Vec C‑406/15

Peťa Milkova

proti

Izpălnitelen direktor na Agencijata za privatizacija i sledprivatizacijonen kontrol

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal

Vărchoven administrativen săd)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím – Články 5 a 27 – Smernica 2000/78/ES – Článok 7 – Zvýšená ochrana v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím – Neexistencia takejto ochrany u úradníkov so zdravotným postihnutím – Všeobecná zásada rovnosti zaobchádzania“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (druhá komora) z 9. marca 2017

Sociálna politika – Rovnosť zaobchádzania v zamestnaní a povolaní – Smernica 2000/78 – Výklad uvedenej smernice s prihliadnutím na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím – Zvýšená ochrana v prípade prepustenia zamestnancov so zdravotným postihnutím – Neexistencia takejto ochrany u úradníkov so zdravotným postihnutím – Prípustnosť – Podmienka – Dodržiavanie všeobecnej zásady rovnosti zaobchádzania – Overenie vnútroštátnym súdom – Kritériá – Rozšírenie uvedenej ochrany na úradníkov so zdravotným postihnutím v prípade porušenia uvedenej zásady

(Charta základných práv Európskej únie, články 20 a 21; smernica Rady 2000/78, článok 7 ods. 2; rozhodnutie Rady 2010/48)

Článok 7 ods. 2 smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní, s prihliadnutím na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, schválený v mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2010/48/ES z 26. novembra 2009, a v spojení so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania zakotvenou v článkoch 20 a 21 Charty základných práv Európskeho únie, sa má vykladať v tom zmysle, že povoľuje takú právnu úpravu členského štátu, o akú ide vo veci samej, v ktorej sa priznáva zamestnancom trpiacim niektorým zdravotným postihnutím osobitná ochrana ex ante v prípade prepustenia bez toho, aby takúto ochranu priznal úradníkom s rovnakými zdravotným postihnutím, ibaže sa preukáže porušenie zásady rovnosti zaobchádzania, čo musí overiť vnútroštátny súd. Pri tomto overení musí byť porovnanie situácií založené na analýze všetkých relevantných predpisov vnútroštátneho práva, ktoré na jednej strane upravujú postavenie zamestnancov s daným zdravotným postihnutím a na druhej strane postavenie úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím, a to predovšetkým so zreteľom na cieľ ochrany proti prepusteniu dotknutému v konaní vo veci samej.

V prípade, že by článok 7 ods. 2 smernice 2000/78 s prihliadnutím na Dohovor Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím a v spojení so všeobecnou zásadou rovnosti zaobchádzania bránil takej právnej úprave členského štátu, o akú ide vo veci samej, povinnosť dodržiavania práva Európskej únie by vyžadovala, aby pôsobnosť vnútroštátnych predpisov, ktoré chránia zamestnancov trpiacich daným zdravotným postihnutím, bola rozšírená takým spôsobom, že sa tieto ochranné predpisy budú vzťahovať aj na úradníkov s rovnakým zdravotným postihnutím.

(pozri body 64, 70, body 1 a 2 výroku)