Vec C‑344/15

National Roads Authority

proti

The Revenue Commissioners

(návrh na začatie prejudiciálneho konania, ktorý podal Appeal Commissioners)

„Návrh na začatie prejudiciálneho konania – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Smernica 2006/112/ES – Článok 13 ods. 1 druhý pododsek – Správa a sprístupnenie cestnej infraštruktúry po zaplatení mýta – Činnosť, ktorej sa subjekt spravujúci sa verejným právom zúčastňuje ako orgán verejnej moci – Prítomnosť súkromných subjektov – Závažné narušenie hospodárskej súťaže – Existencia aktuálnej alebo potenciálnej hospodárskej súťaže“

Abstrakt – Rozsudok Súdneho dvora (šiesta komora) z 19. januára 2017

Harmonizácia daňových právnych predpisov – Spoločný systém dane z pridanej hodnoty – Zdaniteľné osoby – Organizácie, ktoré sa spravujú verejným právom – Nezdaňovanie pri výkone činností, ktorých sa zúčastňujú ako verejné orgány – Výnimky – Zdaňovanie v prípade závažného narušenia hospodárskej súťaže – Rozsah – Správa a sprístupnenie cestnej infraštruktúry po zaplatení mýta – Prítomnosť súkromných subjektov – Vylúčenie

(Smernica Rady 2006/112, článok 2 ods. 1, článok 9 a článok 13 ods. 1 prvý a druhý pododsek)

Článok 13 ods. 1 druhý pododsek smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty sa má vykladať v tom zmysle, že v situácii ako vo veci samej, subjekt, ktorý sa riadi verejným právom a poskytuje prístup k ceste po zaplatení mýta, nekonkuruje súkromným subjektom, ktoré vyberajú mýto na iných spoplatnených cestách v zmysle dohody s dotknutým subjektom, ktorý sa riadi verejným právom, podľa vnútroštátnych právnych predpisov.

Je potrebné pripomenúť, že článok 13 ods. 1 druhý pododsek tejto smernice stanovuje obmedzenie pravidla o oslobodení subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, od DPH v súvislosti s činnosťami alebo transakciami, na ktorých sa zúčastňujú ako orgány verejnej moci, teda pravidla stanoveného v článku 13 ods. 1 prvom pododseku uvedenej smernice. Prvé z uvedených ustanovení teda potvrdzuje všeobecné pravidlo uvedené v článku 2 ods. 1 a v článku 9 rovnakej smernice, podľa ktorého akákoľvek činnosť ekonomickej povahy v zásade podlieha DPH, a preto ho nemožno vykladať reštriktívne (pozri analogicky rozsudok zo 4. júna 2009, SALIX Grundstücks‑Vermietungsgesellschaft, C‑102/08, EU:C:2009:345, body 67 až 68). To však nemôže znamenať, že článok 13 ods. 1 druhý pododsek smernice o DPH sa má vykladať spôsobom, ktorý by výnimke zo zdanenia DPH stanovenej v článku 13 ods. 1 prvom pododseku tejto smernice v prospech subjektov, ktoré sa spravujú verejným právom, a konajú ako orgány verejnej moci, odňal jej potrebný účinok (pozri v tomto zmysle rozsudky z 20. novembra 2003, Taksatorringen, C‑8/01, EU:C:2003:621, body 61 až 62, ako aj z 25. marca 2010, Komisia/Holandsko, C‑79/09, neuverejnený, EU:C:2010:171 bod 49).

Ako vyplýva zo znenia článku 13 ods. 1 druhého pododseku smernice o DPH a z judikatúry týkajúcej sa tohto ustanovenia, uplatnenie uvedeného ustanovenia predpokladá jednak to, že dotknutej činnosti aktuálne alebo potenciálne konkuruje činnosť súkromných subjektov a jednak to, že rozdielne zaobchádzanie medzi uvedenými dvoma činnosťami vedie z hľadiska DPH k závažnému narušeniu hospodárskej súťaže, ktoré sa musí posúdiť pri zohľadnení hospodárskych okolností. Z toho vyplýva, že samotná prítomnosť súkromných subjektov na trhu bez zohľadnenia skutkových údajov, objektívnych indícií alebo analýzy trhu nemôže preukázať ani existenciu aktuálnej alebo potenciálnej hospodárskej súťaže, ani závažné narušenie hospodárskej súťaže.

(pozri body 36, 37, 43, 44, 51 a výrok)