnosťou podať takúto žiadosť, je odvolávanie sa na zásadu ekvivalencie irelevantné.

   Dodržiavanie tejto zásady totiž vyžaduje, aby sa vnútroštátne pravidlo bez rozdielu uplatňovalo na konania založené na práve Únie a na konania založené na vnútroštátnom práve.

   Situácia, ktorá je základom prejudiciálnej otázky, sa pritom týka dvoch žiadostí založených na práve Únie, a to žiadosti o priznanie postavenia utečenca a žiadosti o priznanie postavenia doplnkovej ochrany.

   (pozri body 24, 30, 32, 35)

2.  Pozri text rozhodnutia.

   (pozri body 36, 37)

3.  Zásada efektivity sa má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnemu procesnému pravidlu, ktoré podriaďuje žiadosť o priznanie postavenia doplnkovej ochrany prekluzívnej lehote pätnástich pracovných dní odo dňa, kedy príslušný orgán oboznámil neúspešného žiadateľa o azyl s možnosťou podať takúto žiadosť.

   Takéto vnútroštátne procesné pravidlo musí podľa zásady efektivity umožniť účinný prístup osôb žiadajúcich o priznanie doplnkovej ochrany k právam, ktoré im priznáva smernica 2004/83 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu, a obsah poskytovanej ochrany. V tomto ohľade má konanie o skúmaní žiadostí o doplnkovú ochranu osobitný význam, keďže umožňuje zabezpečiť žiadateľom hľadajúcim medzinárodnú ochranu zachovanie ich najpodstatnejších práv priznaním takejto ochrany.

   V tomto kontexte vzhľadom na ťažkosti, akým môžu byť takíto žiadatelia vystavení najmä z dôvodu ľudsky a materiálne ťažkej situácie, v ktorej sa môžu nachádzať, sa takáto prekluzívna lehota zdá obzvlášť krátka a v praxi nezabezpečuje všetkým žiadateľom účinnú možnosť predložiť žiadosť o priznanie doplnkovej ochrany a prípadne dosiahnuť priznanie postavenia doplnkovej ochrany. Preto nemožno takúto lehotu rozumne odôvodniť cieľom zabezpečiť riadny priebeh konania o skúmaní žiadosti o priznanie tohto postavenia.

   Preto je dotknuté vnútroštátne procesné pravidlo spôsobilé ohroziť účinný prístup žiadateľov o doplnkovú ochranu k právam, ktoré im priznáva smernica 2004/83.

   (pozri body 39, 45, 46, 48, 49 a výrok)